Tiché místo

Pořádně vychutnat hustou atmosféru mi bránila elementární nesmyslnost stvoření (tohle prostě eko/etologicky nefunguje a člověk je děsivější predátor) i celého předváděného světa a přál jsem si, aby to už skončilo, bohužel nikoli z hrůzy hororu. Závěr jak z Mars Attacks, a to nemyslím způsob, ale věrohodnost. (26.08.2019)

Horor roku, ako som pôvodne čakal a dúfal sa nakoniec nekoná, ale že by som bol výraznejšie sklamaný, tak to tiež určite nie. Film síce využíva skvelý nápad, ale aj tak hlavným a vlastne aj jediným väčším problémom zostáva samotný dej. Zase nemôžem povedať, že by bol zlý, ten potrebný štandard si splní, ale tým to aj končí, v priebehu filmu vôbec nič neprekvapí, neustále si ide v očakávanom smere, je to jednoducho až moc predvídateľné a komorné. Nutne by to potrebovalo nejaké, kľudne aj menšie oživenie, či už nejaký dlhší flashback, krátke stretnutie s inou skupinou, alebo niečo podobné, čo by film nachvíľu trochu zatraktívnilo. Ale inak sa na to pozerá dobre, keďže film sa až moc spolieha na postavy a tie sa teda vydarili. Hlavne prvá polovica je prakticky taká rodinná dráma, ale samozrejme v takomto hororovom prostredí, kedy sa rieši len každodenný život a vzťahy medzi nimi. Duo rodičov, teda Emily Blunt a John Krasinsky sú výborní, ale o moc nezaostávajú ani deti, jedine chlapec je trochu menej výrazný, ale páčila sa mi Millicent Simmonds, tá to dobre zahrala a jej postava ma bavila. Druhá polovica už výrazne zakčnie a postavám už ide takmer neustále o život, na čo sa tiež stále dobre pozerá, ale rovnako ako zvyšok filmu tu nič neprekvapí. A to platí aj o obyčajnom závere. Ale ten samotný nápad so zvukom je prevedený vynikajúco, na tomto si dali tvorcovia veľmi záležať a vyšlo im to. Tu sa dá celý čas všímať a užívať si tú neobyčajnú prácu so zvukom. Hororová stránka je ale tiež trochu rozporuplná. Atmosféra je taká nezvyklá, ale sadla mi, skvelo funguje aj napätie, hlavne vždy, keď sa niečo pokazí, tak som tŕpol spolu s postavami, ale keď už sú netvory naplno v obraze, tak ma to až na nejakú výnimku zase tak moc nebralo. A ani vzhľadom sa mi moc nepáčili, lepšie fungovali v tej prvej polovici, keď ich bolo vidno len v náznakoch. Takže režijne tu nemám výhrad, John Krasinsky sa ukázal, ako talent, ktorý v tomto žánri ešte môže prekvapiť, vizuálnu stránku a dynamiku má zvládnutú bezchybne a vie si aj vybudovať napätie a chémiu medzi postavami, aj keď v tomto to mal predsa len trochu jednoduchšie, keďže tu hral s manželkou. A tak moje pôvodné očakávania určite neboli naplnené, na to by musel byť filmu trochu nápaditejší aj v iných ohľadoch, ako len v práci so zvukom a tak je to film skôr len na jedno pozretie, ale to som si celkom užil. 76% (08.05.2018)

