Na prahu temnot

„Čo s tým budeš robiť?“ – „Čo sa dá.“ – „To je málo.“ V roku 1986 natočil James Cameron v produkcii Kathryn Bigelow (svojej budúcej manželky) legendárnu kultovku Votrelci. O rok neskôr Bigelow nakrútila realistický upírsky hororový triler Near Dark, do ktorého „náhodou“ obsadila nielen Bishopa a Vasquezovú, ale rovno aj Hudsona. Výsledok má niečo do seba, na čom má zubí podiel najmä solídny scenár Erica Reda (Stopár, Modrá oceľ). Film atmosférou veľmi pripomína Redove spomenuté tituly (alebo Sám doma 2): je nesmierne temný a deväťdesiatkovo ponurý, miestami ako keby pripomínal až nejaký apokalyptický svet, v ktorom sú ľudia k problémom tých druhých absolútne ľahostajní a nepomohli by vám ani kebyže vás niekto zabíja uprostred námestia plného ľudí. Čo potom ešte v noci, keď okrem vás a vraha nie je nikto? V dobe svojho vzniku sa mohlo jednať o solídnu „realistickú“ šupu disponujúcu okrem relatívne skvelého kastingu (nechcel by som zabudnúť ani na sympatického ústredného hrdinu) a silnými momentami, ktorým dominuje scéna z baru. Zaujímavý je realistický prístup k béčkarskej hororovej téme. V tomto Near Dark dosť pripomína o 7 rokov mladšiu epizódu z Aktov X nazvanú Trojica. Spomínate si? Tá tiež ukazovala pomerne presvedčivo, ako by asi vyzeral „normálny“ život upírov v našom svete tak, aby si bežní smrteľníci nevšimli, že nejakí upíri vôbec existujú. Upíri kočujú naprieč obrovskou Amerikou a ak aj občas urobia niečo, čím na seba upozornia, o pár hodín sú už o stovky kilometrov ďalej a stopa vychladne. A etika? Tak tú vážne neriešia. Tomuto prístupu odpovedajú nielen kostýmy odpadlíkov, ale tiež pochmúrna, depresívna výprava pozostávajúca alebo z nepríjemne samotárskeho vidieka, kde nič nie je, alebo z nočných miest, kde je „všetko“, ale v prvom rade najmä zločinnosť a násilie a nikto vám nepomôže, ak začnete kričať o pomoc (čo je fakt desivé). Určite tým pádom musím oceniť aj naturalistickú, nepríjemnú kameru Adama Greenberga (Terminátor 1 - 2, Likvidátor, Duch, Traja muži a nemluvňa, Lebkáči). A malého upíra. Near Dark nesie mnohé znaky štvorhviezdového hororu a ak by som raz robil rebríček najvýznamnejších upírích hororov, skoro určte by sa doňho prehrýzol. Ale bohvieako ma nebavil. No atmosféra super. (12.06.2021)

Strašne nerád svojim hodnotením kazím priemer: ako človek, ktorý má od detstva prezývku Upír, by som sa mal tešiť všetkému na túto tému, ale... Po chválospevoch, ktoré som o Near Dark čítal a počul to bolo skrátka sklamanie. Áno, páčila sa mi tá snová ľahkosť /podporená hudbou Tangerine Dream/, príjemní herci aj hypnotická atmosféra, ktorá vás posadí do kresla a nanúti vám pocit, že sa veziete po Route 66 v kabriolete a húlite jedného jointa za druhým, ale tým výpočet pozitív končí. To, že Near Dark zlyháva ako horror, by som ešte rozchodil, konieckoncov, pri pohľade na špicaté trojky /teraz nemyslím kozy, ale zuby/ tuhli strachom nanajvýš naši prarodičia pri Nosferatovi. Prekáža mi absencia akéhokoľvek "obsahu", opodstatnenosť príbehu, teda to, čomu Francúzi hovoria: raison d´étre. Škoda preškoda. (14.08.2006)

Netradičný originálny upírsky príbeh, ktorý má relatívne hustú atmosféru a disponuje aj zaujímavou hudbou a ešte zaujímavejšími hercami (Paxton a Henriksen sú vynikajúci). Dobrých upírskych filmov naozaj nie je veľa, ale Near Dark patrí rozhodne k tým lepším, čo sa týka daného hororového subžánru. Len škoda toho konca... (09.07.2006)

Kathryn si půjčila posádku vesmírné lodě z Jimovych Vetřelců a udělala z nich bezohledné upíry. V pohodě mix dramatu, romance a upírského hororu, zasazený do amerického pouštního venkova. Jen ten soundtrack, proboha, ten bolel. Kde na to tehdy ti skladatelé chodili?! (02.05.2021)

Nepopírám, že tady ta atmosferická alt-upířina měla něco do sebe, právě té jinakosti vděčí za svůj cult-classic úspěch, masakr v baru (doporučení Tarantino) a přestřelka s policií (čau Devil’s Rejects) jsou fajn scény, ALE jinak prostě hrozně utahaný, nesedlo mi zobrazení dračulů jako bandy vandráků č*ráků a ještě k tomu bez masek - škoda jako. (30.06.2021)