Můj život beze mne

Zaujímavý film o žene, ktorá sa dozvedela, že jej kvôli nevyliečiteľnej chorobe zostáva už len pár týždňov života... Čo by ste robili na jej mieste vy? V drvivej väčšine takýchto prípadov zrejme každého sprevádzajú v jeho poslednej etape života jeho najbližší - rodina, priatelia a známi. Ale čo keď niekto nestojí o súcit a ľútosť a nechce, aby si ho všetci nepamätali ako trápiaceho a umierajúceho? Potom to zrejme vyzerá ako v tomto filme... Ann sa rozhodla, že všetkým ušetrí stres a trápenie, a v neposlednom rade asi ani nestála o to aby bola stredobod pozornosti. Všetko si proste naplánovala - napísala si zoznam vecí, ktoré potrebuje zariadiť (hoci niektoré body boli trošku zvrátené) a potom sa vydala uskutočniť svoje posledné priania. No popravde, to celé mi prišlo na tom také chladné - jasné, že nikto nestojí o ľútosť a vynútenú pozornosť, ale aký zmysel to má odísť zo dňa na deň a po sebe zanechať len škatuľu plnú kaziet s nahratými odkazmi? Nevravím, že každý film o umieraní by mal byť plný citového vydierania a sentimentu, ale toto bol zase úplný protiklad. Tie úvahy umierajúcej Ann boli naozaj pekné, dokonca podfarbené jemným humorom, ale inak sa zachovala dosť sebecky... (22.07.2013)

Sarah Polley sa do takýchto podobne ladených filmov hodí a dá sa jej uveriť celá jej rola. Ostatní herci hrali dá sa povedať čisto priemerne. Film vo svojej podstate vsádza na silný koniec, kedy vlastne rezonuje aj názov filmu ako silný atribút. Kto si tieto atribúty neuvedomí a na chvíľku vypne v podstate stratí zmysel celého filmu. Podobný film s podobnou kostrou a so Sarah Polley je La Vida secreta de las palabras (ten sa mi páčil viac). V príbehu vidíme rodinu, ktorá na tom nie je dobre finančne a napriek tomu si chce dopriať čo najlepší život. Čo sa mi páčilo tak hlavná hrdinka koná sebecky a robí to čo by inak určite nerobila. Aj keď tvorcovia mohli trocha ešte zatlačiť na pílu, radšej urobili film, v ktorom sa človek neutopí a pláva na hladine. Emócie vo filme sú, ale zámerom nie je ich vyhrocovať. (30.07.2015)

Uff toto ale bola nuda. Tešila som sa vzhľadom na obsah a hodnotenia. Ale ono je to vlastne celé dosť nezmysel. Namiesto užívania si posledných dvoch mesiacov života s manželom a deťmi sa mladá pani radšej rozhodne naháňať chlapov, aby mohla podviesť toho svojho, ktorý samozrejme nič netuší... prečo?? Hrozne ma nebavili tie zdĺhavé dialógy a sledovanie ako si hlavná hrdinka dáva robiť vlasy a nechty a spieva do diktafónu. Zvláštne, že za celý ten čas mi umierajúcej akosi neprišlo ľúto. Freeman a Nicolson mali svoj „bucket list“ asi predsa len prepracovanejší. (02.10.2013)

Pozoruhodné herecké výkony, osobitý příběh a nesentimentální provedení v tomhle nikterak převratném skoro dojáku, který komorní optikou pojednává o posledních měsících života mladého člověka. Nejsou tam vlastně žádné vyloženě kulervoucí scény, ale je to zdravě vyvážený malý, komorní film, který se v regálu velmi jednoduše mine, jelikož nekřičí do světa brutální reklamou, zvučnými tvůrci, či velkým rozpočtem. Výpovědní hodnou má však velikou, tempo tak nějak střední. Jeden z filmů kde mám pocit, že kniha by byla mnohem lepší než film. (24.08.2019)

Jako většina musím zkritizovat chování hlavní hrdinky. Některé filmy na toto téma se vehementně snaží z diváků dostat nějakou tu slzičku a autoři k tomu neváhají použít ty nejhorší prostředky (umírající dítě atd.) - tenhle se zase až příliš snažil diváka nedojmout. Ani jeden z těchto "extrémů" není dobrý. Jediná emoce, kterou jsem po celou dobu pocítila byl vztek na sobeckou hrdinku, která vzala zprávu o své nadcházející smrti, jako kdyby se jí obarvilo prádlo v pračce. Nemluvě o tom, že byla nesmírně nesympatická a místo toho, aby se věnovala dětem a dokonalému (!) manželovi, tak si našla milence. Jako celek film není špatný, tu ústřední postavu však lze překousnout jen těžko. (29.11.2012)