JohnnyD

Klasika asi každého narodeného na prelome 80tych a 90tych rokov. Chorvátska rozprávka o lietajúcich medvedíkoch, ktoré chránia les pred chrápúňskymi medveďmi, či skunkami, či čo to bolo. A nálepky v čokoládach k tomu!

Séria filmov môjho detstva. Roky som zisťoval, čo to je a či to vôbec existuje a nie je to výplod mojej detskej predstavivosti. Pokiaľ si dobre pamätám na Slovensku to chodilo minimálne pod jedným názvom a to Kamaráti z lesa (alebo z Veselého lesa ako znie jeden český preklad) a mená hlavných hrdinov sa časom menili. Na začiatku to boli myslím Edko a Eliška a lišiak bol z neznámych dôvodov ženského rodu (neskôr sa mi zdá Maťko a Riško). Neskôr mali filmy normálnejší preklad. To ale nič nemenilo na tom, že je to úplne dokonalá rozprávka úžasne vytvárajúca fikčný svet lesa doplneného o skvelé príbehy a milé lesné postavičky (v pamäti mi uviazol južanský krokodíl Lester). Veľkým plusom bolo že mnohé filmy boli tematické holiday specials (halloweensky diel, vianočný, veľkonočný...) a atmosféra a trademarky sviatkov boli využité úplne dokonalo. Jeden z najkrajších rozprávkových seriálov. Môj ideál animovanej rozprávky.

Návrat ku kvalite. Veľkým krokom vpred (alebo späť?) oproti The Son of Frankenstein je v minutáži, ktorá nie je ani o minútu dlhšia alebo kratšia ako by mala. Scenár je síce len updateom predošlého dielu, ale všetko sedí ako má a dej má až fatálny nádych. Expresionistická réžia, osvetlenie a kulisy sú famózne ako v každom filme Frankensteinovskej série. Lon Chaney ako Frankensteinovo monštrum je dobrý a za maskou je na nerozpoznanie od Karloffa. No na Borisovu bravúrnu mimiku sa Lon nechytá. Postava Ygora je o niečo menej iritujúca ako v predošlom filme a Bela Lugosi predvádza štandardne dobrý herecký výkon.

Značný kvalitatívny posun k horšiemu. Atmosféra zapadnutej stredoeurópskej dedinky, fascinujúca hra s tieňami a expresionistické kulisy sú trademarky verne prenesené z predošlých dielov. Dokonca aj dejová línia je zaujímavá. Bohužiaľ monštrum sa stáva chladnokrvnou kulisou a po charizmatickom emotívnom netvorovi niet ani stopy. Boris Karloff je skvelý ako vždy a Bela Lugosi je zamaskovaný na nepoznanie. Hlavným kameňom úrazu je prehnaná stopáž, ktorá je o polovicu dlhšia ako pri predošlých častiach.

Brilantná hororová detektívka s úžasnou gotickou atmosférou britských zámkov a hmlistých močiarov. Peter Cushing je absolútne bravúrny Sherlock Holmes a nervydrásajúce finále zaručene zamrazí. Takto sa kedysi točili horory.

Vo svojej dobe film výnimočný pre sexuálnu revolúciu a piesne Simona a Garfunkela. Kým piesne dua S&G dobu prežili, sexuálna revolta filmu zapadla prachom. To, čo kedysi bolo šokujúce a dráždivé už dnes môže zaujať len historickým významom. Okrem toho je tu len priemerný a čudný scenár okorenený ešte čudnejšími hereckými výkonmi. Film, ktorý by chcel byť všetkým a zároveň ničím a vo výsledku len tak preletí hlavou. No pri záverečnom oháňaní sa krucifixom som vybuchol smiechom. Za to a za úžasný soundtrack 60%.

Najbombastickejší komorný film ever. Christopher Nolan potvrdzuje, že je asi najzaujímavejším súčasným filmovým tvorcom a majstrom budovania tajomného príbehu. Dokonalosť od scenára, budovania príbehu, casting a výkony hercov až po využitie špeciálnych efektov, umne skombinovaných s kulisami tak, že všetko vyzerá úplne reálne. Ale The Dark Knight a The Prestige sa mi predsa len páčili o trochu viac.

Superman a Luke Skywalker v jednom filme. A režíruje ich John Carpenter. Skvelá pocta starému sci-fi hororu a jeden z posledných pozerateľných filmov majtra tesára.

Vynikajúci námet i vizuál. V čiernobielom prevedení azda vynikajú žiarivosvetlé deti ešte lepšie ako vo farbe. Starosvetské šokujúce pohľady i zlovestná hudba - to všetko sú znaky kvalitného čiernobieleho hororu. Bohužiaľ film nemá ucelené dávkovanie napätia a "storytelling" je strašne zastaralý. Film budí dojem akoby ani strašiť nechcel a i počas tej kratučkej minutáže neraz upadne do nudy. Carpenterov remake je záživnejší.

John Carpenter i Stephen King sú tvorcovia, ktorí majú na konte geniálne kúsky i totálne sračky. Christine sa blíži skôr k tej druhej kategórii. Jediné svetlé okamihy sú, keď sa v nočnej tme zasvietia svetlá na aute a začne hrať pípajúca carpenterovská hudba. Zvyšok je až k neuvereniu blbý. Od strašných hereckých výkonov (Keith Gordon!), nezmyselného scenára (prerod hlavného hrdinu je úplne absurdný a nepochopiteľný, niet odpovedí na otázky, prečo je auto také, aké je a prečo pri ňom každý zblbne...) až po donebavolajúce kraviny (od jednej scény hlavný hrdina nenosí okuliare a ešte pár minút predtým bez nich nevidel). To by aj bolo zábavné, ak by to nebol celý obsah filmu. Tých 10-15 minút akcie, krvi a vraždiaceho auta nestačí.