Kleopatra

"YOU, A DESCENDANT OF GENERATIONS OF INBRED, INCESTUOUS, MENTAL DEFECTIVES!" -------------------------- Kleopatra je takmer 5 hodinový historický veľkofilm, ktorý svojou majestátnosťou instantne prekonáva všetko doposiaľ natočené, no zároveň stále neprekonáva (ale je sakramentsky blízko) božskú Griffithovu Intoleranciu z roku 1916. Kleopatra je filmom so zaujímavým príbehom svojej produkcie, filmom, ktorý doslova zničil režiséra a takmer zničil 20th Century Fox. Taktiež sa jedná o jediný film kinematografie, ktorý zarobil v prvý rok vydania zo všetkých najviac, no zároveň bol stratovým pre štúdio. Som za takéto snímky veľmi rád. Ich sledovanie je pre mňa vždy o čosi viac, než sledovanie bežného 90 min filmu. Nielenže ukazujú možnosti a búrajú limity filmárskeho umenia (najmä v dobe vzniku), skúšajú aj možnosti samotného (dnešného) diváka, ale hlavne ponúkajú iný a intenzívnejší pocit vžitia sa do daného diela tak, ako to (minimálne mne) nedokáže poskytnúť dvojhodinový film. Pevne verím, že sa tie dodatočné dve stratené hodiny niekedy nájdu a bude tak možnosť zhliadnuť pôvodnú Mankiewiczovu víziu, trvajúcu úctyhodných 320 minút. Kleopatre by som mohol s čistým svedomím nadeliť 5 hviezd, tie si však už pre seba uchmatol D. W. Griffith, takže aspoň nesmierne silné 4. (03.11.2018)

Sú tam obrovské dekorácie, politické pletky, až z toho hlava zabolí, krásne kostýmy, slávni herci a skáče sa v čase. Takže všetko, čo treba očakávať od historického filmu. Nie je tam veľa bojových scén, tá jedna poriadna príde až v štvrtej hodine (!!) a dovtedy sme svedkami najma konfrontácie Kleopatry s mužmi jej života. Je obdivuhodné, koľko úsilia museli tvorcovia vynaložiť na výrobu tohoto filmu, ja by som upozornil na scenár, ktorý sa tvári, že je historicky presný a ja, ako neznalec, som mu to uveril. Jediné, čo tak môžem Kleopatre vyčítať, je pomalšie tempo, ale ani podobné eposy z 50tych rokov ním zrovna nevynikali. No a určitý problém je možno aj v tom, že to síce medzi postavami vrie a herci sú výborní, ale na diváka sa emócie neprenášajú. Dôležitejšie sú dekorácie, výprava a politika. Nečudujem sa, že sa z filmu nestal superhit, ale ak si uvedomíme, že v dnešnej dobe neuspeli v kinách Kingdom of heaven alebo Alexander, ktoré sa tiež viac sústredili na dialógy a vnútorné pohnútky hrdinov, tak sa obecenstvo príliš od dôb Kleopatry nezmenilo a lekcie histórie sú a budú menej zaujímavé, ako historická bojová vrava. (09.09.2013)

Jak ostudné, že mně, starého nesnášeče všeho bombastického a typicky hollywoodského (Intolerancí to začalo a od té doby jsou všechny ty filmy takové, nebo takové chtějí být, ach jo.), na tomto filmu nejvíce vadila hlavní postava a herečka, která ji představuje. Nejsem si totiž vůbec jistá, že jsem byla svědky nějakého hereckého výkonu. Celou dobu jsem přemýšlela, jak toho dosáhli, že její prsa drží tvar v každých šatech, nikoli nad tím, jak vdechla panovnici život a duši. Další věc je ta, že Harrison si svým výkonem vydobyl víc mojí přízně než Burton, a to nikdy není dobré, když závěrečnou část okupuje méně oblíbená postava. A když už jsem u toho reptání, tak je to právě díky takovým filmům, že získávám dojem, že panovníci vlastně ve skutečnosti nepanují, jenom vysedávají na zlatých křeslech a jedí po jednom hroznové kuličky.-"Polévka je horká. Polévka je studená. Marcus Antonius zemřel." (13.01.2011)

Dokonalé a, predpokladám, aj úprimné svedectvo o živote samoľúbej egyptskej kráľovnej, ktorá prostredníctvom neustálej angažovanosti v politike túžila dosiahnuť nemožné. Možno by sa jej to aj podarilo, keby...?.......... Elizabeth Taylor a jej poňatie Kleopatry nemohlo dopadnúť zle a s touto tváričkou si ju snáď budem pamätať navždy. Všetky technické elementy - impozantná výprava, hudba, vizuálne efekty, kostýmy, no najmä úchvatné prenesenie diváka do dôb starovekého Ríma a Egypta - boli splnené do bodky a ja som mala pocit, že paláce a uličky pre mňa nie sú nedosiahnuteľné. Na rok 1963 veľkolepá technická a obsahová udalosť, ktorá si zaslúži nestarnúci obdiv aj súčasných divákov. (27.07.2010)

Pro mnoho lidí zůstane napořád Kleopatrou jedině Elizabeth Taylor, já jsem ale díky tomuto snímku navždy získal Gaia Julia Caesara. Hlavní podíl na tom má Rex Harrison, který dokázal tohoto velkého muže ztvárnit lidsky, a přesto mu vtiskl vůdčí charakter, silnou osobnost i neopakovatelné charizma. A momenty jako Kleopatra poprvé u Caesara, průvod Římem či závěrečná lodní bitva mě dokázaly ohromit přes svou letitost i dnes... (27.09.2015)