Zvuk metalu

„Zvuk kovu,” sa bezprostredne týka, extra ambiciózneho bubeníka heavymetalovej kapely Blackgammon, ktorý tak extrémne bušil do bicích nástrojov, až tým pádom kompletne stratil sluch, s čím sa ale následne nedokázal vôbec zmieriť ! Totižto, Ruben Stone, sa tak dlho vystavoval prostrediu s nadmerným výskytom hluku, až mu skrátka »praskli« obidva ušné bubienky, čo malo potom za následok najmä aj to, že musel náhle ukončiť turné spolu so svojou speváčkou, zároveň i priateľkou Lou, s ktorou si celkom dobre nažívali v karavane, kde im asi očividne ku šťastiu nič nechýbalo... ? Momentálne je asi najviac najvhodnejšou voľbou pobrať sa do centra pre nepočujúcich, kde tomu šéfuje taký charizmatický chlapík, bývalý alkoholik a veterán z Vietnamu, Joe, ktorý Rubenovi s ochotou poskytne prístrešok, kde bude môcť zložiť hlavu, k tomu sa naučiť aj «posunkovú reč» kvôli neverbálnej komunikácii, a trebárs i neskôr učiť takto handicapované deti, alebo ešte i pomýšľať nad prípadnou operáciou, ktorá sa síce nezaraďuje k tým úplne najlacnejším, no črtá sa akási určitá nádej, že tieto implantáty, by mu predsa mohli navrátiť jeden z piatich zmyslov, tak potrebných pre vari každého človeka ? Ak by ste si mali vybrať: „Boli by ste radšej nevidiacim, či skôr nepočujúcim” ? Ruben má našťastie kvalitný zrak, no zrejme ho bolí u srdca, ako musí postupne rozpredávať všetky svoje hnuteľné majetky, aby si našetril na tento »zákrok« , kedy mu možno aj na výlet do Paríža ostane, kam sa medzitým premiestnila jeho pôvabná priateľka, o ktorej sme to ani netušili, že jej otec je Parížan, ako vyšitý ! U galského kohúta sa v podstate o všetkom napokon rozhodlo, teda o Rubenovom, ďalšom smerovaní, keď absolútne posledný záber na protagonistu, bol viac, než výstižný, t. j. vysvetľujúci. / Na snímku ma fascinovalo predovšetkým to, aký je objektívny svet nepočujúcich, s čím mi veľmi dobre vypomáhali rôzne, »zvukové efekty« , čiže odporúčam sledovanie filmu JEDINE prostredníctvom dobre ozvučených slúchadiel, kedy sa lepšie vžijete do pocitov týchto ľudí. Vskutku, majster zvuku s asistentom zvuku - mikrofonistom, odviedli poriadny kus roboty, no ale aj herec v hlavnej úlohe, Riz Ahmed, o ktorom by ste to asi vonkoncom nepovedali, že je schopný takto (ne)uveriteľne stvárniť túto postavu ! Klobúk dole. (03.01.2021)

Sound of Metal je uveriteľný a smutný príbeh. Smutný v zmysle akéhosi blúdenia, ktoré hlavný hrdina zažíva a s ktorým sa viem celkom stotožniť. Film ako taký, ale robí všetko preto aby emocionálne nevydieral a vývin postáv v tomto smere smeruje skôr k  vyzretosti ich rozhodnutí. V zásade je to film o mentálnej dospelosti ktorej hlavný hrdina čelí, pretože prišiel o niečo veľmi dôležité. V polovici tomu trošku padá remeň ( ale nie kvôli príbehu ako takému). Skôr mi príde, že tie vzťahy v komunite nie sú rozvité do takej miery, aby niektoré emócie boli pre mňa úplne akceptovateľné. Je tam priestor aj na pekné momenty ( bubnovanie na šmíkačke) a nesie sa to ku koncu v pomerne optimistickom duchu. Na filme najviac oceňujem fakt, že ako divák vieme, kam to celé bude smerovať. Vie to aj hlavný hrdina. Ale verí. A tou vierou ( možno naivnou, možno úplne pochopiteľnou) je nám jeho rozhodovanie omnoho sympatickejšie. Príjemný film o nepríjemnej veci. (17.12.2021)

Poutní film. Film, ve kterém je opět zaznamenána cesta nějaké pokory a snaze porozumění. Takových je hodně. Některé se povedou, některé ne. Některé jsou v tomto těžší a některé jasně pochopitelné. Tento film je na hranici toho velkého dobrého filmu a zároveň trochu slabších míst. Kupodivu však nejslabší je začátek. Právě ty části detailní cesty hlavní postavy by se mohli zdát nejnudnější ale vlastně jsou nejvíce hravé a zajímavé. Nakonec překvapivě příjemná podívaná. (18.02.2021)

Alternativní metalový bubeník (což je ve výsledku úplně jedno, mohl to být klidně sbíječkář ze stavby) přijde náhle o sluch – takže v idylické komunitě hluchých / léčebně závislých se (s tím) musí srovnat a změnit pohled na život. No, nepřišlo mi to zrovna objevné, už stačilo jen obrátit se k Bohu a začít si s pohlednou učitelkou. Co naopak snímek vymezuje, je působivá, tísnivá práce se zvukem, kdy mnohé scény (ne)slyšíme z jeho perspektivy – ale zase jsou natolik užívané, až ztrácejí na efektivitě, a v kombinaci s tichým, pomalým tempem a absencí hudby se celek poněkud táhne. (10.11.2023)

Bez emocí a odtažité. Asi tak bych popsala tento snímek. Má to skvělý potenciál a námět, skvělé herecké výkony, ale přijde mi to pojaté tak chladně, odtažitě a chvílemi i nudně. Nejzajímavější scény jsou, když se divák prostřednictvím zvuku vcítí do hlavní postavy, jaké to je slyšet jen částečně, vůbec nebo s implantátem, to se mi moc líbilo. Ale jinak nic. Příliš dlouhá stopáž, aby to dokázal zaujmout. (25.02.2021)