Psycho

Je to skvelý thriller od Alfreda Hitchcocka. Má dosť dobrý príbeh o sekretárke, ktorá sa v práci vďaka bohatému klientovi dostane k veľkému množstvu peňazí, no miesto prikázaného uloženia v banke sa ich rozhodne ukradnúť a uniknúť z mesta. Počas cesty sa ubytuje v malom moteli, lenže netuší, že sa tu nachádza aj psychopatický vrah. A navyše po jej stopách ide aj súkromný detektív a jej sestra s priateľom, ktorí sa o ňu boja. Spracovanie je vynikajúce, síce zápletka na prvý pohľad nepôsobí až tak výnimočne, pričom to isté som pociťoval aj pri úvode, ale keď sa už hlavná hrdinka spolu s peniazmi vyberie na cestu, na čo navyše ani netreba dlho čakať, už si ma to úplne získalo. Dej je už po celý čas nadmieru zaujímavý a nájde tu množstvo nadčasových prvkov, ktoré z tohto filmu robia výnimočné dielo aj zo súčasného hľadiska, takže mi to prišlo aj pomerne originálne a nápadité. Pôvodne som teda vôbec neočakával taký priebeh, aký som nakoniec dostal a to ma veľmi príjemne prekvapilo, takže aj nepredvídateľnosť a neustále očakávania, čo príde ďalej patria medzi hlavné klady tohto filmu. Navyše mi to príde až prekvapivo inteligentné a zaujímavosť filmu ide po celý čas len hore, takže druhá fáza, kedy sa prakticky zmenia hlavné postavy ma bavila ešte viac a celé to vyvrcholí v perfektnom finále, kedy sa už ukáže celá pravda. Čo sa týka tých hororovo ladených sekvencií, síce sú tu len tri, ale aj tak mi všetky prišlo dosť zaujímavé a kvalitne zvládnuté. Paradoxne ale práve scéna v sprche, ktorá sa stala tak kultovou ma zaujala najmenej, našiel som si tu mnoho iných scén, ktoré ma bavili omnoho viac. Herecké obsadenie je výborné, Anthony Perkins vo svojej životnej úlohe a zvládol ju prvotriedne, skvelé ženské duo, k tomu postava súkromného detektíva, šerifa a priateľa hlavnej hrdinky, tu ma bavili úplne všetci. Réžia a technická stránka sú vynikajúce, Alfred Hitchcock je nepochybne jeden z najväčších filmových talentov histórie, skvelá vizuálna stránka, perfektná atmosféra, občas mi to prišlo aj celkom napínavé a aj tá hra s diváckymi očakávaniami sa mi veľmi páčila. A určite musím pochváliť aj hudbu, tá tomu dodá ešte silnejší náboj. Keď som si Psycho púšťal prvýkrát, vedel som o ňom len to najhlavnejšie a priznám sa, ani som od neho moc nečakal, predsa len ten časový rozdiel mi v rámci žánru prišiel až moc veľký. No veľmi som sa mýlil, v tomto prípade o plnom hodnotení nemusím vôbec pochybovať, lebo je to prvotriedne zvládnutý film po všetkých stránkach, ktorý patrí medzi to najlepšie, s čím som sa v tomto žánri vôbec stretol. 87% (07.01.2014)

