Étienne

Bol som prekvapený, ako pekne sa Derricskon pohráva s farbami a víziami. Ubral z hellraiserovského mýtu a pridal na expresivite. Čo však na to fanúšikovia?

Čistý priemer, celkom dobrá atmosféra a whanelovsko-wanovský koniec.

Tak ja som sa bavil ako už dávno predtým nie. Vychytávky z Podfu(c)ku a (ne)prekvapivé obraty mi celkom sedeli. Takto si predstavujem zábavu v kine.

Hviezdičku pridávam najmä kvôli druhej sérii. I keď celý seriál v podstate stojí na postave Sheldona a situácie sú vytvárané predovšetkým okolo neho, povedzme si pravdu, ktorý sitcom z americkej (aj inej) produkcie nemá podobnú výstavbu? Odhliadnuc od toho, ostatné postavičky sú rovnako bizarné a jedinečné ako on (Wollovitz rules).

Síce ľahko predvídateľné, ale čo už? Ja som si užíval ako dávno predtým nie a to je to hlavné. Vysoko aluzívny charakter na pozemské historické súvislosti a osobnosti (zrejmý súvis s Indiánmi) sa môže stať osviežujúcim prvkom pri recepcii, dynamicky rozvíjajúcim dej do širšej formy interpretácie. Ako sme už u Camerona zvyknutý (a teda čo očakávame), jeho vizionárstvo napriek dlhším časovým odmlkám stále fascinuje a ovplyvňuje umelcov ešte dlho po uvedení.

Pokiaľ som pri Návrhu písal o pohrávaní s klišé, tu je pohľad na takéto prvky impozantný. Prečo by sa sociálna kritika mala stále krútiť okolo toho istého, keď sa ponúka aj iná filozofia, a už vôbec nie svojrázna. Djimon, ako som očakával, vynikajúci, a nezaostáva ani Leo a vždy nádherná Jennifer. Škoda len tých záverečných (i niektorých predchádzajúcich) ošúchancov a logických defektov.

Nuž, rozhodne je to zaujímavá verzia od Parkera, jeho pohľad je skôr vyplnením (vraždy, sex a konfrontácia s postavou v obraze) alebo skôr doplnením častí v knihe, ktoré boli iba naznačené (homosexualita, resp. skôr bisexualita). Niektoré motívy sú mimoriadne kreatívnym doplnkom interpretácie postavy (rozhodne motív zrkadla a jeho literárna interpretácia), zároveň je však negatívom samotný fakt, že je to filmové spracovanie, musí sa teda podriaďovať dramatičnu (aj v rámci hollywoodskeho pohľadu) a vyvrcholenie by teda malo byť audiovizuálnym pôžitkom, čo sa bohužiaľ v mojom prípade nestalo, i keď zahmlený záver vo Wildovom texte tiež nepatrí k najlepším, dáva však priestor pre čitateľa. Čo však je rozhodne lákadlom tohto filmu, je Colin Firth a jeho verzia lorda Henryho Wottona ako stelesnenie Wildových výrokov a filozofie.

Film si celkom pekne pohráva s klišé prvkami, ale potom už skĺza do klasického schematického love story. Ako osvieženie na nedeľné poludnie však rozhodne neuškodí a sympatickí herci (nahá Sandra Bullock?) sa aj niekedy vtipne dopĺňajú..............

A kde bola holubica na konci?

Hľadám hľadám výhrady, a pozrimeže, asi žiadne. Poňatie látky po novom osviežuje filmový zážitok, aluzívny charakter vôbec neprekáža a sociologický podtón podnecuje divákov k zamýšľaniu. Tlieskam.