JohnnyD

Whedon vie vynikajúco narábať s minimom rozpočtu. Bohužiaľ horšie je to so scenárom, ktorý hlavne v prvej polovici nevie nakopnúť príbeh správnym smerom. Piesne sú vynikajúco napísané, ale majú strašnú produkciu. Nehodia sa tam gitary ani rockové bicie, chýba v nich miesto pre orchester a dychy. Dosť sklamanie, ale záver stojí za to a prináša to, (aj) pre čo sme milovali Buffy a Firefly - emócie!

Úprimne bolo treba veľa "talentu" nakrútiť Carrie horšie, ako ju napísal King. Kingova predloha zahŕňa úžasný príbeh napísaný strašným postmoderným rozháraným štýlom striedania pseudokumentárnych zápiskov a emotívneho rozprávania príbehu. Zdalo sa byť jednoduché nakrútiť film - vyhodiť dokumentarizmus a nakrútiť priamočiaru tragédiu Carrie. Zdá sa, že nie všetko je také ľahké, ako sa zdá. Problémami sú naivné správanie postáv, pomalý dej, množstvo odbočiek a zároveň veľa zbytočného zjednodušovania (Kriste, prečo má masaker na plese len asi 5 minút???), nevhodný výber hercov (na Oscara nominovaná Piper Laurie) a diskutabilné sú aj niektoré zmeny v deji (alternatívny koniec). Pozitívom ostáva famózna Sissy Spacek (úžasný psychotický pohľad!) a vynikajúco nakrútená scéna s vedrom. Film vstúpil do dejín hororu ako najkultovejší horor, kde má s hororom niečo spoločné jedine posledných 20 minút.

V určitých momentoch film vyvoláva príjemnú nostalgiu za originálom (Judith vychádza z kúpeľne a ide sa česať, alebo Michael vyberajúci nôž z kredencu), po väčšinu času je to ale buď nudné (intro s Beach Boys) alebo hlúpe (Laurie nikde, zato pobehuje tu akási Judithina kamarátka, Michael má asi 14 rokov, počúva Smashing Pumpkins a má roztrhané rifle - a pokiaľ sa nemýlim, stále je rok 1963). Režisér má bezpochyby remeselný talent, ale príbeh rozprávať nevie, rovnako ako nevie pracovať s halloweenskou mytológiou.

Ak by to malo 4 minúty, nemám čo vytknúť. Veľmi zábavné, vizuálne originálne, parodujúce slasherové a hororové klišé ... bohužiaľ časom to upadá do stereotypu, hlavne pri scéne "...and again and again and again...".

Katastrofálne zlé triky, otrasný scenár, množstvo debilných scén za hranicami rozumu, nulový dej, banálne a smiešne dialógy a desiví herci. Napriek tomu to nemá šarm, aký mala jednotka. Tam fungovala práve tá naivná vysokoškolská romanca, tu je to rádoby epická fantasy, no reálne príbeh kráča od nikadiaľ nikam. Je to len zlepenec pomaly nesúvisiach scén bez kostry a nejakej gradácie a dialektiky. A je to hrozná nuda.

Nostalgia. Letné prázdniny = každé ráno povinne Addamsovci, Oddysea a Lekáreň. Seriál môjho detstva.

Šialené ako telenovela a pritom nudne triviálne ako artová komorná dráma. Almodóvar predviedol, že aj úplne bizarný námet sa dá nakrútiť tak banálne, že diváka unudí k smrti.

Terry Gilliam je bezpochyby jeden z najzaujímavejších filmárov posledných tridsiatich rokov. Je kontroverzný, lebo je talentovaný, ale má aj veľkú hubu a chýba mu súdnosť a pokora. Kvôli týmto svojim vlastnostiam sa Gilliam načiahol za dokonalosťou vo svojej kariére len pár krát. A dotkol sa jej iba raz - v Dvanástich opiciach.

Mrazivý film s mrazivým záverom. Môj problém je v tom, že film až príliš často uniká z tej temnej atmosféry a utápa sa v groteskných postavičkách a bublajúcom "kafkovsky nudnom" príbehu. Michael Palin je ale absolútne dokonalý!

Gilliam na tripe. Film iba pre feťákov? Asi.