Mr. Bean

Komediální seriál, kde není pořeba slov. Mr. Bean alias Rowan Atkinson je exot a nemehlo. A jako každý nemehlo předvádí na jednu stranu velmi trapné, ale zároveň i komické scénky. Pro mě osobně jde o klasiku i o jakýsi pohled do života v Británii. Říká se, že Britové jsou konzervativní a nemají smysl pro humor, potom však Rowan Atkinson zachaňuje pověst celé Británie ;-) (11.09.2009)

Nenapodobitelný Rowan Atkinson (radši to zdůrazním ještě jednou, třeba to pochopí i někteří pseudovtipní panáčci z TV N@VA - NENAPODOBITELNÝ ROWAN ATKINSON:)) v seriálu skečů tak absurdních, trapných, smolných, ale především vtipných tak jak to dokáže jenom on. Navíc zbožňuje svého plyšového medvídka;) (26.12.2003)

Můj nejoblíbenější komik Mr. Bean. Jeho grimasy jsou neodolatelné. U některých dílů, když jsem je viděl prvně, jsem se válel smíchy. Prostě zábava, která neomrzí. Navíc mám rád, když si někdo dělá legraci sám ze sebe. Sám jsem tomu zdárným příkladem. Mohl by se pokusit o nějaké nové díly, tím by mě vážně potěšil. (19.01.2011)

Jestli bych měl jediný seriál nazvat totální klasikou, pak by to byl tenhle. Vrchol britského humoru, nonverbální komiky a vražedného dua pro mou bránici ve složení Rowan Atkinson a plyšový medvídek. Určité epizody jsem viděl už tolikrát, že se nestačím divit, že se mi stále neomrzely. Třeba každý rok na Vánoce prostě musím vidět vedle Popelky ještě vánoční epizodu s Beanem, jinak to pro mě nejsou ty pravý Vánoce :) (04.12.2011)

Prekvapivo kontroverzná záležitosť. Keď to dávali v deväťdesiatkach, váľali sme sa doma od smiechu po koberci, pretože čosi ako laminátové podlahy vtedy existovalo len u milionárov a tými sme fakt neboli. To, čo stváral Rowan Atkinson, bolo jedným slovom neuveriteľné. Po desaťročiach, ktoré odvtedy uplynuli, ma zarážajú dve veci. Po prvé, že čosi takéto natočili Angličania. Majú povesť sucharov. V skutočnosti však disponujú humorom. Akurát je podľa mňa veľmi čierny, ironicko-sarkastický, sem-tam azda cynický. Je to svojský humor a nie každý mu príde na chuť. A po druhé: už nemám štrnásť. Mám 42 a musím sa priznať, že mi z niektorých Beanových „dobrodružstiev“ nie je všetko jedno. Už ho nevnímam ako smiešneho chlapíka a komika storočia. Registrujem ho ako zlého, vypočítavého, zlomyseľného a zákerného magora, ktorý snáď ani nemôže byť z našej planéty (čo ostatne priznávajú samotní tvorcovia, keď ho na začiatku každej časti nechajú doslova spadnúť z neba). A filmy toto pravdupovediac nielenže nevylepšili. Oni to ešte viac zvýraznili (v prvom celovečeráku, kedy presídlil do USA, mi pripadal ako niekto, kto rodinu Petra McNicola v spánku podreže a potom si pôjde uvariť kávu a skoro ráno sa vráti späť do UK). Na druhej strane, k tomuto seriálu sa mi z detstva a puberty viažu tak silné nostalgické spomienky, že by som nedokázal žiť sám so sebou, ak by som dal menej ako 4*. Mnohé postavy (priateľka, medvedík) skultovneli a viaceré pasáže sú doslova legendárne (prezliekanie na pláži do plaviek, horor v kine). Na mňa báječne fungujú herci, ktorí vyslovene len stoja pri Beanovi a šokovane sledujú, čo stvára, ale keďže sú to Angličania, nesmú to dať príliš okato najavo. S odstupom času musím žasnúť a uznanlivo prikyvovať za to, z akých doslova drobných blbostí scenárista dokázal napísať niekoľkominútový skeč (obedňajšia prestávka v parku, opisovanie pri teste, cukrík v kostole). Najjednoduchšie veci ozaj niekedy bývajú zároveň paradoxne tými najlepšími. Pravdupovediac ma v dospelosti prekvapila informácia, že hoc som mal seriál v mysli zaevidovaný ako nekonečný, v skutočnosti sa natáčalo len v rokoch 199O – 1995 a za ten čas nevzniklo ani len dvadsať epizód. Ale o to hlbšie brázdy spomienok v niektorých z nás zanechali. (05.09.2024)