Riphagen

Postoj Holanďanov k vlastnej minulosti z obdobia 2. svetovej vojny stojí za veľký obdiv. Neutrálny štát, ktorý bol napadnutý Hitlerom a nim aj podrobený, ale je zarážajúca obrovská masa ľudí, ktorí kolaborovali so systémom. A postupne len z oblasti holokaustu sa vyťahujú na svetlo epizódy, ktoré ozrejmujú práve tú najhoršiu „vlasteneckú“ činnosť. Dalo sa to vycítiť z filmov Denník Anny Frankovej (2001), Čierna kniha (2007), Útočisko (1975), Sűskind (2012). Ale najsilnejšie sa kolaborácia prejavuje v Čiernej knihe a teraz v tomto filme. Zarážajúci je fakt, že holandská vláda začala konať proti Riphagenovi až 13 rokov po jeho smrti. V procese ho obvinili, že svojím pričinením spôsobil smrť najmenej 200 ľudí, počas vojny bol agentom spravodajskej služby SS ale aj SD . Aktívne sa podieľal na protižidovskej politike, kde profitoval na ich majetku. Po vojne bol v domácom väzení a v roku 1946 sa mu podarilo utiecť, ale v Španielskom Huesca ho zatkli. Odtiaľ bol prepustený na kauciu a v marci 1948 odletel do Argentíny. Často sa vracal do Európy, kde nakoniec aj v roku 1973 v sanatóriu vo Švajčiarsku zomrel. (16.12.2016)

V zlých časoch sa darí len zlým ľuďom a bezškrupulóznym grázlom, len v dobrých časoch sa môže dariť aj dobrým ľuďom. Vojna je samozrejme ten prvý prípad a tak niet divu, že to Riphagen dotiahol tak ďaleko, majetkovo aj spoločenským statusom. Grázel, iritujúca škodná a hlavne majster manipulátor, ale tak veľký, že by k nemu na školenie kľudne mohol chodiť aj sám Hitler. Aj keď jeho charakter bol odpudivý a môžme si o ňom myslieť samé nepekné veci (a právom), bolo fascinujúce sledovať ako dokázal všetkých oklamať a manipulovať a ako sa dokázal v každej situácii vynájsť, prípadne ešte aj vyťažiť niečo pre seba. To všetko vo všadeprítomnej atmosfére všeobecnej nedôvery a každodennej zrady. K technickej stránke nemám žiadne výhrady, páčila sa mi hlavne kamera, tiež herec v hlavnej úlohe zahral parádne. A koniec ma milo prekvapil, dosť nečakané a napínavé vyvrcholenie. Podnetný snímok, hodný zamyslenia, ktorý za pozretie určite stojí. 85/100 (18.01.2017)

Absolutne nečakané prekvapko. Nebudem sa hrať na žiadneho vojnového super znalca a rovno poviem, že meno Riphagen mi nič nehovorilo. Som si istý, že v Holandsku nebol zďaleka jediný a každá krajina mala niekoľkých podobných alebo aj horších "Riphagenov". Isté je, že po tomto filme jeho meno len tak nezabudnete. Film je max. realisticky spracovaný, rozhodne nečakajte žiadny vojnový thriller ani bájky o tom ako dobro zvíťazilo nad zlom. Najväčší klad filmu je jednoznačne hlavná postava. Riphagen nie je na prvý pohľad nijako zvlášť sympatický chlapík, ale svojimi skutkami si vás získa. Chvíľu to trvá, kým zistíme na akej strane vlastne stojí a keď to s určitosťou vieme tak o chvíľu zapochybujete. Urobil to naschval? Mal to premyslené? Bola to náhoda? Narafičili to na neho?...Jedno sa musí nechať. Riphagen bol chytrý manipulátor, mal všetko výborne premyslené a takto šikovne a premyslene na to išli aj tvorcovia filmu, ktorí max. upútali moju pozornosť a bol som v napätí až do konca, pretože Riphagen je skoro ako Winnetou...(Ten rudokožec nemá sedm životú, ale devět..., aspoň tak to hovoril mr. Rollins). Takže po holandskej pecke Čierna kniha od Verhoevena tu máme min. rovnako dobrý holandský film z vojnového obdobia. 100%. (30.12.2016)

Snímok riešiaci židovskú otázku v Holandsku, ktorý vďaka hereckému výkonu hlavného predstaviteľa budí ten "správny" ťaživý dojem, pričom realitu vtedajšej doby, respektíve amorálnych činov či intríg, vykresľuje pomerne uveriteľným spôsobom. Nech samotný príbeh od úvodu pôsobí kadejako jednostranne, jeho priebeh vytvára dostatočný zmätok nato, aby divák až do úplného záveru nedokázal odhadnúť ako to celé skončí. Pre mnohých divákov tak bude obrovskou výhodou nevedomosť historických faktov. Tí čo vedia, bude svedkami "len" dobrého filmu. Ostatní .... (28.11.2016)

Riphagen je další zpracování již velmi rozlehlého a pestrobarevného mefistofelovského tématu. R. jako vtělený ďábel, který ví přesně jakou kartu je třeba vytáhnout, aby přebila jakoukoli jinou. R. jako člověk, který se vyzná a má po ruce vždy dost argumentů, obranných i útočných. Pozn.: Divil jsem se, že ve svém úspěšném tažení nenarazil na Seyß-Inquarta, od roku 1940 mistodžícího Holandska, bývalého pana Zajíce ze Stonařova. Kdysi jsem o něm složi písničku, která vyšla na ineditní kazetě, začíná: "Tohle je píseň o jednom děsným hazlovi / když slyším jeho jméno, krev mi stoupá do hlavy / rve mi to plíce a drtí meniskus / Seyß-Inquart, Seyß-Inquart, Seyß-Inquart blues" a konči: "A když jeho dnů bylo mnohem víc než dost / tak ho John C. Woods poslal na věčnost / živýho na špagát a mrtvýho na vůz / Seyß-Inquart, Seyß-Inquart, Seyß-Inquart blues". Seyß-Inquart je prostě vyšší třída, leckterý člověk zmůže víc než leckterý ďábel. (20.09.2019)