Spoilery. Diváci boli úplne v dobe premiéry v r. 1960 totálne bezmocní, ocitnúc sa v Hitchovej zákernej moci. Slávny režisér to patrične využil. Hlavná hrdinka de facto nie je hrdinka, ale zločinec. Neustále ju niekto upodozrieva a hrozí odhalenie jej zločinu. Policajt, pracovník v autoservise. Vedia, že niečo nie je v poriadku. A ona vie, že oni vedia. Ale nemôžu jej nič dokázať (prípadne je im to fuk, lebo majú kopec vlastných starostí). To vedie k dlhým dialógovým scénam, na ktoré bol Hitchcock odjakživa majster (kvôli nim prvá polovica Vtákov vyzerá ako dialógová romantická komédia). Následne "hrdinka" dostane výčitky svedomia a svoj hriech oľutuje. Nájdeme si k nej vďaka tomu cestu a je... drasticky zavraždená! V jednej z najslávnejších scén americkej kinematografie!! V prvej polovici filmu!!! To fakt nikto nečakal. Následne si poviete, že štafetu hlavnej postavy preberie Norman Bates, ktorý je v strašnom područí svojej dominantnej a zjavne narušenej matky. Ani to však nie je pravda, pretože Hitch mieša kartami a nečakane do deja zakomponuje postavy milenca, sestry, súkromného detektíva a šerifa. No a to finále... čo dodať. Hitchcock na to šiel rafinovane: na natočenie Psycha použil svoj televízny štáb + sa rozhodol urobiť film čierno-biely, čím ušetril. Natáčanie bolo lacné, rýchle, efektné. Kamera a strih sú pokrokové (schody, sprcha), hudba nezabudnuteľná a výprava ikonická (pár skromných motelových izieb učupených v nehostinnej púšti a nad nimi sa týčiaca obrovská silueta starého domu). Batesa rola prekliala. K úlohe sa vrátil ešte tri razy, pričom predposledný návrat už aj režíroval. Pokračovania sa niesli v duchu tradičných hororov. Trúfam si tvrdiť, že v jednotke niektorí režiséri našli istú dávku inšpirácie nielen pri budovaní hixploitationu (žena z veľkomesta sa stáva obeťou vidiečanov), ale tiež slasheru (nečakané vyvražďovanie postáv v ešte nečakanejšom poradí, brutálne vraždy, maskovaný vrah s obrovským nožom). Nielenže sa z Psycha stala (nepravdepodobná) séria (čítajúca pilot k nikdy nezrealizovanému seriálu z 80. rokov, remake s Vinceom Vaughnom a seriál z r. 2013 dožijúci sa 5. sérií), ale niektorými jej nezabudnuteľnými momentmi sa dodnes inšpirujú mladí filmári. Samostatným podžánrom sa dokonca stali hotelové resp. motelové horory (napr. Motel smrti alebo Identita). Blochova kniha v češtine vyšla od r. 1995 viackrát a je fakt dobrá (perličkou je, že Norman v nej je obézny muž). (27.02.2005)

V case svojej osobnej premiery na jednom z nemeckych kanalov som mal z tohto filmu velmi dobry pocit, ze som videl velmi kvalitny film zo 60-tych rokov, ale vtedy som ho hodnotil na 4 hviezdicky. Dnes som si ho zopakoval v ceskej verzii a moj zazitok aj napriek tomu, ze som scenar poznal dopredu bol daleko väcsi, ako pri prvom pozreti. Niekedy sa stane, ze si clovek oblubi film az po druhom alebo dokonca aj tretom pozreti a ja som si uvedomil az teraz, aky je to genialny film a to si uz vobec neviem predstavit, aky zazitok to musel byt uz v 60-tych rokoch. Stale viac si zacinam vazit Alfreda Hitchcocka. I po dalsej reprize 09.06.2012 mozem len potvrdit, ze je to jeden z najlepsich psychacov 60-tych rokov, ktory ma bavi aj dnes a nic nestratil z kvality v porovnani s mnohymi dnesnymi thrillermi. Taktiez aj hroziva hudba Bernarda Herrmanna si zasluzi pochvalu. (09.06.2012)

Určitě to není pouze o slavné scéně ve sprše nucené cizoložnice a nečekané zlodějky Marion, Psycho je příkladem iluzivní filmařiny, která krvavé sekvence spíš naznačuje a zbytek nechává na samotné představivosti diváka. Malý filmový štáb, černobílý materiál (na tu dobu už věc méně vídaná), prototyp hororového domu, žena svlékající se do prádla, pichlavý hudební motiv, voyerismus. Mumifikovaná, dávno zavražděná matinka skrývaná ve sklepě na ovoce a mnohoznačný vycpavač opeřenců Norman Bates v matoucím díle, ve kterém je podstatná kamera, střih a zvuk. Strhující hra, která funguje i po třiapadesáti letech!! (10.03.2013)

Škoda, že ona zásadní scéna filmu nezůstala bez hudby, jak to bylo původně zamýšleno. Proslavený škrábavý motiv sice působí depresivně, ale také poněkud archaicky. Klasický film, v podstatě zakladatel žánru, má i dnes co nabídnout, na rozdíl od mnoha současníků (i, tady budu kacíř, některých filmů od mistra samotného - ano, připomínám svůj názor na Na sever severozápadní a tak dále). (11.10.2005)