Mlha v srpnu

Filmů s tématem zabíjení Židů během nacismu vzniklo nespočet, až by v jejich záplavě člověk zapomněl, že všechny ty hrůzy se týkaly všech, kteří stáli v cestě vytvoření "čistého" německého národa. Nebel im August nás zavede do prostředí sanatoria s (z velké většiny) postiženými a nemocnými dětmi. Tedy těmi, kteří v očích fanatických nacistů nepřinášeli národu žádný prospěch. Snímek sleduje den po dni krutosti programu T4 a zobrazuje děsy, kterými si pacienti sanatoria procházejí. Není klasicky černobílý, odhaluje motivy, různé pohledy i to, že sebevětší děsy lze při zlé vůli, síle moci a touze po pomstě překroutit v ještě horší činy. Ukazuje však také, že každá snaha se počítá a že pár kapek vody sice nevytvoří oceán, ale dodá celý potok naděje. A ten se taky počítá. Výborné herecké výkony Sebastiana Kocha a Iva Pietzckera v hlavní roli strhnou k zážitku, který sice nebude procházkou v růžové zahradě, ale o to déle na něj budete vzpomínat. (10.09.2018)

Pozoruhodný film Mlha v srpnu ukazuje nemecké dejiny z uhla, aký sme ešte nevideli. O utrpení Židov sme videli desiatky i stovky filmov, ale existoval i tajný plán na postupné usmrcovanie chorých a postihnutých pacientov v rôznych sanatóriách. V skvelej roli sa prezentuje skúsený S. Koch ako riaditeľ sanatória, navonok ľudský, ale v hĺbke duše chladný. Veľa priestoru dostávajú detskí herci a zvládli to výborne. V menšej roli opäť zažiaril K. Markovics , mám pocit, že je s pribúdajúcim vekom čoraz lepší a má šťastie na zaujímavé role. Jediný problém inak výborného a historicky pomerne presného filmu vidím v tom, že ma nejako emočne nezasiahol. Možno to bol zámer , zbytočne diváka citovo nevydierať a ukázať surovú pravdu tak ako sa stala. Nemcov chválim, že neodvracajú oči od svojich minulých hriechov! 80%. (17.04.2017)

Němci po čase zase jednou překvapili. Ani ne tak námětem, ale spíše zpracováním a hlavně koncem. Kdo viděl, tak ví. Ivo mi prostě přirostl k srdci a troufnu si tvrdit, že o tomhle talentovaném mladíkovi ještě určitě uslyšíme. Po jeho Jackovi, druhý, mnohem lepší a smutnější film. Bohužel. Taková byla tehdy doba a za sebe jsem jen moc rád, že ji znám jen z filmů. (28.03.2017)

Ozaj, všimli ste si, že postava, ktorá sa volala OJA, tak tú si zahral DAVID BENNENT, ktorý voľakedy, pred pár desiatkami rokov, stelesnil legendárneho Oskara Matzeratha v brilantnom Plechovom bubienku... To len na MARGO veci, ale nie je to od veci, to spomenúť, lebo, ako vravím, taktiež si Bennent zahral chlapca, UPROSTRED pekla, druhej svetovej vojny, len s tým rozdielom, že sa nevyskytoval na takom mieste, ako iný, trinásťročný chalan Ernst Lossa. On prišiel do akéhosi sanatória, či skôr do ústavu, v ktorom sa praktizovalo vytváranie : duševného holokaustu, ktorým sa chceli zbavovať prebytočných, duševne i mentálne chorých ľudí, t. j. - mužov, žien, ale aj detí, a tak vedľa tejto inštitúcie, vyrastá velikánsky cintorín, do ktorého budú pochovávať všetkých nebožtíkov... Doplnil by som, že okrem týchto postihnutých ľudí, tu boli aj SIROTY, a pod. zdraví ľudia, medzi ktorými boli aj bieli cigáni, a práve k tým, sa zaraďoval Ernst, ten v skutočnosti jestvoval, a povedal by som, že tento film je mu venovaný + všetkým, ktorí si prešli tým, čím on. Veľmi nepríjemný a depresívny nemecký snímok, s mimoriadne démonickým Sebastianom Kochom, ktorý touto vlastnosťou srší vo svojom vnútri, na prvý pohľad by ste si ho spájali so sympatickým človekom, ale to, čo má v úmysle, vydesí kohokoľvek na smrť, čo má len kúsok pochopenia, pre abnormálne skutky, ktoré sa viedli, voči sebe samým, alebo, čo je schopný urobiť človek človeku ? Zmieňujem to tak, ako pôsobí Koch vo svojej postave Dr. Veithausena, inak jedná sa o fiktívnu postavu, pričom jemu podobní jedinci boli roztrúsení všade navôkol, a tak skántrili cca „200 000 pacientov” . Lossa si zahral Ivo Pietzcker, ktorý si pripisuje opäť zárez do tohto žánru kinematografie, pričom podáva vierohodný, uveriteľný, zapálený herecký výkon, ktorý ma nenechával chladným, aj preto, čo sa mu stalo + nachádza sa tu taktiež zopár vynikajúcich hereckých výkonov, ak by som mal námatkovo vymenovať jeden z nich, tak určite zvolím : kamarátku hlavnej detskej postavy Ernsta Lossa, dievča NANDL, alebo tu máme dobrú a zlú sestričku, či na pár sekúnd Štokyho, čiže Karl Markovicsa. Ak by som mohol ešte niekoho pochváliť, tak plusové body udeľujem režisérovi Wesselovi + kameramanovi Hagenovi Bogdanskimu, ktorý patrí medzi nemeckú špičku, s presadením sa u kvalitných tvorcov, a títo borci dokázali navodiť veľmi nepríjemnú atmosféru, ktorá sem - tam, vyvolávala u mňa, duševné DUSENIE v mojom vnútri, v mojej psychike, ktorá mi prezrádzala, že toto je totálne zvrátené, čo sa odohrávalo, ale podľa týchto doktorov sa zrejme jednalo o určitý HUMANIZMUS, oproti „pobytov v koncentračných táboroch” ... Povoleno - nepovolená EUTANÁZIA. Občas mi liezol na nervy divný strih, a k tomu niekoľko zvláštnych scén, naopak, užil som si dve vynikajúce scény, ktoré sa odohrávajú v jedálni + samotné bombardovanie, keď chcú dvaja kamaráti vziať nohy na plecia. Skrátka, pozrite si to ! Ojedinelý skvost súčastného filmu... , ktorý by sa mal oceniť... (02.04.2017)

Strašný, když si představíš, že by tam mohlo bejt tvoje dítě, nebo že by si tam byl ty jako dítě uplně bezmocnej.. Scéna podávání malinový šťávy chlapečkovi patří mezi nejděsivější scény vůbec. Dále by mě zajímalo jakých metod použil Kai Wessel, aby s kluka kterýmu je cca 15 let vymáčknul takovýhle přirozeně živelný herecký projev, to je opravdu mistrovská práce. (03.09.2017)