Zazie v metru

Tretí Malleho film a zase natoľko odlišný, pritom stále perfektne kombinujúci klasickosť a originalitu! Nezaraditeľná a provokatívna dadaistická fraška, ktorej môžu jej streštenosť závidieť všetky bláznivé komédie, jej nenapodobiteľnosť mnohí avantgardisti a jej novoty väčšina tvorcov „novej vlny“... ___ Seriózny filmár Louis Malle si neváha po Queneauovom vzore robiť srandu zo seba, tradičnej filmárčiny i mladej generácie, do ktorej ho často, ale zrejme neprávom, zaraďujú. Ako v MILENCOCH vystihol priam esenciálne jadro francúzskej romantiky a vo VÝŤAHU NA POPRAVISKO dokonalú atmosféru noirovej kriminálky, v ZAZIE mimoriadne výstižne zvizuálnil buričského, revolučného ducha avantgardných hnutí a tvorivého chaosu, ktorý ich sprevádza, a zostal pritom dokonale svoj. ___ Môžu nastať rozličné prípady... Buďto teoretický divák pozná výnimočnú literárnu predlohu a ( nakoľko mať aspoň približne predstavu, čo od tohto filmu očakávať, asi nie je možné ) cíti zvedavosť, ako si tvorcovia poradili so spracovaním tak absurdne skvelého, ekvilibristického, jazykovo vycibreného a tematicky unikavého diela. Alebo netuší, o čo ide a potom musí nutne zostať totálne vyplieskaný – ak náhodou nezaspí od nudy ( čo sa mi samotnému prihodilo pri prvom sledovaní ). ___ Ťažko hodnotiť, do akej miery sa Mallemu podarilo preniesť do filmu čo najviac z originálnej treskutosti a sofistikovanej irónie Raymonda Queneaua. Hoci sú mnohé situácie skutočne úchvatné, technicky prekvapivé a tvorivo nápadité, že by ma to zas tak nejak strašne oslovilo, sa nedá povedať... Každopádne je to ale unikát, skutočne iniciačné filmové dielo Veľkého kolégia patafyziky, výnimočné a osobité, na ktoré nejde zabudnúť... už len preto, že sa mu nič iného nepodobá. (28.07.2014)

Úvodnú túžbu dievčatka uvidieť metro vzápätí strieda bláznivo rozparádená jazda Parížom, obsahujúca v sebe prvky grotesky, bláznivej tancovačky, milostnej komédie a ktoviečoho všetkého ešte v tak razantnej mäteži až sa z toho hlava točí. Rovnomenná literárna predloha Raymonda Queneaua je skvelá, jej ducha skvele vystihol Malle narúšaním zdanlivého poriadku a životných schém s použitím náhlych vpádov, trikov, zrýchlenia a spomalenia obrazu, zmiznutiami a objaveniami postáv, sekmi v dialógoch, dejovými zvratmi. (30.09.2005)

Nevím, zda tento film má jiný smysl než taškaření, ale je mi to vlastně jedno. Ta krásná barevná a fantazií oplývající ztřeštěnost s oprsklou přidrzlou holčičkou (takovou francouzskou verzí Pipi punčochaté) putující pitoreskní Paříží (která je již jistě zničená turistickým a developerským ruchem) mne okouzlila a pobavila. (20.12.2012)

Fantasy komédia pre deti a mládež? A zýroveň experimentálny film s príbehom malého dievčatka uprostred obrovského veľkomesta snov? Na pozadí príbehu sa režisér Malle sa pohráva s pomerne originálnou zmes klasickej i modernej grotesky naprieč Parížom. Film síce zaberá Paríž z odvrátenej strany, ktorá zachytáva hlavnen preplnenie autami v obrovských dopravných zápchach a taktiež všadeprítomným smradom veľkomesta, ale prostredníctvom experimentov s nápadmi plnými detskej hravosti našťastie budí i pozitívne dojmy. Keď si po hodine sledovanie Zazie v metru poviete, že už viac bláznivé to nemôže byť, ostávajúca časť filme vás ešte niekoľkokrát dokáže presvedčiť o opaku!! Na môj vkus toho v čase blížiacom sa k záveru už bolo príliš, ale za mnohé skvelé či zábavné scény a za mladého Philippa Noireta tie 4 hviezdičky nakoniec dám. :-) ,,Čo chceš? To je nová vlna!" :o) (70%) (52 rokov filmu za 52 týždňov) (21.05.2019)

To byl cvokhaus jak z mého žvota. Film balancoval na hranicích geniality a totálního degenství. Nic mezitím. Zrychlené pohyby hlavních postav společně s dialogy zřejmě vytvořil někdo, kdo si po dobrém obídku dává jako dezert LSD. Třeba scéna sestupování ze schodů z Eiffelovky a souběžná dialogová hra se slovy obouch sestupujících mě přinutila vydat ze sebe takové HAHAHA, až jsem vzbudil sousedy. Lední mědvěd co se válí v posledním patře Ajfeldy mě úplně rozmlátil. Jelikož jak genilatu tak degenství mám mnohem více radši než průměr nemohu jinak. Navíc mě Zazie těžce připomínala Olinku se kterou jsem kamarádil v sedmi letech. To taky byla dívka plná obdivuhodných nápadů. Třeba: " Pájis, budeme házet kameny na vosí hnízdo, kdo to vydrží dýl vyhrává !" Vitěze říci neumím, ale druhej den by naše držky vyplašily i členy speciální zásahové jednotky. Takže jistě chápete důvody proč tenhle francouzskej blázinec z roku 1960 miluju. Oliči jestli žiješ a čteš to, co jsem tady vyblil, houkni. V parku jsem viděl sršání hnízdo i kameny ---schválně kdo to vydrží dýl. (04.05.2007)