Tiché miesto rozdelilo divákov na dva tábory. Nečudujem sa. Nápad je geniálny. Ale akonáhle sa nad ním zamyslíte, uvedomíte si, že v skutočnosti je kreténsky. Pritom za istých okolností naozaj mohol byť geniálny. Ale to by sa najskôr scenáristi počas písania museli zamyslieť a vychytať muchy, ktorých tu lietajú celé kŕdle. To sa, žiaľ, nestalo. Čo-to by som nelogike vedel odpustiť, veď nikto nie je dokonalý. Avšak čo je veľa, to je veľa. Postavy sa trasú o to, aby si s prepáčením negrgli, ale príprava večere, kroky a ani horiace drevo prekvapivo žiadne zvuky nevydávajú. V úvodnej scéne robia všetko pre to, aby nevydali ani najmenší zvuk, ale keď idú tesne popri starých novinách, ktoré šuchocú vo vetre, tak to nevadí im, ani príšerám.  Prečo? Vedia vari netvory rozoznávať "prírodné" a mechanické zvuky od ľudských? Ak áno, ako? Ak áno, a hrdinovia to vedia, prečo nevytvorili 24/7 znejúci monotónny "technický" zvuk v tesnej blízkosti svojho domu, v ktorom by zanikli ich prirodzené zvuky? A to fakt chodili celoročne bosí? Aj v zime? Už na jeseň (kedy sa dej odohráva) by z toho boli chorí (čo je vo svete bez zdravotníctva značný risk). Prečo za celú dobu nevyrobili odhlučnenú miestnosť? Materiálu sa všade váľali tony, no oni sa uspokoja s podzemnou pivnicou, otvor do ktorej zakrývajú matracom (!). Naopak, na tom, že sa do takéhoto šialeného sveta narodí bábätko, na rozdiel od iných nevidím nič nelogické. Oceňujem nekorektný prístup (v prvých minútach sa stane drsnosť, aká sa bežne v amerických hororov nestáva), ale dôraz kladený na postavy, vzťahy a psychológiu je miestami taký veľký, až mi to prestalo pripadať ako horor, ale pripomínalo mi drámu. Lenže drámu nie bohvieako špičkovo napísanú a skôr štandardnú, než nejako extra geniálne precítenú. Je pekné, že sa kladie dôraz na tieto veci, lenže postavy nie sú zaujímavé, dialógy sú nudné a vzťahy klišé. A keď príde rad na hororové scény, tak to nie je nič výnimočné (a CGI monštrá ma neoslovili). Mám rád v hororoch prostredie americkej farmy, páčila sa mi príroda, lesy, mosty, rieky. (01.06.2018)

Verbální komunikace by se vešla za nehet malíčku, odpovědnost rodičovství navázaná na Krasinskeho snubní prsten na prsteníčku, vztyčený prostředníček všem tvůrcům, co už přes dekádu nejsou schopni natočit intimně laděnou alien invasion (mluvím o tobě, cloverfieldská franšízo), ukazováček před ústy na znamení ticha, co přinutí diváka vnímat jeho zvuk a kdyby lekací scény to ticho tak razantně nerozrážely, byl by tu i zvednutý palec. Podobnost s Gibsonovou famílií uprostřed lánů je nepřehlédnutelná (postavy na omezeném prostoru pod stupňujícím se tlakem a všudypřítomný strach utužující vazby). Akorát modlitby, sklenice s vodou a baseballovou pálku vystřídaly nuceně tlumené emoce, zesílené naslouchátko a stará dobrá brokárna. Kde vzali všechen ten písek na cestičky a jak vypěstovali bez strojů tolik kukuřice? Proč armáda nepoužila akustické zbraně? Proč na vetřelce nezkusila letákovou kampaň v Brailleově písmu? Proč na farmě nezkusili odpuzovač kun? Ty otázky tu jsou, ale víte co. Když je člověku dopřáno prvotřídní napětí, na logice zase tolik netrvá.. (11.05.2018)

Sotva jsem stíhal číst titulky jak se ve filmu žvaní. Tvůrcům musím vyseknout uznání, že se vůbec nezdržovali co se vlastně stalo, jak se to stalo a kdo jsou ti hezouni s citlivejma ouškama. Zkrátka nastolila se nějaká situace, která umožňovala jak lekačky, tak hrátky s divákem, přidat situaci a tím zdramatizovat děj, dát filmu napětí z pouhých zvuků a vše podstatný odvyprávět obrazem, jo to se u takové jednohubky hodně cení. (30.04.2018)