Režie:
Jan P. MatuszyńskiScénář:
Kaja Krawczyk-WnukKamera:
Kacper FertaczHudba:
Ibrahim MaaloufHrají:
Tomasz Ziętek, Sandra Korzeniak, Jacek Braciak, Agnieszka Grochowska, Robert Więckiewicz, Tomasz Kot, Aleksandra Konieczna, Adam Bobik, Andrzej Chyra (více)Obsahy(2)
Polsko, 1983. Zemí otřásá případ Grzegorze Przemyka, středoškoláka, kterého policie ubila k smrti. Film založený na skutečných událostech sleduje příběh Jurka, jediného svědka, který se přes noc stal nepřítelem státu číslo jedna. Represivní režim se snaží využít celý svůj aparát, včetně tajné služby, policie, médií a soudů, aby Jurka a Grzegorzovu matku umlčel. Druhý film Jana Matuszyńského (Poslední rodina), který soutěžil o Zlatého lva na festivalu v Benátkách, autenticky zachycuje náladu předrevolučního Polska a události, které vedly k pádu totalitního režimu. (Aerofilms)
(více)Videa (3)
Recenze (66)
Dobrý a dôležitý námet, lebo nespravodlivosť a arogantné komunistické svine treba trestať aj takýmito filmami. Aj keď mi nedá nepoznamenať, že nie len včera, ale aj dnes a aj zajtra sa stávajú prípady, keď pod policajným obuškom umrie nevinná (myslím tým naozaj nevinná) obeť a neštekne po nej ani pes. Sám ich poznám niekoľko. Problém ale bol v tom, že sa tento 165 minútový film vliekol jak sopeľ. Jednotlivé zábery mohli kľudne zpredu a zozadu osekať, okresať, či hoci len obrúsiť, nikto by o nič neprišiel, film by bol o polhodinu kratší a ja som mohol dať aspoň štyri. A napokon jednu celú hviezdu odoberám za prehrávanie pani prokurátorky, lebo až tak ma to jej prehnané herectvo dokázalo iritovať. Dobre, že jej nedali ešte aj žuvačku do huby. O dva roky neskôr: pridávam hviedu 😃. 72%. ()
Matuszyński má za sebou famózny debut v podobe počinu: "Ostatnia rodzina". Toto je jeho druhý pokus a opätovne ide o extrémne silný námet, v ktorom poukazuje na zverstvá páchané režimom proti ľuďom, ktorí sa previnili či už názorom, alebo výzorom. V komentároch už bolo polemiky vyjadrenej viac než dosť, a tak len dodám, že sa teším na tretí snímok od Matuszyńského, a to: "Minghun". ()
Poľská nominácia na Oscara a právom. Poukazovať na hrôzy boľševizmu, kedy bol právny štát potopený v stoke, treba nepretržite. Najmä v tejto dobe a tu musím vyzdvihnúť trefnú poznámku verbala. Pokiaľ sa nič nezmení, zažijeme to celé znova. Neomarxistická pliaga v rúšku progresivizmu a lepších zajtrajškov indoktrinuje už deti v školských laviciach. Už teraz sa nastoľuje cenzúra, trestá sa názor, je nemysliteľné nejaké veci, čo i len vysloviť, inak vás len tak vytlačia mimo spoločnosti. A ovce zatiaľ bekajú a súhlasia. Mysliac si, že "co bolí druhé, nás přece nebolí." Lenže revolúcia vždy požiera aj svoje deti. A dejiny sa opakujú. Aj tento film môže byť mementom a tí čo pľujú na boľševizmus by si mali uvedomiť, aké dejiny začíname žiť my teraz. Nezačínajú sa nejak podobať na diktát jedného názoru? ()
Po skončení tohoto filmu jsem si znovu připomenula, jak plytké a hloupé jsou ty české agitační protikomunistické slátaniny, až má člověk dojem, že si je financují sami komunisté. Nezanechat stopy je depresivní snímek o boji vnitřní touhy po pravdě a spravedlnosti se systémem založeným na lži. Film je to nadčasový, mohl by klidně vyprávět o jakékoliv diktatuře a v tom je jeho obrovská síla. Film se nebojí ostrých hran protikladů, řeči ministra vnitra vyvolají smích před Jaruzelskim, ten sám posvětí vznik vyšetřovací komise, leč přesto i nadále ministr hraje prim. Krásná ukázka toho, jak vlastně stačí jeden zmetek v důležité funkci, aby si dokázal stát zorganizovat podle svého. ()
Atmosféra Polska startu 80. let je tu ukázána výborně. Jak chováním postav kopajicich za režim, tak odpůrců, ale i v obrazovém ztvárnění. Samotný případ je zajímavý a už ve své době vzbudila tahle státní zvůle velkou pozornost v Polsku i mimo něj. Potíž je, že na relativně jednoduchý příběh je přes 2,5 hodiny moc. Méně je někdy více a tady mel někdo přijít a nejmíň o hodinu to zkrátit. Skoda. ()
Galerie (19)
Zajímavosti (4)
- Film vznikol na základe knihy "Nezanechať stopy – prípad Grzegorza Przemyka" novinára Cezaryho Łazarewicza. Neskôr sa snažil odhaliť verejnosti pravdu a mená tých, ktorí boli zodpovední za smrť Grzegorza Przemyka. (Stillborn83)
- Film sa natáčal vo Varšave, Jadwisine, Ostrołęke a Konstancin-Jeziorna (Poľsko). (Arsenal83)
- V roku 2022 bol film poľským kandidátom na Oscara v kategórii najlepší medzinárodný film. (Arsenal83)
Reklama