Recenze (2 850)

It Feeds (2025)
Horory tohto režiséra sú ako na hojdačke, ale tento je možno aj jeho najlepší, spolu s „Bite“. Jasné, je to démonický horor, nie práve originálny ani inteligentný, keďže bolo z neho dosť cítiť Insidious, no napriek tomu prekvapivo funkčný práve z hľadiska toho sľubovaného hororu, takže je to presne to, čo si cením najviac. Stačí tu vlastne jeden odporný, slizký a večne hladný démon, ktorý sa prilepí na dcéru telepatky a zábava môže začať. Masky sú kvalitné, spracovanie démona dokonalé (dokonca by som povedal, že je desivejší ako niektoré CGI nepodarky za niekoľko miliárd), herci sú sympatickí, párkrát sa dalo slušne zľaknúť, gore koncovka potešila. Na to, že sa nejedná práve o známy či očakávaný a ambiciózny projekt, je to veľmi príjemné prekvapenie a postrašeníčko na dobrú noc. Spokojnosť.

Peter Pan's Neverland Nightmare (2025)
Ak by som skombinoval The Black Phone, Winnie the Pooh a Ghostland, dostal by som presne tento film, dokonca aj IT som v tom trochu cítil. Samozrejme, väčšina spomínaných snímkov je produkčne niekde inde a miestami to bolo cítiť, ale to nič nemení na veci, že Peter Pan je podarená a zábavná gorejazda o znetvorenom magorovi a jeho zotročenej „dobrej víle“, ktorí oslobodzujú deti od skazenosti tohto sveta :-) Od tretej časti Terrifiera, čo bolo pred dobrým polrokom, tu nič krvavé nebolo, takže som rád, že konečne sa objavil horor podľa môjho gusta. Kto chce kritizovať, ten si možno na tom zgustne, ale ja dnes budem hodnotiť ako fanúšik žánru, ktorý takéto horory miluje a vždy milovať bude.

Jugaremos en el bosque (2024)
Duchársky horor o manželskom páriku, ktorý príde o syna. Žena sa dokonca pokúsi o samovraždu, a manžel, aby všetko napravil, ju vezme na prekliatu haciendu, kde strašia duchovia mŕtvych detí. Manželka si však myslí, že komunikuje so svojim synom, všetci majú nočné mory a tragédia môže začať. Film má pomalší rozbeh a nesympatické postavy, predovšetkým tá hysterická matka je strašná. V druhej polovici sa to však celkom slušne rozbehne, pribudnú atmosférické a strašidelné momenty v kombinácii so psychologickým hororom a dostatočne drsným finále.

Adopted (2024)
Adoptujú si chlapca, z ktorého sa vykľuje psychopat, a keď mu adoptujú aj sestru, jeho žiarlivosť sa vystupňuje a rozhodne sa všetkých naokolo vyvraždiť. Thrillery v štýle skvelého Mikey ma bavia, vraždiacich spratkov nikdy nie je dosť. No tentokrát to nevyšlo, herecky je to tak nezvládnuté, až je to nechcene úsmevné. Film si zapamätám už len vďaka tomu, že som snáď videl toho najnetalentovanejšieho detského zabijaka všetkých čias. K inteligencii ďalších postáv či scenára sa radšej nevyjadrujem, lebo tam bolo toľko hlúpostí, že by sa o tom dala napísať aj diplomová práca.
Bangsal Isolasi (2024)
Hlavná hrdinka Weni sa dobrovoľne nechá zavrieť do ženskej väznice, v ktorej zomrela jej sestra za záhadných okolností, aby odhalila pravdu. Spočiatku to vyzerá na duchársky štandard o prekliatej cele, no napokon sa film zvrtne úplne iným smerom, čo ma potešilo. Konečne Indonézia nakrútila niečo z iného súdka. Koncovka je síce prehľadná a naivná, ale väzenských hororov je ako šafránu a tento nenudí a ubehne rýchlo.

Turno Nocturno (2024)
Nová zdravotná sestra prichádza pracovať do nemocnice, v ktorej straší zlý duch, navyše je ťažko veriaca, psychicky labilná a musí sa vysporiadať so sexuálnym obťažovaním zo strany lekára. Horor spracúva rôzne žánre (duchárina, slasher, giallo či rape and revenge), presnejšie aspoň ich prvky, čo ho činí o to zaujímavejším, akurát sa samotný démon prejavuje len veľmi zriedka, takže pri tej štedrej stopáži je film občas trochu nezáživný. Nejaké krvavé scény sa objavia, ale v minimálnej miere. Je to škoda, lebo už len scéna na operačnom stole naznačila, že tvorcovia talent majú... na dobrú prácu s vnútornosťami. Masakrálna koncovka však za to čakanie rozhodne stojí. Možno keby bol film o 20 minút kratší, niečo by som prihodil, takto len lepší priemer.

