Pan_Bacik

Zo zmiešaniny Moja tučná grécka svadba a Účastníci zájazdu vzniká grécky šalát tsasiki, ktorý nechal niekdo v autobuse na rozpálenom slnku.

Neuveriteľný herecký výkon ústrednej trojice, skvelá hudba. Film bol trochu rozvláčny ale skvelými diálogmi Vás držal pri obrazovke. Neľutujem ani 2 a pol hodinovú minutáž.

Klasické akčné béčko s prímesou cyberpunku. Herecké výkony podpriemerné. Lundgren úplne zbytočný. Keanu hral na pol plynu ale stále bol o niekoľko tried lepší ako jeho kolegovia. Ice-T úplne nulový. 3 hviezdičky za scenár a dobrú hudbu.

Zo začiatku som sa bál že film bude len parodovať klasické komixové remake. Našťastie sa to nevyplnilo. Matthew Vaughn naservíroval film plný farieb, krvi, zábavy a tento mix naozaj baví až do konca 2-hodinovej stopáže. Čo však najviac vyráža dych je kamera, ktorá dokonale využíva celého spektra na zachovanie zážitku v divákovi. Podporené kvalitnými výkonmi Stronga, Cageho a predstavitelky Hit Girl.

Na jednej strane Simpsonovci (priekopníci animovaných seriálov no v posledných rokoch im už dochádzali sily (zčasti zato iste mohol syndróm okukaných tvárí ale aj produkčná naplnenosť)), ktorí sú určení pre všetky vekové kategórie a s humorom pre všetkých. Na strane druhej South Park, ktorý pokláda surový,odvážny miestami až vulgárny humor, čo je tvorcom častokrát vyčítané. No a presný stred tvorí práve Family Guy. Okorenený poriadnou dávkou absurdného humoru. Scénaristi na nás strieľajú jeden vtip za druhým. Nie každý je dobrý ale nájdu sa aj legendárne a nie je ich málo. Medzi obľúbené terče patria herci ale takisto ostatné kreslené postavy z dielne FOXu.

"It is not a secret that we lived in a culture of addictions." Režisér Richard Linklater predstavuje nové nekonvenčné dielo s drogovo-Orwellovskou tématikov. Okrem hereckého zastúpenia, kde minimálne za zmienku stojí výkon Roberta Downeyho juniora (ktorému úloha paranoika sadla ako vyšitá), ma zaujalo nápadité spracovanie, nutnosť subjektívneho postoju k filmu ako aj myšlienka premeniť slávnu sci-fi novelu Phillipa K. Dicka na snímok s takou experimentálnov formov. Paranoja hlavných predstavitelov sprevádza celým filmom. Ale čo ak sú ich obavy oprávnené? Čím si môžu byť istý v štáte kde je sledovanie 24-hodín denne realitov, kde tí , čo tvrdia, že ich chránia pred drogami ich sami vyrábajú? Možno je to všetko len klamtsvo a možno nie. Tak či tak týmto prístupom nič nedocielime. Jediné čo nám ostáva je plávať ďalej.

Každý z nás hľadá raj. Ale čo, ak v raji nebude dosť miesta. Raj prestane byť rajom. Za akú cenu sme ochotný vzdať sa svojho sna? Pláž je film, ktorý sa mi vryl pod kožu od prvých minút. Tento príjemný snímok si obrazným spôsobom pokladá surové filozofické otázky.: Aké sú naše priority? Čo hľadáme v živote? Koľko a koho stojí náš blahobyt? Stojí nám to vôbec za to? Dej je zakomponovaný do exotického Thajska. Melodický soundtrack je tiež veľmi príjemný a celý film pôsobí (aj vďaka nemu) melancholicky. To však neznamená, že je tu núdza o dramatické scény. Práve naopak, film je koncipovaný ako horská dráha, kde jednu sekundu si užívame pohľad na azúrové more a krivky Virginie Ledoyen, a druhú hľadíme do tlamy smrti plnej ostrých žraločích zubov. Idea hľadania pláže je vlastne vyjadrením ľudskej potreby hľadať raj, hľadať pokoj, rovnováhu. Otázne ostáva či je ju človek vôbec schopný nájsť.

Paranoja, konské dávky sedatív, schizofrénia, šialenstvo....Tak týmto si všetkým musí Max prejsť, aby pochopil, že náš vesmír je príliš komplexný aby sa dal vyjadriť číslom. Čo robí dobrý film, dobrým filmom? Podľa mňa to je pocit, ktorý zanechá. Aronofsky vo svojom prvom celovečernom filme nám predstavuje židovského matematika- hľadača Svätého grálu (podstaty života). Počas celého filmu sú podsúvané najrôznejšie filozofické otázky o osude, Bohu. Rozpočet na tento snímok bol minimálny, čo je vidieť, ale Darren je umelec a vie toho aj patrične využiť. Elektronická hudba s vysokou frekvenciou basou v podaní Clinta Mansella v kombinácií s zrnitosťou a čierno-bielou kamerou, rýchle strihy, ktoré sa pre Aronofského stali povestné, detailné zábery ale aj naturalistické vykreslenie metropoly sú pastva pre oči. Samozrejme nie pre všetkých. Snímok Pi určite nie je určený pre masový trh, ale pre oko vnímavého diváka s chuťou po originalite.

Počas sledovanie celého filmu bol badateľný konflikt medzi detskou prostotou a „dospeláckou“ striktnosťou. Táto zmes protipólov vytvorila dve naozaj nezabudnuteľné postavy. Ich vzťah a celkové vykreslenie ich charakterov je vskutku originálne a na akčný film aj dosť odvážne. Film zanechal príjemný pocit ešte dlho po dopozeraní. Určite k tomu prispel aj soundtrack, ktorý sa k tomuto filmu viac ako podaril. No najväčšiu zásluhu má trio Reno, Portmanová a Oldman. Ich výkony sú brilantné( Natalie Portman vtedy mala len 13 rokov!). Režisér Luc Besson natočil skôr drámu ako seriózny akčný film a vyšlo mu to na výbornú. Navyše skombinoval prvky francúzskej školy (krimi, komédia) a americkej akčnosti. Kamera a atmosféra takisto výborná. Trochu prehnané finále ale to vôbec nenaruší pozíciu filmu čoby jeden z najlepších akčňákov 90-tich rokov