JohnnyD

Nekorektný brutálny humor plný nadávok, sexu a časových paradoxov ("What color is Michael Jackson?") spolu s geniálnym nadhľadom ("It was some kind of ... hot tub time machine!") a skvelým castingom (najmä bohovský Craig Robinson) s 80s fetišom (cameo role Chevyho Chasea a Crispina Glovera) pomáhajú mozgu oslabiť závity natoľko, že občas aj zabudne na logické princípy a na to, že film absolútne nedáva zmysel. Občas.

Jedná sa v podstate o skoro do bodky verné spracovanie knižnej predlohy. Verné a rutinné. Tvorcovia filmu síce odviedli relatívne slušnú remeselnú prácu pri adaptácii celkom dobrej poviedky, ale výsledok je k smrti priemerný. Aký má význam točiť film presne tak, ako bol pred tridsiatimi rokmi napísaný (v tenučkej poviedke!), pred 25 rokmi nakrútený a potom x-krát zopakovaný v pokračovaniach? Tridsať rokov opakovať ten istý trik sa nedá.

Číra kreativita v pohybe doplnená o nadčasové fascinujúce efekty.

Haha. Tak toto som videl naživo s autorkou filmu na jednej súťaži amatérskych filmov. Prvý šok mi spôsobil samotný film, pri ktorom som sa ťažko zdržiaval smiechu. Neskutočne naivná báchorka s niečim, čo chce byť metafora, ale je to tak okaté a hlúpe, že výsledok je niekde na úrovni komédií bratov Zuckerovcov - s tým rozdielom, že autorka filmu to myslela úplne vážne. Druhý šok bola autorka, vehementne presvedčená o tom, že jej film je skutočným umeleckým posolstvom s nejakou hĺbkou. Tretí šok bola porota (vekový priemer 50 rokov), čo jej to zožrala. Ľudská naivita a hlúposť ma nikdy neprestanú baviť, obzvlášť keď nakrúcajú filmy...

Nakrútiť remake zlého filmu tak, že výsledok je ešte horší, na to veľa talentu netreba, obzvlášť nie s takým mizerným scenárom (bože, tie dialógy!), strašnými hercami (okrem amatérskeho hlavného psychopata osobitne treba spomenúť hysterickú Betsy Rue, ktorá je skoro celý čas, čo je vo filme, kompletne nahá) a otrasnou réžiou (je chvályhodné dať do filmu hektolitre krvi, ale nie ak vyzerá ako nejaká bordová šťanka). Súčasný trendový 3D fetiš filmu občas dodáva nechcene vtipný podtón, no napriek tomu je to 100 minút koncentrovanej nudy.

Komédia, ktorá víťazí vo svojej jednoduchosti. Jedno mestečko, jedna vražda, ktorú ani nevidíme, jeden súdny proces, minimum výpravy. Obyčajná ale pritom úplne dokonalá komédia so skvelým castingom (Oscar Marisy Tomei je síce prekvapujúci ale zaslúžený) ale hlavne úplne dokonalým scenárom, ktorý srší jednu skvelú scénu za druhou a polovica z nich si zaslúži kultový status. Brilantné!

Základným problémom tohto filmu je, že to ani nie je komédia ale rodinný film. V mnohých okamihoch (napríklad záverečné preteky) sa film ani nepokúša byť vtipný. A to je škoda, lebo sa tým márni potenciál Johna Candyho, ktorý nemá čo hrať. O dva roky neskôr našťastie Carl Reiner všetky tieto neduhy odstránil a ako zadosťučinenie nakrútil svoje majstrovské dielo a najlepšiu letnú komédiu všetkých čias Summer School.

Veľmi zaujímavý dokument o jednej zabudnutej osobe britských dejín. Princ Charles Edward bol nútený ako tínedžer odísť do Nemecka a stať sa vojvodom Coburgu. Počas prvej svetovej vojny tak slúžil na strane Nemecka, ktoré následne vojnu prehralo, a tak bol Charles Edward nielenže zbavený všetkých výsad ako vojvoda Coburgu, ale navyše bol vo Veľkej Británii odsúdený ako zradca a už nikdy sa nesmel vrátiť domov. Najväčší zvrat v jeho živote nastáva s nástupom Adolfa Hitlera, ktorého verným spojencom sa stáva. Hitler ho poveruje formálnym vedením nemeckého Červeného kríža, ktorý je nacistickou organizáciou zodpovednou za akciu T4, pri ktorej boli zabité tisíce chorých a postihnutých, lebo boli "príťažou" pre spoločnosť. Dokument poskytuje vynikajúco nakrútený pohľad na túto smutnú osobu dejín ovplyvnenú najmä mocou iných i vlastnou naivitou.

Mladý a drzý Tom Hanks sa dostáva do Thajska a začína skvelá zábava. Vynikajúco mu sekunduje John Candy, ktorý dokonalo vystihol naivitu a hlúposť typického "žráča motivačnej literatúry" - jeho premena na oddaného komunistického revolucionára je jedna z jeho najúžasnejších hereckých kreácií.

Prvá časť filmu je z jednej polovice tvorená trápnymi príhovormi Alfieho do kamery a z druhej jeho sexuálnymi avantúrami, v druhej časti Alfie, pán kurevník, padá na hubu, ale výsledok je rovnako prázdny. Za zmienku stojí Jude Law, ktorý je síce šarmantný lámač sŕdc, ale keď dôjde na iné herecké polohy (smútok, hnev, sklamanie, osamelosť...) rozdiel v hraní veľmi nevidieť. A taký je celý film. Rozprávka s poučením o tom, že byť mašina na trtkanie a kašľať na city sa neoplatí a človek raz okúsi kopanec života, kde prvá polovica je prázdna a druhá falošná a nedôveryhodná. Za zmienku stoja azda len prsia Sienny Miller a skvelé piesne Micka Jaggera.