Reklama

Reklama

Čistka

  • Francie Coup de torchon (více)
Trailer

Ve Francii by pravděpodobně Lucien Cordier žil poklidným životem policisty s nějakou hodností a radoval se ze života. Kolonialismus, který převrací hodnoty zcela naruby, horké africké slunce a opovržení, které vůči Lucienovi neskrývají jak jeho nejbližší, tak nadřízení. Dokonce i ti bílí „vlivní“ mu dávají najevo, že jako náčelník policie nemá nic vidět ani slyšet, zkrátka nemá překážet. Tenhle zničující koktejl vykoná své. V jednu chvíli se Lucien ptá sám sebe: „Kde je dobro? Kde je zlo? Člověk už nic neví. Tady to k ničemu není. Tak to zarezne, bude to tím podnebím.“ A začne si pomalu vyřizovat účty... Jak už to u Taverniera bývá s výrazným hereckým obsazením, Philippe Noiret, obklopen dalšími francouzskými hvězdami, naprosto exceluje. Česká verze v čele s Miroslavem Donutilem nezůstává originálu nic dlužna. (Česká televize)

(více)

Videa (1)

Trailer

Recenze (37)

dopitak 

všechny recenze uživatele

Zvláštní film stavící diváka do ještě zvláštnější pozice - nedokáže totiž hlavní postavě (Noiret) fandit, ale ani j zcela zatratit. Začátek jak z jiného světa, Lucien jako otloukánek a místní šašek, jemuž se jako řediteli policie smějí snad i děti. Divák dumá, jestli hlavní postava není retardovaná. Pak se to všechno šmahem změní, a užaslý divák pozoruje Lucienovu proměnu. Ten je náhled nad věcí a docela dobře si všechny zbylé figurky na šachovnici dává. Zaujme krásná a svlečená Isabelle, kromě Donutila se mi ale moc nelíbil nový dabing z dílny ČT. ()

Padme_Anakin 

všechny recenze uživatele

Filmový příběh nerozhodného a třeskutě líného policisty Luciena Cordiera mě nechal zcela chladnou a ani jeho zdlouhavé odhodlávání se k čistce mě neoslovilo, třetí hvězdu přihazuji hereckému ansámblu, neb ten se snažil zachránit, co šlo, zejména tedy Philippe Noiret a Isabelle Huppert byli výborní.. ()

Reklama

emma53 

všechny recenze uživatele

"Konec konců jsem už tak dlouho mrtvý." Říká sám Lucien a celá jeho čistka odpadů tuto jedinou větu bezchybně naplňuje. Philippe Noiret a Isabelle Huppert jsou ve své nejlepší formě. Zvláštní, svojský film, kde bych uvítala kratší stopáž, ale možná, že pak by tolik nevynikla ta vyprahlost, či vyhořelost duše a srdce, kde začíná zapomnění v činění rozdílu mezi dobrem a zlem. To je ten bod zlomu, kde říká Lucien : "Víš, občas něco udělám a ani nevím proč". ()

