Režie:
Stanley KramerScénář:
William RoseKamera:
Sam LeavittHudba:
Frank De VolHrají:
Spencer Tracy, Sidney Poitier, Katharine Hepburn, Katharine Houghton, Cecil Kellaway, Beah Richards, Isabel Sanford, Roy Glenn, Virginia Christine (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Spencer Tracy a Katharine Hepburnová se nemohou smířit s nečekaným partnerem své dcery. Přitažlivá, sympatická intelektuálka Joey Draytonová jednoho dne oznámí svým liberálně uvažujícím rodičům, že má poměr s lékařem Johnem Prenticem, černochem, za něhož se také hodlá provdat. Je to pro ně pořádný šok, který ustupuje pouze velmi pomalu, i když charakter a vědecká erudice nápadníka jim imponují... (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (262)
Po prvních 20 minutách jsem si říkal, jak je Hádej skvěle rozehraná situační komedie, kde Spencera Tracyho, byť ve svých ostatních rolích vždy převyšuje svým výkonem ostatní herce, vytlačují z pole hlavní osobnosti filmu Sidney Poitier a Katharine Hepburn. Spletl jsem se v obou bodech. Když je totiž záhy zdánlivě vyplýtván hlavní situační vtip filmu, tak Hádej lehounce a nenápadně přejde k řešení problému - budoucího soužití dvou "jiných" lidí, čímž se elegantně přesune do roviny romantického dramatu. Jistě není náhoda, že režisér Stanley Kramer měl v době natáčení za sebou již dva vynikající filmy ze soudního prostředí. Zde totiž také rozehrál soudní při. A nechybí nikdo - obžalovaní, obhájci, svědkové, porota a samozřejmě i soudce tu je. A tak se dostávám k poslednímu bodu, k mé druhé mýlce. Závěrečný verdikt v podání Spencera Tracyho je patrně tím nejkrásnějším monologem, který jsem kdy na filmovém plátně viděl. Snad právě pro něj se pan Tracy celý film trochu šetřil a hrál na první pohled druhé housle. Hádej, kdo přijde na večeři je věčný film, jehož závěrečná řeč bude navždy pravdivá, byť bude i v naší toleretní době často ignorována. ()
Kvalitná Kramerová klasika snažiaca sa striafať do skrytého rasizmu liberálne orientovaných príslušníkov vyššej vrstvy.Dnes už nie príliš kontroverzná téma vzbudila v dobe svojho uvedenia náležitú pozornosť. U mňa skôr pozornosť vzbudilo priam božské ústredné herecké obsadenie, teda až na Katharine Houghton, ktorá je kvalitou ďaleko za trojicou Hepburn-Tracy-Poitier. ()
Dokonalá studie lidských povah. Jak asi bude přijat do bělošské rodiny dceřin černý přítel? A co opačně, jak přijmou ji jeho rodiče? Tenhle film ukazuje, že nic není jen černé nebo bílé, vždycky je něco i mezi tím. Sidney Poitier je výborný, ale dokonalí jsou hlavně Spencer Tracy a Katharine Hepburn. ()
Zlatá éra kinematografie. Užívajte si výkony všetkých hercov a posolstvo, ktoré nesie tento film. Rasové predsudky boli ešte v roku 1967 bežnou záležitosťou, a tak ľudia potrebovali počuť odkaz, aký tento film obsahuje. Že farba a rasa nie sú to, čo by malo brániť dvom ľuďom , ktorí sa milujú, zdieľať svoje životy. Je ľahké pochopiť, to, čo sa tvorcovia na obrazovke usilovne snažia - prelomiť múry a predsudky, ale v reálnom živote to môže byť oveľa ťažšie. Ale je aj pravda, čo povedal Mahatma Gandhi - "Ty musíš byť tou zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete". No a zároveň je smutné a dojemné sledovať Spencera Tracyho v tomto filme, pretože zomrel pár týždňov potom, čo bol dokončený. 95%. ()
Galerie (37)
Zajímavosti (16)
- Natáčelo se v Los Angeles a San Franciscu. (Varan)
- Spencer Tracy (Matt Drayton) zemřel 17 dní po natočení posledního záběru. (Kulmon)
