Insidious: Červené dveře

Recyklát ze světa Insidous je bez nápadu a v mizerné režii nijak výrazného herce, který by měl zůstat jen u herectví. V neúměrně dlouhé expozici se řeší vztahy postav, až se jeden zalekne, jestli nešel na jiný film. O jakéms takéms hororu se dá mluvit až od první lekačky ve výtvarném kurzu. A ač lekačky jsou doménou série, tak zde kromě nich nic jiného není. Žádné napětí, žádná temná atmosféra. A momenty, jako je vzbouřené prostěradlo, vzbuzují spíše úsměv, než strach. Lekačky samozřejmě doprovázejí výstřely z děla a třeskot činelů, takže občas máte pocit, že vyletíte z křesla až nad budovu kina - strach v tom ale opět není. Pomíjím hrátky s astrálem, což by bylo nadlouho, ale jinak jsem spíš čekal Freddyho. A démon opět a znovu připomněl Star Wars. Kruciš, to fakt nemají autoři více fantazie? Nic převratného jsem nečekal, ovšem tohle byla opravdu mizérie. Potěšila Lin Shaye, z které už je doslova ikona současného hororu, byť moc prostoru nedostala. A pak mě ještě lehce drtily titulky - i s mou chatrnou angličtinou jsem leccos vnímal jako nevhodně přeložené, navíc došlo i na gramatické chyby - citoslovce húú se nepíše s kroužkovaným u. Film doporučuji jen skalním příznivcům série a masochistům, jinak ztráta času. (12.07.2023)

Mnohí by radi zabudli na zlé veci, ktoré sa im stali. Ale je to rozumné? Stephen King o tom vedel svoje a na potlačovaných traumatizujúcich spomienkach dokonca postavil nemalú časť svojej úspešnej tvorby. Vždy, keď si sadám pred nový diel Insidious alebo V zajatí démonov, dlho mi trvá, kým si dám dokopy, čo je čo. Situáciu okrem obdobných pekelných zápletiek plných strašidiel, démonov, prízrakov a môr komplikuje nielen producentský dohľad Jamesa Wana, ale tiež prítomnosť Patricka Wilsona. Ten si Insidious 5 rovno aj natočil, je to jeho režijný debut a treba povedať, že príjemne prekvapil. Nie je to žiadna strhujúca žánrová jazda, o revolúcii nehovoriac. Ale zrežíroval to hladko a konzistentne, akoby sa jednalo o jeho siedmy a nie prvý film. Možno mu to ale bralo energiu a tak svoju postavu odsunul do úzadia. Rovnako tak Rose Byrne, vinou čoho to občas vyzerá skôr na cameá, než vedľajšie postavy (a Lin Shaye, Leigh Whannell, Steve Coulter a Angus Sampson sú na tom ešte biednejšie). Bol by to teoreticky zvláštny prerod, keďže v jednotke a dvojke hrali titulné roly, ale v trojke (prequele) pre zmenu vôbec neboli a štvorka s Lin Shaye sa tiež zaobišiel bez nich dvoch. Štvorka zároveň bola sequel trojkového prequelu a zároveň prequel sequelov (jednotky a dvojky). Séria sa zjavne rada a s nemalou chuťou hrá so zamotávaním svojho univerza. Mne sa to na päťke veľmi páčilo, či už rôzne flashbacky alebo odrazové mostíky v podobe scén z minulosti, ktoré s odstupom rokov vytvorili mimovoľne nové nosné zápletky. To je pekne vidno na samotnej hypnóze, ktorou si Lambertovci získali pár rokov času, ale zároveň to medzičasom vytvorilo zákerné podhubie pre novú strašidelnú zápletku. Taký je ostatne život, nie? Veci, ktoré považujeme za ukončené, sú v skutočnosti len počiatkom čohosi nového. Napriek tomu to Patrick natočil príjemne priamočiary a sympaticky jednoducho, hoc samozrejme je samovražda pozerať to bez aspoň letmej znalosti predchádzajúcich dielov. „Snový“ svet je stále nesmierne nízkorozpočtový (a duchovia ani v päžke v podstate nie sú nijako špeciálne nalíčení, proste sú to obyčajní herci bez masiek), ale má to svoju atmosféru a niektoré scény sa fakt vydarili. Je to taký divný mix, v ktorom tvorcovia príliš nevedeli (ako ostatne v celej ságe), či majú uprednostniť tiesnivú atmosféru pred lacnými bafačkami. Päťka vďaka odsunu dospelákov na vedľajšiu koľaj miestami pripomína skôr tínedžerskú vyvražďovačku (ale bez vyvražďovania, ehm). Kľúčové bolo tým pádom (keďže je to de facto nový ústredný hrdina) typovo správne obsadiť rolu Patrickovho syna. Tvorcovia sa prekvapivo (?) rozhodli pre Ty Simpkinsa, ktorý Daltona stvárnil ako v jednotke, tak v dvojke. Našťastie to nie je úplne mizerný herec, vieme si k nemu napriek jeho divnej povahe vytvoriť aspoň ako-také sympatie a tak je čas strávený v jeho spoločnosti v rámci možností adekvátny a fajn. Môže sa za to ale do nemalej miery poďakoval fajn parťáčke Sinclair Daniel, ktorá ho drží i v slabších momentoch. (18.08.2023)

Strašné zklamání.. Moc jsem Patrickovi věřil, že jeho režijní debut bude poněkud odvážnější a bude mít alespoň další smysl, než jen aby si Patrick zkusil jaké to je. Nelíbí se mi porušování vytvořených a nastavených pravidel, které se ve snímku objevují. Když se zamyslíme nad příběhem.. Když by tento film nevznikl, tak by se vůbec nic nestalo, stanovená zápletka je jednoduchá, o ničem. Tento díl nepřináší nic nového, hodil by se možná jako díl do seriálu o 20 minutách.. Mrzí mě to.. Jednu hvězdu dávám za to, že se ve filmu objevili všechny postavy z původních dvou snímků. (12.07.2023)

Viac ako 2** si tento film, bohužiaľ, nezaslúži. Je pre mňa veľkým sklamaním. Nakoľko je %-tuálne najlepší z posledných častí, príbehom a spracovaním je paradoxne najhorší. Patrick Wilson patrí medzi solídnych hercov, mám ho rád v každom horore, v ktorom hrá, no ako režisér pohorel na plnej čiare. Od Jamesa Wana veľa vecí nepochytil a to aj napriek tomu, že vo väčšine Wanových hororov hrá. 80% filmu tvoria iba záblesky a analýzy, v niektorých prípadoch nudné scény, ktoré nie sú ničím výnimočné a nie sú dotiahnuté do konca a ľakačky, ktoré sú viac-menej klišé. Očakával som záver s väčším bojovým duchom, no ten uletel tak rýchlo, ako sa aj objavil, rovnako, ako aj desivý Redface démon. Kiež by sa už James Wan opäť vrátil na režisérsku stoličku nadupaných hororov. EDIT 9.8.2023: %-uálne sa to už zmenilo, s čím sa plne stotožňujem. (26.07.2023)

Patrick Wilson poprvé i na režijní židli v pokračování jedné ze sérií, která ho udělala. Bohužel Dobrý horor není jen o tmavých scénách a hlasitých lekačkách a bohužel Insidious: Red Door, není o ničem jiném. Nijak zajímavý, nudný a lacině strašící horor, který by neuspěl ani před 15 lety, natož nyní, když se hororový žánr přeci jen posouvá dál. 30% (29.08.2023)