Smrť šitá na mieru

Existenciální sociální drama bylo obsazeno nad míru dobře, Liška napsal svůj průměr, takže bylo doplněno o výbornou hudbu. Ale nějak nefungovalo. Chybou může být to, že od samého začátku je jasné, jak bývalý majitel salonu dopadne. Nepodařilo se mi sympatizovat s postavou Vlado Müllera, nezískala si můj respekt, ani zájem, nebyla jsem s ní ani takový kamarád jako bankéř v podání nepředabovaného Holého. (23.02.2014)

Séria menej známych filmov M. Hollého, ktorá momentálne beží na stv ma potešila. Rovnako tak som sa tešil na skvelé obsadenie na čele s V. Mullerom nemenej dobrým a trochu nedoceneným Milanom Kišom. Škoda, že film moje očakávania naplnil iba čiastočne a nedokázal naplniť celkovo sľubný príbeh. Napriek miernemu sklamaniu som rád, že som film videl. M. Hollého považujem za kvalitného režiséra a rád si pozriem všetky jeho filmy, ku ktorým sa dostanem, bez ohľadu na to, či ma sklamú, alebo nie. 60%. (31.03.2013)

Herecký koncert dvojice Muller a Kiš v precíznej réžií jedného z najproduktívnejších slovenských režisérov Martina Hollého. Čo o filme napísať. Výborne napísané sú len ústredne charaktery. U nich jediných je viditeľný vývoj, aj smerovanie. Ich rozhovory, ich vzájomné ubližovanie je podané takým spôsobom aby sa dostavil výsledný efekt stotožnenia sa. Lenže aj ich vzájomné spory, výpomoc a rozhovory aj vďaka nepríjemnej politickej situácií znevažujú zahrať na tú správnu existenciálnu nôtu. Žiadalo sa mi niečo zákernejšie, niečo osudovejšie a hlavne bezútešnejšie. Aj keď výsledný dojem z filmu je práve takýto, neschopnosť naplno vystihnúť dobu, posunutie príbehu do uzavretej spoločnosti, bez väčšieho zásahu aký sa na sociálnu drámu patrí, robí s tohto filmu síce zaujímavú aj dobre natočenú ale v konečnom dôsledku akosi nedotiahnutú a v niektorých scénach až nepríjemne chladnú drámu. Stále sa ale jedná o nadpriemerný slovenský film. (15.10.2012)

Socialisticky Realizmus a normalizacia boli v plnom prude a divsasvete, tuna sa tocili peckove filmy ako napriklad Smrt Sita na Mieru. Chvalim pracu rezisera Martina Obleceneho a vyborne vykreslenu psychologiu hlavnych postav. Z hercov sa oplati spomenut najma V. Mullera /Medena Veza/ a Emanuela Romancika /Kladivo na Carodejnice, Na pochode sa vzdy nespieva/. Pribeh z obdobia Prvej Republiky potesi. 76 % (13.03.2013)

"Prineste párek a pivo a potom zavolajte žandárov". Touto zásadní větou v podání Milana Kiše se začíná (ale nejen začíná!) v nádražní restauraci brzy nad ránem odvíjet příběh jednoho a vlastně pak i dvou krejčích, nešťastníků, životních ztroskotanců. Poněkud chmurný film o beznaději jistého druhu s osudovým způsobem pokusu o její řešení. (28.08.2003)