sugythesugar

Prvý vhľad do nového DCU pod taktovkou Gunna je jeho ďalšou tímovkou rôznorodých a tentokrát vyslovene obludných postáv, ktoré sa musia naučiť spolupracovať a okrem tímu budú tvoriť priateľstvá. Už je to jeho tretia tímovka, ktorá v nastavenej formulke inklinuje k tomu najlepšiemu zo Strážcov Galaxie a The Suicide Squad a tentokrát bez akejkoľvek zdržanlivosti v brutalite a citovom vydieraní. Štruktúra jednotlivých epizód sa skladá z misie, na ktorú tím povolá Wallerová a ich súkromných tráum, ktoré by rozrušili vážne každého. Gunn tlačí na pílu a skoro pri každej epizóde vám (mne teda áno) bude príšerne pri sledovaní tragických flashbackov postáv, ktoré sa ani nemusia dožiť záverečných titulkov danej epizódy. Nekompromisnosť podľa mňa vystihuje tento projekt najlepšie, pretože Gunn si tu robí, čo chce a je mu jedno koľkokrát behom seriálu máte slzy na krajíčku a chcete zmeniť nezmeniteľné osudy daných postáv. Proste svet je veľká zlá sviňa a zmierte sa s tým. To nám odkazuje Gunn každú epizódu. Vizuálne tu máme seriál, ktorý má vážne svoju vlastnú štylizáciu neopierajúcu sa o žiaden konkrétny štýl predchádzajúcej tvorby štúdia a je sympatické sledovať, čo v tomto animovanom médiu dokázali s vcelku malým rozpočtom urobiť. Veľkú radosť robí hudobná stránka celého seriálu, ktorá dokáže byť intímna, vtipná, srdcedrásajúca aj príjemne akčná. Veľkým plusom je hlasové obsadenie, ktoré si Gunn postrážil a krácie dabérov sú niekedy vážne klenoty. Vcelku je Creature Commandos príjemná jednohubka, ktorá nám svet DC prezentuje z dosť odlišného úhlu, než sme mohli byť v hranej podobe kedykoľvek vidieť. Ak ste ešte nezačali pozerať, tak to napravte, ale upozorňujem vás, že nič pekné neuvidíte, ale ten zážitok stojí za to. 7/10

Po filme The Batman sa Oz stal vďaka skvelému Collinovi Farrellovi jednou z najobľúbenejších postáv. Teraz, po jeho vlastnom seriály jeho popularita vyletela do výšin, ktoré podľa mňa ani sami tvorcovia nemohli predpokladať. Osobne mám Farrella rád už od Telefónnej búdky od Schumachera a som vážne rád, že opäť dokázal ukázať divákom, že je to herečky chameleón. Ja som ho v tej úlohe nevidel. Videl som iba postavu. A to je to najlepšie vysvedčenie aké môže herec dostať. Transformácia, ktorú Farrell predvádza nepraní iba z geniálneho prostetického maka-upu, ale aj z drobnej mimiky a giest, ktoré pôsobia akoby sa s nimi postava narodila.  Bokom od Farrella a poďme k príbehu. Na konci Batmana vzniklo mocenské vákuum v gothamskom podsvetí, ktoré niekto musí vyplniť. Ako jasný kandidát pre nás prichádza Oz. Ale hierarchia velenia v rodinnom podniku je komplikovanejšia a pre niekoho ako Penguin nie je miesto za celom stola. Ale to by nebol nás Oz, keby nechcel uchmatnúť príležitosť za pačesy. Prakticky opäť od nuly musí svoj biznis na nohy a do cesty sa mu pripletie začínajúci pouličný zlodejíček. Toho Oz zoberie pod ochranné tučniacie krídla a prostredníctvom Vica spoznávame nie len Ozov plán, ako ovládnuť Gotham, ale celé fungovanie zločineckých rodín. Skvelá postava, ktorá ak sa nemýlim nevychádza z komiksovej predlohy (aj keď krádež kolesá akoby vypadla z panelu kedy Batman spoznáva Jasona Todda), ale funguje ako organická súčasť Gothamu, ktorý Riddler zdevastoval. V tom celom si svoj kúsok koláča chce urvať aj pološialená dcéra bývalého dona - Sofia, ktorá po rokoch strávených v Arkhame chce nastoliť v rodine poriadok.  Na osemdielnu minisériu dostatok materiálu. Vďaka priestoru, ktorý postaví dostávajú ich môžeme podrobné skúmať a zistíme, že morálna sivosť je všadeprítomná. Druhá polovica série trochu stráca tempo a dochádza k pár logickým pochybeniam a absencia takého Batmana, je pri niektorých veciach, ktoré sa udejú až trestuhodná. Ale napriek tomu sme dostali jeden zo seriálov roku, ktorý bude určite v mnohých topkách, vrátené tej mojej. 8/10

Ak bol prvý Phillipsov Joker aktualizácia Scorseseho nemafiánsky filmov, tak Substance je aktualizácia body-horroru pre súčasnú generáciu. Citová aj priestorová minimalistickosť ide ruku v ruke s frenerickým tempom a dravo predáva sexualitu hlavnej hrdinky. Súčasná odpoveď TickTockovej generácie na Cronenberga, ktorá ide sústavne proti očakávaniam k jasnému cieľu. A mňa to neskutočne bavilo. Relativizácia našich obetí v túžbe po nedosiahnuteľnej dokonalosti v koncentrovanej forme, ktorá pohltí a s nesúhlasným kývaním hlavou budete chcieť vidieť, čo príde ďalej.Ak chcete maximálny zážitok vyrazte do kina, pretože niečo takéto, ste v kine už dlho nemali šancu vidieť.