Hindenburg

,,MILÁČIK, NABUDÚCE PÔJDEME RADŠEJ TITANICOM." __ Do éry katastrofických 70-tych rokov sa dá podľa môjho úsudku radiť aj tento film, i keď nie je vystavaný na obvyklej šablóne, predovšetkým pojednávajúcej o katastrofe zo súčasnosti, tu sa stávame svedkami skutočných historických udalostí i keď je pravdou, že skaza vzducholode je to zobrazená s nepopierateľnou dávkou fikcie a vlastný názor na to, čo sa mohlo reálne stať a čo nie, si divák musí urobiť sám. Inak má príbeh posledného letu majestátneho titana oblohy rozhodne ako zaujať a to vo všetkých aspektoch. Najväčšiu zásluhu má na tom hlavne technická stránka filmu a oboch Oscarov dostal právom (treba podotknúť, že dostal, pretože v daných kategóriach sa ten rok nesúťažilo), efekty čo do pôsobivosti obstoja aj dnes, pričom veľký obdiv patrí tiež tvorcov výpravy a kamera predovšetkým v záberoch Hindenburgu taktiež ohromí. Špionážno-dramatická línia síce nie je nijako mimoriadne spracovaná a zamlčanie niektorých vecí na neskoršie by prospelo, no tempo a záujem vie držať až do záverečných 15 minút, kedy už príde na radu ,,to hlavné". Dokumentárny charakter spracovania výbuchu by som rozhodne nezatracoval, i keď zaujímavé by si ho bolo tiež pozrieť za podpory už spomínaných oscarových efektov. (21.11.2009)

Hitler celé vyšetrovanie tejto tragédie jednoducho uzavrel, pretože si nemohol dovoliť uznať verziu atentátu a tým pádom úspešný útok na pýchu Tretej ríše. Verzií je viacero, preto aj tá filmová nevyzerá dvakrát vierohodne. Režisér s problémami udržiava divákovu pozornosť práve vtedy, keď je to potrebné. Viac ako polovica filmu sa odohráva na palube vzducholode, ale chcelo by to vyhrotiť a zdramatizovať jednanie alebo dialógy postáv. Pôsobí to dosť rozťahane, zvlášť ak divák vopred vie čo sa má stať. Záver bol naopak celkom dobre zvládnutý, prechod do čiernobielej farby a kombinácie s dobovými zábermi sa podľa mňa vydarili. Súčasný remake tohto filmu, alebo ešte lepšie úplne nový pohľad na túto tragédiu by som fakt bral. Zostáva dúfať, že k tomu raz dôjde. 60%. (06.10.2011)

,,Zlato, příště pojedeme Titanicem." Netušil jsem, že po dlouhých letech, kdy jsem film viděl, budu opět spokojen. Snímek sází spíše na dialogy a konspirace, přesto záběry na vzducholoď majestátně plovoucí nad mořem mezi mraky i na její pečlivě vyvedené interiéry vypadají báječně a věrohodně. Stačí jedna trhlina a o napětí je postaráno. Ritterovo rozhodnutí v závěru bylo logické vzhledem k tragickému osudu jeho syna. Dokumentární závěr přidal na syrovosti, mně se líbil. Klasický katastrofický film, kdy pixely byly ještě hudbou budoucnosti. (30.09.2018)

Väčšinu filmu sledujeme nudné pátranie po možnom atentátnikovi na palube vzducholode na základe veštby. Je to zväčša také plkanie o ničom, ale nejako to prekusnete v očakávaní zlovestného konca. A ten je teda riadnym sklamaním.Ten počiatočný výbuch je na úrovni C-čkových filmov 50-tych rokov a potom sa nám obraz prepne do čiernobiela, aby sme si mohli vychutnať historické zábery. Čo človek nespraví, aby ušetril na špeciálnych efektoch... Od takého skúseného a zručného režiséra ako je Wise, by som to nečakal. Sklamanie na plnej čiare. (07.05.2020)

Dobre odsýpajúci film o slávnej nemeckej vzducholodi a akýsi konšpiračný pokus o hľadanie príčíny jej katastrofy. Výborný Scott v hlavnej úlohe. Detektívna práca v snahe nájsť páchateľa sabotáže je pútavo natočená, dokonca je miestami cítiť aj dobrodružstvo a tak ani dlhšia stopáž veľmi nevadí. Páčili sa mi tiež detaily, ako vlastne bola po technickej stránke zabezpečená vzdulodná doprava s cestujúcimi, odbavovaním či pristávaním. V očakávanom katastrofickom závere si zasa prídu na svoje milovníci akcie a napätia, aj keď kvôli mixáži s dobovými zábermi katastrofy iba v čiernobielom prevedení. Celkom zdarilý a poctivo natočený film. (27.06.2019)