Broken Bird (2024)
Horor o dvoch ženských hrdinkách - Sybil, ktorá pracuje v pohrebnom ústave, kde upravuje vzhľad mŕtvol, a Emma, policajtka a alkoholička, ktorej zomrel syn a jeho telo záhadne zmizlo z márnice. Samozrejme, súvislosť tu bude a je jasná. Sybil je totiž pekne vyšinutá a má radšej mŕtvych ako živých, najmä keď sa jej na stole objaví telo jej platonickej lásky. Hlavná hrdinka podala obdivuhodný výkon. Nie je to síce desivé či extrémne krvavé, ale aspoň miestami príjemne morbídne.

I Will Never Leave You Alone (2023)
Hlavný hrdina po prepustení z väzenia musí ostať zatvorený v strašidelnom dome s múmiou oživlej čarodejnice, navyše sa mu vracia jeho tragická minulosť, takže čoskoro zistí, že radšej mohol v tej base ostať. Film sa väčšinu pohybuje v duchárskej línii, takže párkrát sa zľaknúť dá, striga vyzerá fajn, v závere dokonca dôjde aj na štipku gore. Prelínanie prítomnosti a minulosti síce veľmi v obľube nemám, ale nakoľko je to väčšinou one man show, nepôsobilo to chaoticky. Dalo sa to pozrieť (aj lepší priemer v hromade sračiek vie potešiť).
Butchers Book Three: Bonesaw (2024)
Langley pokračuje vo svojej mäsiarskej sérii a očividne ho to baví, no kvalita jeho filmov je ako na hojdačke. Jednotka bol klasický exploitation s vraždami mimo záber, ktorý ma minul, dvojka už bola našťastie krvavá zábava s otravnými postavami, ale aspoň dobrým gore. A táto trojka? Nestojí za veľa. Film nemá vôbec žiadny scenár, sledujeme vlastne len tri dievčatá, ktoré sa dostanú do kontaktu s mutantským zabijakom. Ten si len tak jazdí po noci vo svojej dodávke a zamorduje, na koho narazí. Zbrane používa rôzne, väčšinou pílku, ktorou porcuje svoje obete. Plus je tu ešte nudná a úplne zbytočná linka s policajtkou, ktorá po ňom pátra. A toto všetko je natiahnuté takmer na dve hodiny. Predchádzajúce časti z lesa mali aspoň pekné prostredie či nejakú atmosféru, táto časť už nemá takmer nič. Samotné prevedenie gore je priemerné až podpriemerné, rozvešané časti tiel, odpílenie hlavy ostnatým drôtom či prerazenie lebky krompáčom potešili, ale takýchto scén je minimum, divákovi proste striekance krvi za prítomnosti uvrešťanej metalovej hudby musia stačiť. Slabé 2 hviezdy za to málo, ale pokiaľ sa má kvalita tejto série uberať týmto smerom, tak zlatý Declan O'Brien.

(Pri)sons (2024)
Akčný splatter z Fínska, ktorý však zaujme najskôr len verných nadšencov tohto žánru. O dej totiž tradične nepôjde. Hlavným hrdinom je Juha, ktorého pustia z basy, príjme novú prácu ako strážca nočného klubu, no čoskoro tam nabehnú ozbrojení zabijaci a začne sa boj. Grázli likvidujú grázlov, to je vlastne celé. Všetky postavy sú nesympatické, čo sa týka herca, ktorý stvárnil Juhu, je absolútne bez charizmy. V podstate ma zaujímali najmä dve ženské postavy - sexi pipinka verzus vraždiaca Xena. Niektoré súboje navyše donekonečna naťahovali, čo mi už ku koncu prišlo trochu únavné. Keďže sa však jedná o splatter, je jasné, čo stojí za najväčšiu pochvalu. Kvantum krvi, explodujúce telá, páranie brucha, rozpolenie hlavy ostnatým drôtom (top scéna), rozmlátenie lebky na cimpr campr... a má zmysel to ďalej rozoberať? Je tu proste všetko, čo od takýchto filmov očakávame (a milujeme). Po Terrifier 3, druhý najbrutálnejší film roka, v hodnotení mám jasno.