- Film byl stále v kinech, když byl zavražděn Martin Luther King. Původně byla ve filmu replika, kdy Joey (Katharine Houghton) říká služce Tillie (Isabel Sanford), že přijde další host k večeři, a služka hádá: „Reverend Martin Luther King?“ Po vraždě Kinga studio neprodleně volalo do kin, kde se film ještě promítal, s instrukcemi k vystřižení scény z filmu. (JayZak)
Joey Drayton je mladá, sympatická 23. ročná žena, ktorá bola relaxovať na Havaji, na tom by nebolo nič zvláštne, keby tam nestretla doktora, ktorý tam prednášal na Havajskej univerzite. Volá sa John Wade Prentice, má 37. rokov, je extrémne vzdelaný, múdry, ale kameň úrazu je, že je čiernej pleti, Afroameričan ! Zamilovali sa do seba, ale takéto páriky neboli v Spojených štátoch amerických v 60. rokoch 20. storočia, zrovna v obľube, aby žena bielej pleti tvorila pár s mužom čiernej pleti. Vracajú sa spolu do San Francisca, kde v úvodnej scéne vidím pristávať lietadlo za prispenia fantastickej pesničky GLORY OF LOVE, autora Billyho Hilla, kde famózne spieva Jacqueline Fontaine. Blížia sa k Joey domov, kde by mali byť jej rodičia, áno, budú, pričom dostanú veľký šok, akoby schytali 230. voltov striedavého prúdu ! Sú z toho nejako vykoľajení, nevedia sa z toho spamätať, pričom John naznačí Draytonovcom, že sa milujú, chcú sa vziať, ale ak jeden z nich nebude súhlasiť so sobášom, nebude nič, s tým, že Joey nevie o tejto dohode nič. Matt a Christina sú ľudia, ktorí zvažujú, čo to bude pre nich znamenať, keď sa zoberú, aké následky to bude mať pre nich a nebodaj, čo si pomyslia ľudia ? Christina postupne zisťuje, že im nebude brániť v tom, že sa milujú, miska váh sa preváži na tu pozitívnu stranu, pričom Matt je zaťatý, nesúhlasí s tým ! John volá medzitým so svojimi rodičmi, ktorí sa čírou náhodou dostanú k Draytonovcom na večeru ( samozrejme Joey nalieha na Johna a dielo bude hotové... ), že nevedia sprvoti o tom, že Johnova priateľka nie je tmavej pleti, tak duševný kopanec sa opakuje znovu, medzi Draytonovcami a Prenticovcami prebiehajú intenzívne rozhovory, kde ani Johnov otec nechce, aby sa to stalo ! Svokry skôr rozumejú citom, lebo ešte vedia, čo znamená láska, veď aj ONY boli raz mladé, zamilované + na večeru sa prikmotrí priateľ Draytonovcov, istý Monsignor Ryan, ktorý Mattovi prehovorí do duše, taktiež John povie otcovi, že ho má plné zuby ! Vôbec nie je jasné, ako to dopadne, Joey sa už išla hore baliť, zatiaľ sa dole rieši čo a ako, a aby na záver Matt preniesol úžasnú, záverečnú REČ... Režisér Stanley Kramer je rovnako kvalitný tvorca, ako jeho menovec Stanley Kubrick, obaja majú podobné štýly, Kramer sa venuje rasizmu, taktiež sa ich filmy zdajú byť kontroverzné, Kubrick si o ľudskej povahe nemyslí absolútne nič dobrého, skrátka vedia prísť radikálne na koreň veci. Mám rád Kramera, lebo vie presne zachytiť tému, o ktorej hovorí, má k tomu excelentné obsadenie, Spencer Tracy je vynikajúci, Kramer ho už predtým obsadzoval, bohužiaľ, toto je posledná rola, zakrátko zomrel, Sidney Poitier je vôbec prvý Afroameričan, ktorý ako prvý dostal Oscara za hlavný výkon, tým pádom zmenil pohľad na herectvo černochov, ktorí bývali zobrazovaní vo filmoch ako druhoradí, sluhovia, slúžky a cetera. Rok 1967 je jeho ROKOM. Katharine Hepburn a Katharine Houghton sú z rodiny, druhá menovaná je NETEROU slávnej Katharine Hepburn, ktorá dostáva za výkon Christiny Drayton Oscara za hlavný výkon, a to po dlhých rokoch, a tak ešte sa stihne stať v neskoršom veku, svetovou rekordmankou, čo by som to bol za človeka, že by som nepochválil brilantný scenár, ktorý je v tej dobe priamoúmerný, dnes je to trochu inak... () (méně) (více)