Halloween II

„Bol to dokonalý pacient. Nehýbal sa, nič nehovoril. Len trpezlivo čakal.“ Pravdupovediac vôbec netuším, ako mám Halloween 2 hodnotiť. Prvý raz som ho videl až v r. 2004. Vtedy mi pripadal ako nezmyslený, lacný a samoúčelný krvavý bitúnkový blábol s nulovými postavami, ktorý je na svete iba preto, lebo jednotka zarobila vzhľadom na mizivý rozpočet neskutočné prachy. V r. 2022 musím svoj postoj síce čiastočne poopraviť, ale napriek tomu nemôžem s čistým svedomím povedať, že dvojka je zázrak. Je pre mňa prekvapením, že podobný zmiešaný pocit z nej svojho času mali aj diváci: stála dva a pol milióna a na celom svete ich nezarobila ani 26, čo je samozrejme stále krásne číslo, ale oproti jednotke predstavuje prepad, o tom nesmie byť pochýb. Dvojka je v mnohom vynikajúca. Odohráva sa v podstate doslova okamžite po konci jednotky, čo je samo osebe zaujímavé a inovatívne. Obsahuje šokujúci rodinný twist, ktorý dnes berieme ako samozrejmosť, ale vtedy to bolo niečo, čo  všetko prevrátilo naruby. Mnohí si myslia, že to zaznelo už v jednotke, ale nie, objavilo sa to až v dvojke (na začiatku 80. rokov bol tento twist v móde, viď. Impérium vracia úder). Paradoxne ale až na samom konci, čo je divné, lebo ak by sa to objavilo na začiatku, vnímal by som tento film možno lepšie. Herci sa snažia, ale mimo Pleasenceho zbytočne, keďže majú „nijako“ napísané úlohy. Dokonca i Jamie Lee Curtis je úplne neviditeľná a nečudujem sa jej, že toho mala po krk a do série sa vrátila až v r. 1998 (!). Vo filme sa striedajú dve pasáže: jedna z vyľudnenej nemocnice a druhá z Haddonfieldu, ktorým blúdi Loomis so šerifovým zástupcom hľadajúc Myersa. Pasáže z nočného Haddonfieldu sú síce plné koledujúcich detí a tínedžerov, napriek tomu paradoxne pôsobia mrazivo „opustene“. Nemôžem povedať, že by ktorákoľvek z nich bola geniálna, ale môžem povedať, že z každej nepochybne sála kus zimomriavky vzbudzujúcej atmosféry. Je to ale hodné 4*? Asi nie. A iba dvoch? Tiež nie. Asi. Takže alibistické tri, OK? Na Halloweene 2 mi najviac vadí, že síce prehlbuje univerzum, ale zároveň práve jeho vinou sa na scéne objavuje nešvár typický pre neskoršie slashery (všadeprítomný vrah, jeho nesmrteľnosť, neschopnosť postáv doraziť ho, keď doslova leží na lopatkách alebo šialené, za vlasy pritiahnuté náhody a nepochopiteľné správanie postáv - skutočne by ste sa nakláňali nad telo masového vraha s hláškou, že veď určite je mŕtvy, nič mi neurobí?). S odstupom času je neuveriteľné, že už tu sa na konci nachádza nenápadná zmienka o Druidoch, z čoho následne ťažila päťka a najmä šestka a boli za to vysmiate a pritom to bolo v dvojke rovnakými fanúšikmi prijaté s nadšením resp. akceptovaním. (30.10.2004)

Film zaujímavo nadväzuje na udalosti z prvej časti a rozpráva príbeh, ktorý pokračuje presne tam, kde prvý diel skončil. Trojročnou pauzou sa ale vytratilo viac než len meno režiséra. Vytratila sa tá stopercentne skľučujúca atmosféra, horrorová naivita si tu našla svoje miesto, herci prežívali svoje úlohy ako pri antickej tragédii a režisér tiež veľmi nepresvedčil. Skrátka film spadol do priemeru, čo je voči prvej časti veľké sklamanie, na druhej strane stále v rámci žánru pozerateľný počin. 60%. (07.10.2013)

Halloween II je o poznání slabší než báječný první díl. Pokračování vyžadovalo více vražd a tedy více zapomenutelných postav určených výhradně k porážce, což snímku spíše ubírá na atmosféře. Samotná Jamie Lee Curtis, jíž diváci od prvního filmu fandí, má velmi omezenou roli a poloviny děje se prakticky neúčastní. Pokus o vysvětlení motivace vraha se také vcelku míjí účinkem. Je to celé spíše už jen prvoplánové béčko snažící se uzavřít Myerovskou kapitolu, které ovšem není souzeno být jednoznačně uzavřena. (15.10.2011)

Je pravda, že všetko je tu o minimálne triedu horšie. Hudba, scenár, kamera, maska... faktom však je, že každým pozeraním ságy viac a viac doceňujem dvojku. Predsa len kamera je tu fantastická a lepšia než hocičo do H20 a možno aj H2018. Vraždy sú síce častokrát zbytočne brutálne v snahe prispôsobiť sa divákovi v roku 1981, ale ešte stále si to zanecháva čo to z pôvodnej estetiky (Michael ako voyeur, fascinácia dekorovaním mŕtvol, viď. mláka). Scenár ale solídne varí z vody (debilní zamestnanci nemocnice) a ten flashback s odhalením vzťahu Laurie a Michaela je narozdiel od filmu ako celku každým opakovaným pozretím horší a horší (obzvlášť po roku 2018, kedy sa od neho sága odstrihla). PS: môj rebríček ságy: H1, H20, H2018, HE, H2, H4, HK, H6, H3, H5, H8 (22.10.2005)

Film, ze kterého jsem si pamatoval jedinou scénu: nabodnutou zdravotní sestru, která rozkošně zaklepala nožkama ve vzduchu, a záběr na padající střevíce... A jistě, většina filmu se odehrává v nemocnici. Nemocnice je sama o sobě děsivá, což když se v ní navíc potuluje vraždící psychopat, kterého nejde zabít. Musím říci, že i po letech má film své kouzlo. Výborná Carpenterova hudba se za tu dobu stala klasikou, Curtisová je ukázkově vyděšená (jen kvůli průměrnému dabingu jsem přišel o její skvostný ječák) a Pleasence jde tvrdě po svém pacientovi. Jeden by myslel, že když do něj vystřílí šest ran a nic, tak to vzdá a vrátí se domů... Druhá nejlepší scéna je odkrvená doktorka (nějak jsem si vzpomněl na Argenta a italskou školu). Větve se zlověstně kymácejí ve větrné noci, světýlka v dýních se neklidně míhají a ulicemi chodí.....Miky... (12.12.2013)