Žena na válečné stezce

Tak zaradenie tohto filmu do netypickej žánrovej kombinácii "komédia / akčný / thriller" ma po zhliadnutí filmu celkom pobavilo. Ja som skôr vnímal pomerne silnú drámu s výskytom humorných momentov... ale vlastne na to, akú vážnu tému spracováva, je fakt nadupaný pomerne akčným tempom a nezastaviteľnou odvahou sympatickej hrdinky. Na postave Hally ma okrem odvahy takto svojrázne konať uprostred moderného sveta plného hrozby zaujal aj neutúchajúci optimizmus (hlavne v scénach, kde diriguje svoj zbor). Koľko členov Hallinho spevokolu by tipovalo, kto sa za ich zbormajstryňou v skutočnosti skrýva?... Rozhodne ide o silný príbeh zo súčasnosti s posolstvom, v zaujímavom spracovaní, kde dôležitú rolu hrajú médiá, ale kde záver pôsobí veľmi silne práve bez akejkovek mediálnej konfrontácie (ak by tento film natočili Američania, určite by tu nechýbala nejaká ta scéna veľkolepej slávy na záver). Pokiaľ ide o vizuál, príliš mi nesadli pomerne časté experimenty s výrazným zaostrovaním (napr. v scénach, kde sa aj v rozmazanej časti obrazu niečo zaujímavého deje), naopak zábery na severskú prírodu pôsobia veľmi živým dojmov. Čo na filme z umeleckého hľadiska považujem za výnimočné, je nápad obohatiť spracovanie o trojku muzikantov (a okrajovo aj trojicu ukrajinských speváčok), ktorí pravidelne príbeh rámcujú a bez väčších zásahov vstupujú do deja s presne načasovaným hudobným podkladom. (90%) (Kino Úsmev, Košice; film navštívený v rámci Challenge Tour 2019: 30 dní so svetovou kinematografiou) (08.03.2019)

Veľmi zvláštny islandský film, ale podotýkam, že mi nesmierne dobre sadol ! Asi aj pre neuveriteľne zaujímavé herecké nasadenie sympatickej Halldóry Geirharðsdóttir, s ktorou sa stretávam vôbec po prvýkrát. Stelesnila postavu Hallu, ktorá koná, ako „ekologická (teroristka) sabotérka” na Islande, a k tomu má ešte jednu d-i-l-e-m-u, čo siaha až do ďalekej Ukrajiny. Aby som zrovna nezabudol, tak Halla má sestru Ásu, ktorá plánuje ísť meditovať do Indie. Viac-menej, podobajú sa ako vajce vajcu (sú dvojičky). V úvodnej akcii natrafí na farmára Sveinbjörna, ktorý ešte zohrá kľúčovú úlohu, tak isto, ako sestra Ása. Počas horlivého sledovania som naďaboval na nešťastného latinsko-amerického cyklistu, ktorého si policajti často plietli, či do rytmu hráva kapela, čím sa snímok posúva do vyššieho levelu, lebo je tým pádom - sviežejší, živší, lepší, niečo na spôsob, čo ste videli v Birdmanovi. _ Režisér Benedikt Erlingsson má bravúrnu predstavivosť, ktorá vie očariť. Nenudil som sa, lebo ma zamestnával perfektnými scenáristickými nápadmi, ktoré nemajú konca kraja ! Zavítal som i do krásnych islandských exteriérov, kedy som hlavnú hrdinku vnímal, ako neohrozenú aktivistku pre správnu vec... Vtedy je film - najsilnejší. Pochválim určite účinnú d.p. Bergsteinna Björgúlfssona, pretože má švih v panoramatických záberoch i v úplne obyčajných sekvenciách. Pozrite si to, odporúčam ! (25.05.2019)

Island o5 potvrdzuje, ze jeho kinematografia je maximalne fascinujuca. Patdesiatrocna zena bojuje za Planetu, vedie sukromnu vojnu s priemyselnymi firmami. ktore - a to nielen na Islande - idu tvrdo po zisku, mnohe seru an zivotne prostredie. Dobre, v Europe nie, ale v tretom svete je zivotne prostredie a jeho ochrana na okraji zaujmu . 100 % (23.02.2021)

S úsměvem o vážných věcech. Absurdní humor sice do značné míry utvářejí trojice islandských muzikantů a ukrajinských vokalistek, ale i jejich přítomnost v obrazech je celkem originální. Halldóra Geirharðsdóttir v hlavní dvojroli je ovšem naprosto suverénní, na čemž také většina filmu stojí. Nadnárodním korporacím i politikům je příroda ukradená zřejmě kdekoliv na světě. Upozorňovat na to má stále smysl. (12.04.2019)

Woman at War rozhodne nie je komédia, občas sa tu nájde úsmevnejší moment, avšak nejde o "klasickú ironickú škandinávsku srandu", akú poznáme z iných filmov severného teritória. Aká je základná otázka filmu je jej celou cestou, a možno aj pointou, takže lepšie je do komentára o témach ani nepísať. Osobne mám dojem, že podobne ladený severský film som ešte nevidel, pričom paradoxne každý záber osamote pôsobí v rámci kinematografie dosť familiárne. Scenár netlačí na pílu, rozumné argumenty má aj druhá strana, avšak ten skutočný zmysel našej existencie musíme predsa len hľadať niekde inde, ale to už zbytočne začínam o tých témach... (13.03.2024)