Zločiny Velké Prahy

Niektoré prípady ušli, ale zároveň mnohé sú nudné, zbytočne naťahované. Dĺžka jednej časti cez hodinu je celkom zbytočná, pretože sa automaticky vypĺňa zbytočnou vatou. V každej časti sa mrdá, ako by to bolo už povinnosťou. V podstate aj vrchol seriálu je mrdanie a Langmajer vlastne už v žiadnom filme nič iné nerobí. Vidíme tu celú plejádu českých hereckých hviezd, ktorí si kde tu zahrali, máme tu však aj zbytočné maďarské postavy - bolo to vôbec nutné? Nesedia ani niektoré dátumové veci - v roku 1922 je žena stíhaná za zákon, ktorý bol schválený po zavraždení Rašína v roku 1923. Veľmi slabé tri hviezdy, v podstate zaujímavé boli len kostýmy. (25.12.2021)

10/10 Vhledem k tomu, že se dříve to naše slavné období první československé republiky (1918-1938) stereotypně zobrazovalo jen z pohledu konce, nikdy nechyběla hrozba nacizmu a atmosféra předčasného konce byla klíčem, jak ty prvorepublikové příběhy vyprávět, jsou Zločiny Velké Prahy dílem pokrokovým. Společně s První republikou (která sice předčasně skončila už v roce 1931) a Četníky z Luhačovic (kteří začali hezky pozvolna v roce 1919) jsou Zločiny Velké Prahy (vsazené do roku 1922) příspěvkem k moderní dramaturgii, která se najednou 20. let nebojí a neignoruje je. A to samo o sobě je jednoduše skvělé. Pořád ještě se vyrovnáváme s pohledem na masarykovskou republiku z hlediska státní kinematografie a televize, která cíleně zobrazovala jen negativní stránky ve snaze utužit názor, že dneska se máme přece mnohem líp. Takže za zásadní změnu tleskám, k samotnému seriálu mám jen smířlivý komentář o tom, že příště to snad bude lepší, když se v ČT teprve učí nové řemeslo. Potenciál ohromný, jednotlivé případy slabé, nějaká zásadní rámcová linka chybí, takže to hlavní, co můžeme sledovat je maďarská domácnost bývalé šlechty, mladá láska na zapřenou a jedno sociální drama jak vystřižené z Kmínkova Zlatého ptáčete. (10.04.2021)

Seriál Českej televízie z roku 2021, príbehovo vracajúci sa o storočie späť, sa snaží prinavrátiť slávu a ducha niekdajších populárnych kriminálok, odohrávajúcich sa v časoch slávnej Prvej republiky. Je preto na mieste sa pýtať, či konečný výsledok týmto snahám zodpovedá. Odpoveďou v tomto prípade však bude musieť byť nie, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Tým prvým je kvalita ponúkaného príbehu, najmä potom samotných prípadov, ktoré v konečnom dôsledku vyznievajú a pôsobia veľmi jednoducho, často sú predvídateľné, a chýba im divácky atraktívnejšie, možno aj komplikovanejšie poňatie so zauzlením či zvratom. Takto samotné epizódy - prípady, síce sem-tam ponúkajúce aj svetlé momenty, však veľmi rýchlo vyšumia z divákovej mysle, a sú skôr oddychovými záležitosťami, než niečím, pri čom treba aj rozmýšľať a spájať si súvislosti. Súvisí to možno aj s postavami a vzťahmi medzi nimi, na ktoré sa miestami kladie väčší dôraz, ako na samotnú kriminálnu stránku seriálu. A to celej veci pomerne škodí, pretože charaktery, rovnako ako v podstate všetko ostatné, sú nanajvýš priemerné. Mnohé známe mená v epizódnych rolách to nezachraňujú a hlavné seriálové osadenstvo takisto nie je ničím dvakrát zaujímavé. Jaroslav Plesl ako inšpektor Budík môže svojím vystupovaním a ironickými poznámkami po čase začať niekomu dokonca vadiť. Problémom seriálu je aj skutočnosť, že hoci sa odohráva v roku 1922, z výpravy a celkovej dobovej atmosféry to cítiť len žalostne málo. Tvorcovia si v tomto smere mali dať rozhodne viac záležať, pretože dobové oblečenie a niekoľko starých modelov áut kvalitnú atmosféru nespraví. "Ponoriť" celý seriál do tmavších tónov by tiež nemuselo byť na škodu, takto je v ňom na kriminálku až príliš svetla a slnka. Zločiny Velké Prahy predstavujú skôr oddychovú záležitosť, ktorá môže bežať v pozadí počas rodinnej návštevy. Nejde však o seriál, pri ktorom by milovník kriminálneho žánru našiel dostatočnú satisfakciu. Treba zas a znovu spomenúť to staré známe "raz vidieť stačí". Naozaj seriál neponúka nič kvôli čomu by sa divák, ktorý ho už raz videl, mal k nemu vracať späť. A tí, ktorí ho nevideli, by mali zvoliť niečo lepšie. Ponuka na seriálovom poli je viac než pestrá. Tak teda servus, pane inšpektore. (06.04.2021)

Odpadní a nudná záležitost z hlediska námětů, příběhů, scénáře, prostředí, vyšetřování, hereckých výkonů i protivné hudby a spousty otravné vaty. Extra kapitolou je odporná neposedná nakřivo kamera se záběry od kolen a obraz doplněný protivnými filtry, což umocňuje nepříjemný pocit za sledování až na úroveň úplného zhnusení. (6%) (05.04.2021)

Letos si na nás ČT připravila hned několik nových detektivek, a zatím tedy střídá bída s nouzí. Dokonce bych řekl, že toto bylo ještě horší, než Medúza, jelikož zde se neobjevil ani jeden opravdu dobrý díl. Velmi ploché charaktery, které nevzbudí žádné emoce, Langmajer a jeho padesátá variace na "chlapáka" a Hlaváček, pardon Nováček (ale plagiát je zřejmý), hraný opravdu netalentovaným Šafaříkem ke konečnému hodnocení také moc nepřidají. Budiž, to by se dalo ještě prominout, ale v kombinaci s opravdu nezáživnými, a tak v 8/10 případů extrémně lehce odhadnutelnými případy z toho opravdu nic dobrého nevzešlo. (09.04.2021)