Dům milosrdných sester

Krásnej pohodovej osmdesátkovej slasher, který občas překvapí nějakou pěknou vizuální finesou. Spousta koček bez podprdy. Úžasnej power pop band 4 Out of 5 Doctors, jehož vály hrály na párty. Mořské prasátko! A hlavně hudba Richarda Banda, kterého mám hodně rád, ale tímhle filmem u mě stoupl do závratných výšin. Ta melodie pod závěrečnýma titulkama, to je soundtrackový nebe. (09.01.2017)

První půlka osmdesátých let vyvražďovačkám hodně přála, jak po finanční, tak po kvalitativní stránce. House on Sorority Row je toho zdárným příkladem. Snímku nechybí poměrně chytrý scénář, sympatické bábovky čekající na popravu a tajemný vrah, jehož identita je odkryta v parádně gradujícím finále. Zabiják se docela činí a mezi jeho nejpůsobivější kousky patří hlava v záchodě. Nezaclání tu žádné mobily ani počítače, zkrátka naháněčka hezky po staru, jak to správný hororový fanda nejvíc ocení. Další z řady výborných slasherů (vzpomeňme například Black Christmas nebo Vrah Rosemary), který se překvapivě neproměnil v seriál. Což je nakonec vlastně dobře. A jeho oficiální remake z roku 2009 se silně nepovedl. (05.03.2011)

Ide o pohodový campus slasher a la 80. roky, ktorý evokuje nostalgickú spomienku na študentské časy a ovplýva trochu smutnou atmosférou absolventského večierku. Pop-rocková kapela, strieborná disco guľa, parket vedľa bazéna a v ňom plávajúca mŕtvola pani správcovej. V príbehu dominujú ženské postavy, tempo graduje iba pozvoľna, ale dej je premyslený a prakticky bez logických prešľapov. V tejto spanilej dámskej jazde sú obete (krásne študentky, rôzne typy) aj bodycount vopred dané, no agresor je neznámy (a tak to zostane aj keď film skončí). Práve mysteriózny opar, ktorý zahaľuje sériového vraha, príbehu najviac pomáha. Navyše, zabiják má svoj špecifický prejav, modus operandi, grif aj nástroj, skrátka niečo, čím sa dokáže odlíšiť. Aj vďaka tomu je Dom milosrdných sestier zapamätateľný slasher. V zobrazení násilia je spočiatku úzkostlivý a opatrný, ale s pribúdajúcimi minútami odkrýva čoraz viac. A na záver, ako čerešničku na tortu, pridá odvážnu gore scénu. A hoci som sa s podobným úkazom stretol v slasheri Curtains (vznikol tiež v roku 1983), film vo mne zanechal veľmi dobrý dojem. (17.12.2010)

Průser! Film nemá žádnou atmosféru, chybí napětí,nahota,nulová invence,špatná závěrečná pointa a nejhorší ze všeho jsou snad vraždy mimo záběr bez obsahu jakéhokoli gore. Já vždy říkal že slasher bez pořádných koz a litrů krve nemůže fungovat a tímhle jsem si mé pravidlo jen potvrdil. Remake rozhodně stravitelnější. (24.10.2013)

Poctivý a milý americký slasher zo študentského prostredia, točiaci sa okolo siedmych krásnych študentiek, ktorým neustále šliape na päty a buzeruje ich pani domáca, Dorothy Slaterová (vo vyhrotených situáciách nazývaná ako kurva), ktorá si už svoje povoľné študentské časy dávno odbila a teraz chce mať vo svojom požehnanom veku už konečne pokoj. Dievčatá si v dome plnom disciplíny museli niekedy pripadať ako na vojne, čo im na pohode a vzájomných dobrých vzťahoch moc nepridalo. Akumulovaná nenávisť jedného dňa vyvrcholila krutým žartíkom, ktorý sa dievčatám vymkol z pod kontroly. Počas nasledujúcej noci (maturitný večierok) totiž niekto začne vraždiť bezbranných oslavujúcich.......... Názov “I Know What You Did Last Night“ by mohol byť kľudne jeden z alternatívnych ku The House on Sorority Row. Aj napriek tomu, že nie je problém prísť na to, kto že sa to ujal pozície slashera či niektoré nedotiahnuté veci v príbehu (príkladom žiadne stopy po úkladných vraždách apod.), nemôžem nedať iné hodnotenie ako 5*. Spomínané skutočnosti mi vôbec nevadili, keďže Mark Rosman uchopil svoju režijnú úlohu pevne do rúk a priniesol mi tak rozmanitý zážitok hodný pozornosti. Prakticky hneď od úplného začiatku, ktorý mi mimochodom pripomenul klasiku Romana Polanského - Rosemary's Baby, film vtiahne diváka silnou atmosférou, ktorá je ruku v ruke doprevádzaná obstojnými hereckými výkonmi, vcelku vierohodným študentským chovaním, až do samotného finále. Čo je tak trocha zaujímavé a netradičné je práve ústredná postava vraha mladých slečien, zahalená do tajomna viac ako je vo všeobecnosti zvykom. Navyše svoj špecifický kostým či vražednú zbraň si zvolí až priamo na mieste činu, totálna improvizácia za chodu. Celkovo, aby som to teda zhrnul, sa jedná o výborný slasher, časom ktorého sila vyvrcholila medzi fanúšikmi až k označeniu KULT, ktorý vďaka svojej rozmanitosti a spôsobu natočenia v žiadnom prípade nenudí. Treba mať na neho ale asi náladu, ako na všetko ostatné. Bez výhrad. (30.03.2009)