Přes kosti mrtvých

Tohle se bohužel Agnieszce Holland moc nepovedlo. Filmu absolutně chybí jakýkoliv tah na branku a je de facto jakýmsi slepencem krásných záběrů na krajinu v okolí Kladska (to je jeden z lepších prvků) a poněkud excetrických hereckých výkonů, které občas nedávají moc smysl. Kromě toho celkovému dojmu nepřidává ani fakt, že některým hercům v originále prostě není docela často rozumět (film jsem viděl v kině v Polsku a potvrdil mi to i známý Polák, se kterým jsem na filmu byl) a to zdaleka neplatí jen pro vtipnou polštinu Miroslava Krobota. (25.03.2017)

Sčasti morálny a sčasti čiernohumorný triler z krásneho lesného prostredia pohraničnej osadky Stolových hôr. Postoj hlavnej hrdinky k zabíjaniu zvierat pre mäso a pre kožušiny rozhodne stojí na zamyslenie, hoci pani bola trošku bláznivá; no bol to jej „hendikep“, alebo dar vidieť veci inak než ostatní? Na rozdiel od knihy tento aspekt nebol dostatočne vykreslený a preto po psychologickej stránke film trochu pokrivkáva. Film sa nesie v zvláštnej atmosfére, ktorá sa mi páči, že vraždy akoby ani neboli hlavnou témou, ale iba takou kulisou, nie sú zobrazované nejako dramaticky. Viac ma trápili zábery z lovov, v ktorých vidno reálne strieľanie zvierat, ale kvôli vysokému hodnoteniu si naivne nahováram, že išlo o nejaké archívne zábery z poľovačiek, že tie zvieratá nezomreli kvôli efektu záberu. No určite je to po obsahovej a myšlienkovej stránke kontroverzný film, ktorý sa poľovníkom páčiť nebude. A asi ani farárom. (09.04.2017)

Kniha je sama o sobě někde jinde. Je to s ní docela těžké, proto i přenesení na filmové plátno mohlo působit i dost pozitivně automatiky. Jenže samozřejmě věc jako tato je dost těžká na přenesení. Máme zde zážitek ,který je dost o psychice, prožívání a jedinečném jazyku paní Tokarczuk. Paní Holland se nicméně snažila využít i svůj filmový jazyk a dát tomu nový nádech. To se nedá říct, že by se nepodařilo. Jenže tohle má své osobní kouzlo, které nejde jen tak přenést a nebo pro někoho pochopit. Pokud se v jednom ztratíte, je konec. A ani moc nejde o to, jak to je zpracované. (10.12.2019)

Skoro geniàlne. Pre ľúbiteľov zveri a ekoteroristov povinnosť. Vďaka Poliakom môže aj česká / slovenská kinematografia robiť svetové filmy, ktoré sa vyrovnajú Škandinávcom. Namiesto idylického až melancholického zobrazenia kopaničiarskeho života, aký by stvorili našinci, brutálna sonda do tvrdého sveta zapadnutého pohraničia kdesi v strednej Európe, ba priamo v jej srdci. Základným konceptom je proživotné, newageové a mne sympatické obracanie optiky, v podstate svojim spôsobom westernovej zápletky jednej (správne pošahanej) postavy proti (skoro) všetkým. Ale hodené kamsi do ponurých kladských dolín na pomedzí Poľska a Česka. Spolu s tou mytologickosťou prírody, ktorú sa Agnieszke, podobne ako v JÁNOŠÍKOVI, znovu podarilo vytvoriť, kde sú rovnocennými hrdinami (a divákmi) aj zvieratá samotné a bravúrnej mystifikačnej atmosfére, je to výborný zážitok aj na veľké plátna. Tak pôsobivo nasnímaný európsky kontinentálny les, ktorý budí dojem tajomna až na úroveň rozšíreného psychedelického vedomia, som naposledy videl v ODVRÁTENEJ STRANE MESIACA. Les sa evidentne stáva pre európsku kultúru miestom návratu a spiatočníctva, s ohľadom na človeka v oboch zmysloch - aj ako miesto zaostalého spoločensko-hodnotového zriadenia v odľahlých horských krajoch, tak súčasne aj zdroj (staro)novej energie, mohutného prúdu obrody a znovunájdenia pravých, človeka uspokojujúcich hodnôt. Bez ohľadu na všetku pochmúrnosť, ktorou sa CEZ KOSTI MŔTVYCH vyznačujú, po skončení máloktorého filmu pochytí človeka taká mocná túžba v momente vypadnúť kamsi do prírody a naplno pocítiť jej silu, čistotu a rozmanitosť, o to viac, ak je vonku jar v plnom rozpuku. (29.04.2017)

Že já to odkládal takovou dobu... nejenže Polácí umí, co do technickej stránky filmu, ale samotná tématika filmu je mi natolik blízká, že s Dušejkovou a její neustále mařenou touhou po lepším a milostivějším světě víc než soucítím. Škoda jen, že ne každého film zasáhne tam, kam by by zasáhnout chtěl - nejlépe se dle mého uchytí tam, kde už tolik duchovní osvěty potřeba není. Druhá strana mnohdy bohužel neuvidí víc, než pošahanou Dušejkovou a rozpolcený snímek o hovně... pro mě osobně rozhodně zapamatování hodný kousek, který budu šířit v nejlepší víře všude tam, kde pocítím šanci v jeho vlídné přijetí! (20.11.2019)