Dekalog II (E02)

„Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo” / Modrooká blondýna v stredných rokoch so zaujímavým životopisom, no neprezradím, akým, Dorota Gellerová, sa práve ocitla na akejsi „križovatke osudu”, pričom sa momentálne nevie poriadne rozhodnúť, kadiaľ sa má vlastne vydať, v podstate, ktorý smer si má zvoliť? Vľavo alebo vpravo, keď v prvom prípade sa jedná o nasledovnú situáciu, spočívajúcu v tom, že jej manžel Andrzej, zdá sa, je veľmi vážne chorý, ocitajúci sa v špitáli, kde sa očakáva snáď úplne tá najhoršia správa, akú vôbec môže čakajúci obdržať, zatiaľ čo ďalšia situácia je zase trochu odlišného charakteru, povedzme, takého vrtkavého, keďže je zrovna tiež tehotná so svojim záhadným milencom, čiže to nie je vďaka samotnému angažovaniu Andrzeja, samozrejme keď bol ešte zdravý, vskutku ani netuším, ako dlho sa nachádza v takomto stave? Popri týchto všetkých súvislostiach, sa ešte hĺbkovo zamýšľa i nad tým, čo si popravde počať s budúcim dieťaťom, či si ho/ju, poprípade ponechať, alebo ísť na rizikovú interupciu? A akýmsi prostredníkom, t.j. „tichým pozorovateľom”, je istý doktor, ktorý nielenže býva v tom istom paneláku, kde aj spomínaná Dorota, ale zároveň by som tohto muža mohol kľudne považovať za takého, ktorý skrátka vedel príliš veľa... / Rovnako i recenzent sa musel napevno rozhodnúť, aké hodnotenie napokon udelí druhej epizóde Dekalógu, ktorá sa mu tentoraz zdala o niečo „slabšia”, ale i napriek tomu prevládala veľká spokojnosť. V predchádzajúcom vydaní mi očividne viacej sadla téma - otca a syna, že zasa v tomto som pre zmenu obdivoval - pôsobivý, herecký výkon poľskej herečky Krystyny Jandovej, ktorá je nielen hriešne krásna, ale vyzerá to tak, že k tomu aj mimoriadne talentovaná, lebo jej herecké stvárnenie danej postavy, je samo o sebe nadmieru fascinujúcim zážitkom. Možno aj kvôli tomu, že ju priamo „nakrúcal” jej skutočný manžel, významný kameraman Edward Kłosiński, ktorý sa podieľal na druhej časti. „Kyseľ”, bol by som rád, ba čo, bol by som totálne nadšený, ak by sa moje celkové dojmy pri ďalších epizódách, udržali aspoň na tejto úrovni, ktorá je už teraz vysoká. No, myslím si, že si ešte nepovedal posledné slovo, skrátka, spolieham sa na Teba!  (06.09.2022)

Prilis vela duchovna, malo svetskych radosti. Vdaka ze sa zrodilo nieco ako osvietenstvo /konat bezbozne dobro, to ma sialene bavi/. Jo, keby nebolo osvietenstva, tak nabozenstvo /prevladali krestanske smery hlavne v Europe/ by vladlo doteraz a doteraz by sa nerozvijala moja milovana egyptologia, asyriologia a chetitologia. K filmu : prilis vela duchovna : 35 % (10.09.2016)

Pomalejší a náročnější na sledování než první přikázání, ale ne tak úderné a propracované jak mohlo být. Ale možná se na mých dojmech podílí fakt, že vůbec nemám rád prostředí nemocnic. Na čtvrtou hvězdu to ale stále je, protože Kieslowski umí psát scénáře a dokonale vést herce, takže je schopný svým talentem vykompenzovat mnohé. Tohle vlastně taky nemělo větších chyb, až na tu, že to ve mě v závěru moc nezanechalo. Slabé 4* (27.09.2023)

Při sledování tohoto dílu si uvědomíte, že to není prostředí, které nutně působí negativně, ale že to jsou lidé, kteří v něm pracují, kteří jím procházejí. Jako kdyby žádná z postav, které zde jsou, v sobě už neměla radost, jako kdyby v každé něco více umíralo, než žilo, což je v kontrastu s tím, že hlavní hrdinka je těhotná. Opět silné a nepříjemně depresivní. (05.02.2016)

Kieślowski vykresľuje život surovo, bez zbytočných prikrášlení, nijako sa s divákom nehrá. Rovnako ako v prvej časti ukáže dve strany mince, ani k jednej sa neprikloní. Názor už je na Vás. Oproti prvej časti je druhá ešte menej doslovná, ešte viac sa hrá s pohľadmi a hudbou. Režisér nevytvára iba otázku voľby života za život, v posledných desiatich minútach ešte stihne jednoducho vyjadriť pocity človeka, ktorý okúsil smrť. A kto by bol povedal, že záber na včelu vylietajúcu z pohára bude mať taký silný význam... Téma prvého Dekalógu sa nedá porovnávať, no Nevezmeš meno božie nadarmo vo mne zanechalo silnejšie pocity. (31.05.2016)