Kolonie

Miestami má človek pocit, že samotní tvorcovia skúšajú inteligenciu diváka, či je ochotný prehltnúť akékoľvek sústo hlúpoty. Niekedy sa človek domnieva, že to romantické klišé porcované priamo z Hollywoodu snáď nikdy nenadobudne konca kraja. Ale presto všetko - viac ako dobrý film, ktorý ponúka pomerne reálny pohľad na "tábor" z čias Pinnocheta, kde pod dohľadom jedného z najväčších nemeckých zmrdov ako bol Paul Schäfer dochádzalo k zneužívaniu malých detí či vymývaniu mozgov. Ozaj, viete o tom, že bolo Chille prvou krajinou na ktorej si Amerika vyskúšala experiment plánovaného prevratu k nastoleniu kapitalizmu? Už viete. (23.04.2016)

Až s odstupem necelého měsíce po zhlédnutí se mi podařilo shrnout své myšlenky a pocity z Kolonie do kratšího komentáře. Napadlo mě totiž jedno slovo vyjadřující vše - příběh, režii, herecké výkony, atmosféru, hudbu, pocity - DECHBEROUCÍ. A to doslova, hlavně z hereckých výkonů vynikajícího Daniela Brühla a skvělé Emmy Watson se mi tajil dech. A ne, ani na okamžik jsem na plátně neviděla Hermionu, ale Lenu! (08.05.2016)

Miestami prihlúple, používajúce lacné klišé hollywoodských žánroviek. Zároveň ale s pevnou romantickou linkou a kontrastne k nej fascinujúco bizarné (mikrosvet kolónie, jej postáv a vnútorných zákonov). Diváka desiace krutosťou nadvlády a bezmocnosťou obetí, a hlavne celý čas VEĽMI napínavé. Nyqvistov záporák megahnusák. (21.03.2016)

Na Emmu Watson sa mi vždy dobre pozerá, nie je tomu inak ani v tomto prípade. Film má síce svoje rezervy (hlavne zo začiatku), ale prihliadnuc na výborný atmosferický finiš, fantastického deviantného záporáka (M. Nyqvist) a tiež to, že sa jednalo o skutočnú udalosť, pričom tu skoro nič nebolo umelo prikrášlené ani dotvorené, tak nemôžem inak, iba hodnotiť nadpriemerom. 75/100 (21.05.2016)

Luxembursko-francúzsko-nemecká koprodukčná snímka je strihnutá skôr ako thriller, než aby sa systematickejšie venovala samotnému spoločenskému problému. Je tu všemocnosť jediného pána sekty podkutej v Sacramente širšou spoločenskou vzburou voči konzumnej spoločnosti, v Kolónii dokola omieľaným ježišovaním. Divákovu pozornosť rejžo Gallenberger udržiava najmä atraktivitou samotného miesta dehonestácie ľudskosti v kontraste s romantickým žánrovým spestrením. Konečný výsledok je v skutku zaujímavý, pretože načrtnuté príkorie tak okrajovo živí mdlú a filmársky obohranú tému lásky. S obstojným herectvom, výpravou a slušným scenárom. Málo vstupného materiálu chcelo azda vytrieskať emotívnu výpoveď o demoralizácii obetí nielen diktatúrneho režimu, ale i vlastného zdravého úsudku. (10.06.2019)