Zazie v metru

Farebná hovorená groteska z počiatku 60tych rokov z Francúzska....prečo nie. Zpočiatku ma vizuálne nápady Malleho bavili, špeciálne pri naháňačke mestom a návšteva Eiffelovky nebola nikdy dobrodružnejšia. Lenže časom to už začal trochu preháňať, akoby boli všetci na drogách a pri konci som mal pocit, že sa točilo bez scenára a každá herecká improvizácia ostala vo výslednom strihu. Akosi mi do výsledného tvaru nesadlo strielanie a vraždenie, ak by to na konci dalo aj nejaký dejový zmysel, Zazie by bola plnohodnotnejší filmový zážitok, nie iba uletenosť, na ktorú sa ale len tak nezabúda. Práca so strihom je obdivuhodná, Noiret sympaťák, len tá Zazie a jej úsmev mi dvíhala žlč viac, ako by sa na hlavnú hrdinku filmu, ktorý si máte obľúbiť, patrilo. (04.07.2013)

Anarchie. Superimpozice, trikové záběry, různé rychlosti natáčení, skok poskočný, aluze (jiné novovlnové filmy, groteska hraná i animovaná). Pestrobarevná učebnice stylistických postupů nouvelle vague. Minulo mne to stejně jako kniha (které se Malle, pokud jde o přímou řeč, drží s obdivuhodnou věrností). 60% Zajímavé komentáře: Fabienne, Machrovic (10.01.2007)

Titulná postava v podobe Zazie, je jednak i akousi vizuálne vnemovou predchodkyňou Pippy dlhej pančuchy, čo sa konkrétne jazyka, ostrého ako britva, a jej odvahy, celkovo týka, a rovnako tiež i mladšou verziou Amélie z Montmartru, čo sa zase jej podoby s ňou priamo dotýka, a tak tým pádom vzniká, akýsi šialený, experimentálny počin s neuveriteľne frenetickým, groteskným, montážovým tempom, spracovaným na "godardovskú" nôtu, no zároveň aj nič pre mňa, keďže všetky tieto experimentálne: „hókusy-pókusy,” sú mimochodom úplne mimo môjho, racionálneho chápania, a tak by som totižto väčšinu z nich, iba nahádzal do jedného vreca, ďalej poriadne ich zviazal, kam v podstate zväčša patria...? • Hm..., som akosi dosť znepokojeným, pomaly ani k tomu nenachádzam dostatok vhodných slov, ktoré by vlastne mohli charakterizovať túto, uf..., mimoriadne divokú koláž naprosto bizarných záberov, trebárs ako vystrihnutých z tých najdivokejších, surrealistických, snových výjavov, kedy aj slávne/neslávna Mazacia hlava, je ešte oproti tomu hodne slabou náplasťou (v tomto prípade aspoň obstojne (za)fungoval príbeh), skrátka, momentálne sa cítim, ako by bola moja hlava čímsi/kýmsi nadobro vymazanou, čiže radšej by som sa mal týmto pokusným experimentom - širokým oblúkom dozaista vyhýbať, inak v opačnom prípade budem strašne pocitovo trpieť! • ...A síce sú tu taktiež všadeprítomné i prvky z „francúzskej novej vlny”, ako napríklad: ručná kamera, nakrúcanie v exteriéroch za použitia častejšej improvizácie, ale keď si to následne spojím s vyššie uvedeným „chaosom”, tak sa z toho vytvára práve len takýto rozporuplný výsledok, ktorý nemá so spomínaným hnutím, bohužiaľ takmer nič spoločného, teda okrem určitej formy. • A škoda, že sa v tomto filmovom guláši - objavil i predstaviteľ Gabriela, t. j. Philippe Noiret, ktorý, myslím si, že mal i oveľa naviac, než zo seba robiť iba totálneho idiota. A predstaviteľka hlavnej postavy, mi bola pre zmenu - neobyčajne protivnou. Apropo, zrovna od tohto režiséra, by som už vôbec neočakával takúto drzú šialenosť! (27.06.2023)

Vzdy som vedel, ze film Canicule 1984 bol nielen vo Francii obrovsky hit, a o tomto filme neviem nic, Oskar pise ze mimo Francuzsko neznamenal nikde nic, no a txa ja k filmu teda budem spravat. Mlade dievca je v Parizi, objavuje toto hlavne mesto Francie a nic ... este viem, ze tam hral aj pan Cernyet /Prohnili, Atentat v Parizi/, no zbvyok hercov siel potom uz uplne mimo mna. Kazdopadne nudny film, plany, v strede z dialogov su len vatovo plane plky, nepocuvatelne ...... v 3/4 som to vypol . 30 % (17.07.2019)

To byl cvokhaus jak z mého žvota. Film balancoval na hranicích geniality a totálního degenství. Nic mezitím. Zrychlené pohyby hlavních postav společně s dialogy zřejmě vytvořil někdo, kdo si po dobrém obídku dává jako dezert LSD. Třeba scéna sestupování ze schodů z Eiffelovky a souběžná dialogová hra se slovy obouch sestupujících mě přinutila vydat ze sebe takové HAHAHA, až jsem vzbudil sousedy. Lední mědvěd co se válí v posledním patře Ajfeldy mě úplně rozmlátil. Jelikož jak genilatu tak degenství mám mnohem více radši než průměr nemohu jinak. Navíc mě Zazie těžce připomínala Olinku se kterou jsem kamarádil v sedmi letech. To taky byla dívka plná obdivuhodných nápadů. Třeba: " Pájis, budeme házet kameny na vosí hnízdo, kdo to vydrží dýl vyhrává !" Vitěze říci neumím, ale druhej den by naše držky vyplašily i členy speciální zásahové jednotky. Takže jistě chápete důvody proč tenhle francouzskej blázinec z roku 1960 miluju. Oliči jestli žiješ a čteš to, co jsem tady vyblil, houkni. V parku jsem viděl sršání hnízdo i kameny ---schválně kdo to vydrží dýl. (04.05.2007)