Pojď si hrát

Nechápu, jak je možné, že v jiných hororech je krve jak z prasete, přesto mě tak nezaujmou jako tento na první pohled nenáročný horor, který má tíživou atmosféru, která mě pohltila. Nebýt jí, tak by to byl další nudný horor se spratkem, který si sám nedokáže utřít špinavou hnědku, v hlavní roli. Nevhodné pro autisty a epileptiky. (31.01.2021)

„Larryho“ nám režisér a scenárista Jacob Chase prvý raz predstavil vo forme kraťasu Larry v roku 2017. O tri roky neskôr univerzum rozšíril o plnohodnotný celovečerák, ktorého hlavným hrdinom (na rozdiel od 5-minútového kraťasu) nie je strážca parkoviska (v celovečeráku chlapcov otec), ale autistický chlapec. Výsledok? Prekvapivo dobrý. Do kina by som na to nešiel, ale na doma je to „príjemný“ komorný, vážny horor s fajn postavami, sympatickým kastingom a radou nepríjemných scén, na ktorých je zábavné, že hoci som vždy čakal ľakačku, nakoniec som sa aj tak zľakol. Koniec jemne dojal. (29.01.2021)

Nedávno som videl horor "Z" a tak som si pozrel aj Come Play, lebo som bol zvedavý ako sa tvorcovia popasujú s námetom imaginárneho priateľa. Či na základe známej schémy rozpracujú nový variant ošúchaného príbehu. Na začiatku to bolo sľubné... Hoci je aj tu zaostrené na rodinu s malým synom, tento chlapec je autista, preto sa navyše riešia problémy s tým súvisiace. Zároveň je načrtnutých viacej vzťahov: medzi deťmi v škole, medzi dospelými atď. Kým vo filme "Z" vládne taká retro nálada, v horore Poď sa hrať (Come Play) sú moderné technológie všadeprítomné. Je to pochopiteľné, keďže pomáhajú samotárskemu chlapcovi s poruchami reči zaradiť sa do života. Na druhej strane však ide o moralitu, ktorá ukazuje ako nás moderné technológie ešte viac izolujú. Prostredníctvom tabletu a mobilu sa totiž do nášho sveta pokúša preniknúť monštrum, ktoré chce byť jediným priateľom osamelého chlapca. Aké názorné skĺbenie sociálnej drámy a hororu! Tu však inovácie končia a pokračuje osvedčené klišé. Hoci cítiť väčší rozpočet (ako pri "Z"), ani samotný Larry nie je príliš strašidelný. Je to taký prerastený bubák, pred ktorým sme sa v detstve ukrývali pod posteľou. Skrátka, jednohubka, ktorá nenadchne, ale ani neurazí. (23.11.2020)

Krátkometrážny Larry sa mi veľmi páčil a keď som sa dozvedel, že režisér Jacob Chase si po kraťase zrežíruje aj celovečerák začal som sa tešiť. Celovečerná verzia Larryho poskytuje jednoduchý príbeh, neurážajúcich hercov (dokonca aj tých detských!), rozšírenú mytológiu ohľadom ústredného bubáka a pár dobre načatých a atmosfericky slušných hororových sekvencií, pri ktorých však Jacob Chase ako by nevedel čo s nimi ďalej a pred nejakým pamätným výjavom alebo pôsobivou ľakačkou sa rozhodol ich nepochopiteľne uťať (prestrihom na ďalší deň ráno alebo iným nudným momentom). Škoda že sa v tomto ohľade tvorcovia nerozhodli ísť viac do risku a ponúkli v týchto pasážach len taký neškodný štandard... Mierne pokulháva záver, kedy je Larry na scéne až príliš často a tým sa trochu stráca jeho desivosť a kúzlo. Suma sumárum je však Come Play obstojná, ľahko priemerná ducharina s vcelku pôsobivým bubákom Larrym a mierne nevýrazným záverom. Rozhodne nepohorší, ale asi iba málokoho nadchne. 58% (30.09.2021)

Hodně mi vadily ty moderní prvky - dítě musí být imrvére autista, nemůže to být nějaký pařmen her, a ve třídě se pěkně inkluduje a má i svou asistentku. Jak moc zdržuje výuku, to nezjistíme, protože se dostane ke "slovu" jen jednou. Taky je to utahané a zdlouhavé - pořád se něco naznačuje, ale k nějaké akci vlastně ani nedojde. Jediné, co za něco stojí, jsou ty hrátky s elektřinou a dechem na skle, ty se vyvedly, ale je toho docela málo. Zajímavé je to díky myšlence, že pro televize, mobily a tablety nemáme čas na sebe v reálu, nepovídáme si, a tak z nás samotných vznikají "monstra", osamělá a z jiného světa. Jen za tuhle myšlenku a Spongeboba (čekal jsem ale, že bude mít nějakou nosnější roli) tu jednu hvězdu přihodím. (02.02.2021)