Come True

Noční můra v Elm Street: Indie Edition nebo Za černou duhou 2. A člověk si vzpomene i na Maniaca. Tady je sice děje víc, ale i tak bych to výrazně pokrátil, a vizuál není až taková divočina jako u Panose. Navíc ty neonově nasvícené místnosti s retro monitory už začínají být trochu ohrané. Lovci nočních můr měli potenciál, ale utopilo se to v indie moodu. (21.03.2021)

Tak toto ma úplne minulo. Come True je divný film o jednej veľmi čudnej anorekticky vyzerajúcej tínedžerke menom Sarah, ktorá sa zapojí do experimentálnej štúdie spánku zaoberajúcej sa štúdiom snov. Toľko k deju. Celý film je veľmi nejasný, zmätočný a aj dosť tichý, resp. sa v ňom moc nerozpráva a obsahuje veľa dlhých záberov bez dialógov na hlavnú herečku a ešte viac snových sekvencií. O postavách a minulosti sa nedozvedáme takmer nič, podobne ako o dobe v ktorej sa film odohráva( tipol by som to podľa soundtracku, áut a počítačovej techniky vedcov na 80 roky, ale keďže majú niektoré postavy smartphony tak asi šlo o súčasnosť, čomu však potom nezodpovedá zobrazené okolie). Čo sa týka snových sekvencií. Sú vizuálne zaujímavo natočené a majú niečo do seba. Ale neprišli mi vôbec strašidelné ani desivé, a práve preto Come True pre mňa vlastne nebol ani hororom. Dejovo som si z toho tiež moc neodniesol, keďže v závere sa dočkáme prekvapivého twistu, ktorý nie že neodpovie na žiadne otázky ktoré sa počas sledovania vynárajú, ale naopak vytvára množstvo ďalších a vlastne necháva vysvetlenie diania úplne na vašej interpretácii. Alebo bolo všetko len obrazné a celý príbeh je len nejaká metafora? Kto vie, každopádne podobné otvorené závery, kde sa nič nedozvieme a nič sa nevysvetlí nenávidím. Celkovo teda pre mňa šlo o zbytočný film. Nezaujal ma príbeh, záver, atmosféra a nebol to pre mňa ani horor. Keď chcete vidieť horor so strašidelnými snovými výjavmi pustite si radšej Insidious. Toto zaujme hlavne fanúšikov artu a rôznych festivalových filmov. 15% (15.03.2021)

Až do poslednej minúty veľká paráda. Pomaly budovaný modrý hypno sci-fi horor s prehliadkou statických nočných mor a tieňových paračumilov. Žiadne ľakačky ( teda až na tú nohatú rárohu vo finále ) len podmanivý psychedelický experiment vedátorov, ktorý samozrejme zájdu trochu ďalej než je odporúčané a to ani poriadne nevieme o čo im presne ide, akurát že ten hlavný vyzerá ako Harry Potter. Hrdinka je vybuchnutá blonďatá depresia so snami ako prehliadka múzea figurín s popola a všetky vedú k čiernemu oscarovi čo všetkých desí svojim uhlíkovým pohľadom. S postupom do finále to začne mať ľahko apokalyptické tendencie keď sa sny začnú škriabať až sem na povrch, ale potom, v úplne poslednej minútke nahodí taký ten twist ktorý chce veľmi silno postaviť všetko na hlavu a chudák divák si potom zúfalo rekapituluje všetko čo sa stalo aby si zosumarizoval či v svetle nových faktov dáva predchádzajúci dej zmysel. Nuž, počul som viacero teórií, ale žiadna úplne nesedí a vždy niečo trčí. Rozhodne nemohol byť celý film snom, takže môžeme len spriadať teórie kedy sa snom stal a či vôbec. A tie upírske zuby som teda nepobral vôbec, to sa si len režisér dobre baví na tom ako sa to ľudia snažia vysvetliť. Sakra škoda toho konca, prakticky čokoľvek by som bral radšej, lebo inak to celý čas dávalo zmysel tak ako to bolo. Smola, ale skoro... (03.09.2021)

Výborné překvapení z Kanady a troufám si říct, zatím nejděsivější hororová žánrovka letoška. Příběh se zaměřuje na 18 letou dívku, která trpí nočními můrami a rozhodne se přihlásit do experimentální studie spánku, kde její noční můry mohou sledovat, ovšem jaký je záměr studie to ani ona sama neví. Z těch pomalých hororů, které za poslední dobu vyšly je tenhle rozhodně nejlepší. Má to zajímavý šedivě modrý vizuál, vynikající atmosféru se surrealistickým nádechem, ty děsivé vize jsou naprosto perfektní a naštěstí je jich tu dost a jsou dávkovány už od začátku, takže nuda vyloženě nehrozí. Při jedné scéně, která jakoby z oka Sient Hillu vypadla je výměna spodního prádla zaručená. Finále je řádně napínavé a ikdyž jsem ho čekal ještě o něco vygradovanější, tak jsem spokojen. Třešničkou je pak úplně finální zvrat, který je šokující a nečekaný zároveň. Surrealistická snová Kanada stojí za to! 8/10. (10.03.2021)

Hypnotický zážitek v surrealistickém kabátě z divné Kanady. Pomalé, chladné, s uhrančivou hudbou nesedne jistě každému. Sarah odejde z domova a nestýká se s matkou. Proč? To se divák dozví až na samotném konci. Má problémy se spaním, a tak se přihlásí na spánkovou kliniku, kde doufá, že najde odpovědi. Její sny jsou tíživé a stále temnější. Ze stínů se postupně vylupuje záhadná postava, která je s každým dalším snem zřetelnější. Nakonec se zdá, že sen a skutečnost se začínají prolínat. Sarah vypadá jako z jiného světa a postupně jakoby získávala podobu androida. Odkazy na Rocky Horror Picture Show, Frankensteina, Terminátora, Víkend u Bernieho a pro mne také třeba na Hlad (1983). Působivé... (18.03.2021)