Svatá Maud

Tento horor je žiaľ pre mňa miernym sklamaním, čakal som totiž akciou nabitý snímok o exorcizme, no opak je pravdou. Vlastne sa tam toho veľa nestalo. Väčšinu času totiž sledujeme jednu sfanatizovanú husičku, ktorá sa snaží svoju smrteľne chorú pacientku obrátiť na vieru. Až v záverečných minútach konečne dôjde k niečomu zaujímavejšiemu. Myslím ale, že to mnohým stačiť nebude. Našťastie má film aj viaceré svetlé stránky: Hlavná protagonistka hrá výborne, tá jej svetecká posadnutosť diváka nijako neubíja, jej mimika tváre a niektoré činy dokážu dokonca dobre pobaviť (stretnutie v bare vedie). Keby sa ešte prepalcovala krížom, možno by som hviezdu prihodil. (26.09.2020)

"Saint Maud" je skutočne skvelou temnou psychologickou sondou do života mladej zdravotnej sestry Katie/Maud, ktorá verí, že k nej prehovára Boh a je rozhodnutá za každú cenu spasiť dušu svojej umierajúcej pacientky Amandy. Film vyzerá skvele. Jeho temná atmosféra je silne cítiť a cítime ako sa Maud čím ďalej tým viac utápa vo svojej ceste za pochopením a ako neustále premýšľa čomu vlastne má veriť. Je tam nejaká vyššia bytosť? Alebo bola hlúpa? Alebo jeho myšlienky nesprávne pochopila? Pôsobí to miestami ako veľký trip. Myslím si, že film bol počas svojho runtimu neustále dobrý a Morfydd Clark podala fantastický výkon, no kde pre mňa film zažiaril bolo jeho záverečných 20 minút, ktoré boli absolútne perfektné. Nemám čo vytknúť. Nič viac než len absolútne ohromenie, ktoré zakončí skutočne desivo nádherným momentom, ktorý nebudem v žiadnom prípade spoilovať. Myslím si, že tvorbu Rose Glass budem sledovať asi aj ďalej, lebo skutočne priniesla poriadnu chuťovku, na ktorú človek tak skoro nezabudne. Nemôžem povedať, že by ma to totálne ohromilo, no svojim záverom si ma to absolútne získalo. Myslím si, že keby sme nemali tie časti v strede, kde sa Maud snaží pochopiť cestu a prichádza o svoju vieru a naopak by sme celý čas boli v dome Amandy, tak by film pre mňa bol perfektný. Hodnotenie: B+ (28.02.2021)

Extrémne pomalá dráma, námetovo a spracovaním vhodná najmä pre osádku staršej generácie, ktorej nevadí, že sa všetko vezie v rovine myšlienok: “tu sa (asi) niečo stane”. Divák, ktorý túži vidieť horiace krucifixi dolu hlavou, či otáčať hlavy o 360 stupňov, bude veľmi sklamaný. V “Saint Maud” sa musíte vyslovene nájsť, to Vy sa musíte prispôsobiť snímku, nie naopak. Samotný film nie je len o akejsi obsesii, ale aj o neschopnosti socializovať sa, depresii, automutilácii, pričom kombinácia takýchto psychických porúch je v spoločnosti veľmi častá (začo +). Samotný snímok sa nesie v jednej tónine, vďaka čomu pôsobí dejovo vyvážene. Čiže žiadny extrém, žiadna akcia, žiadne prejavy, nič, čo by diváka prebralo zo spánku, keď do neho náhodou upadne. Toto nie je film pre každého, toto napriek poslednej scéne, vďaka ktorej niekto môže nadobudnúť dojem, že sa jedná o horor - hororom určite nie je. Toto je čistá, mysteriózna dráma so solídnou hudbou, vďaka ktorej sa len naznačujú prvky hororu, no rozhodne nimi nedisponuje. Nechápem, prečo je zas a znova nejaký snímok zaradený tam, kam nepatrí. Vytvára to zmätok u diváka, ktorý očakáva niečo, čo reálne nemôže dostať. Námet výborný, realizácia mdlá - strašná škoda, že zostalo len pri nápade. Priemer. (14.02.2021)

Saint Maud je rozhodně velmi nadstandardně dobře natočená, Rose Glass se uvedla jako režisérka, na kterou si je do budoucna potřeba dávat pozor a její tvorbu sledovat. Její debut je temným psychodramatem s nepříjemnou, lehce hororovou atmosférou. Což jsem čekal, a nejsem tedy vyloženě zklamán, byť mírnou pachuť mrzutosti, že se to nevytočilo do větších hororových otáček, cítím. Potenciál v tom příběhu o labilní nábožensky založené sestřičce, která dojde k přesvědčení, že ji bůh předurčil k záchraně duše své ne zrovna křesťansky se chovající pacientky, byl. K významnější spokojenosti bych zkrátka trochu víc té čisté žánrové radosti potřeboval. Velkým plusem je ovšem rozumná stopáž, dokážu si představit autory, kteří by to samé natáhli na dvě hodiny. (01.02.2021)

Hluboce věřící pečovatelka se snaží přivést svou umírající lesbickou pacientku k Bohu a zachránit její duši. Tohle se dalo natočit jako pravověrný exorcistický horor či jako hutné psychologické drama. Režisérka zvolila druhou cestu, přičemž horor na to nechala jen dýchnout a celek oblékla do artového kabátu. A je to vlastně natočené bezchybně, jen to ne každému sedne. Z mého pohledu by to byl čistý průměr, nebýt famózní Morfydd Clark. 65% (05.02.2021)