classic 

všechny recenze uživatele

„Lepší je slepec, který čůra z okna, než vtipálek, kterýmu namluvili, že je na záchode,” a zrovna toto je jedna z mnohých, naprosto trefných, cynických replík, ktorú mimochodom predniesol ústredný protagonista v podaní Luciena Cordiera, akéhosi mimoriadne flegmatického šéfa miestnej polície, snáď ešte oveľa mäkšieho, než je sám mäkkýš, a práve preto sa mu môžu spočiatku takmer všetci drzí obyvatelia, rovno vysrať na hlavu, pardon za trochu explicitnejší výraz, zároveň situovaného i do malého mestečka vo francúzskej západnej Afrike v roku 1938, obaleného do obzvlášť drsného, „čierneho humoru” zo strany ďalších, nesympatických postáv, nad ktorými pomerne častejšie normálne ostával rozum stáť, skrátka, v tomto prípade sa nejednalo o nič iné, než iba o vskutku dosť bezcitne-autentický počin pod hlavičkou Bertranda Taverniera s Philippeom Noiretom v titulnej úlohe, ktorý počas tohto (ne)predvídateľného diania, prešiel neuveriteľnou hereckou premenou, v podstate až teraz som sa konečne presvedčil o tom, čoho všetkého je tento herec vlastne schopným predviesť vo svojom bohatom hereckom repertoári, keď sa mu následne dostáva taká vzácna príležitosť, tak sa to nielenže nemusí pozdávať jeho zapáleným fanúšikom, ale ani úplne bežným filmovým konzumentom, ktorí popritom dejovom vyčíňaní, zrazu ostanú civieť na obrazovku, ako nejaké, „vyorané myši”, pričom váš milý recenzent, sa tým pádom zaraďuje niekde na rázcestie, nakoľko zrejme ani nemal dostatočnú predstavu o tom, čo sa totižto v tomto protagonistovi všetko skrýva, čo neustále len objavuje..., i keď sa už predsa mohol o tom nedávno presvedčiť v legendárnej, Starej puške, kde disponoval absolútnou hereckou kreáciou, no oproti tomuto príbehu, nedostal poriadnu možnosť rozvinúť svoj charakter, aj keď sa síce z pôvodného, „fackovacieho panáka”, postupne otočil o dobrých 360°, no po scenáristickej stránke som mal zas pocit, že trpel určitou statickosťou, ktorá sa bohužiaľ preniesla i na mňa, ako diváka, pritom sa v tomto dianí furt kamsi odkláňal, za to ale ja som bol zväčša iba statickým, ak som sa niekedy v kresle aspoň raz nepomrvil, tak som sa jednoznačne viackrát chytal za čelo, čo mi to ten nepodarený režisér, zase odprezentoval za víziu, ktorá nakoniec ani nie je vôbec ďaleko vzdialenou od pravdy, čiže nám ľuďom nastavuje zrkadlo? ()

Snorlax 

všechny recenze uživatele

Je něco nesympatického na tomto filmu, například bych ocenila poněkud statičtější kameru (záběry na tančící pár snímané v dvojnásobně rychlejším rytmu mi nedělaly dobře), hlavně možná postrádám alespoň jednu sympatickou postavu. Já vím, v životě také není nic černobílého, ale jelikož je film povětšinou fikce, doufáme, že v něm bude minimálně jeden kladný hrdina. A tady zkrátka a dobře nebyl. ()

Galerie (32)

Zajímavosti (5)

  • Film je natočený na motívy poviedky "Pop. 1280" od Jima Thompsona, autora diel tzv. čiernej série. Literárna predloha je zasadená do 50. rokov 20. storočia, kde sleduje šerifa belocha v černošskom prostredí na juhu USA. Scenárista Jean Aurenche spolu s režisérom Bertrandom Tavernierom príbeh preniesli do koloniálnej Afriky a časovo ho zasadili do 30. rokov pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Sám Tavernier priznáva, že týmto filmom sa odklonil od nálepky humanistického režiséra. Spravil tak nie preto, aby cielene poprel humanistické ideály svojej tvorby, ale z dôvodu, že chcel byť čo najviac verný Thompsonovi, ktorý je všetko, len nie politicky korektný. (Biopler)
  • Cordier je filmová postava, v ktorej je zosobnená totálna psychická izolácia, ktorá nakoniec uvoľňuje zlo ako symptóm spoločenskej frustrácie, duchovnej prázdnoty a nadchádzajúcej krutosti v Európe (druhá svetová vojna). (Biopler)
  • Filmoví teoretici označujú dielo za tzv. africký retro-noir, lebo sa neodohráva v anonymnom veľkomeste, ale v afrických, často vyprahlých, zapadákovoch. Fotogenicky využíva klimatické podmienky rovníkovej Afriky na rozdiel od jasných čiernobielych kontúr noiru. V postave zanedbaného a skorumpovaného Cordiera však má jasnú noirovú postavu obdarenú znakmi nedopovedanosti a protikladnosti. (Biopler)

Reklama

Reklama