HDeer

Teatrálne a naivné živorenie nevybúreného adolescenta, ktorého kasting si zakladal na Lautnerovom úspechu z Twilightu - čo je nám všetkým jasné. Problém je však ten, že pôsobí viac tupým dojmom, než charizmou, pre ktorú bol obsadený, pretože jeho herecké schopnosti sú tak na úrovni varenej krumple, pokiaľ neurážam ešte aj ten zemiak. Film sa tvári ako inteligentne usporiadaný triler, ktorého nápady ešte neboli nikdy použité a svojou akčnosťou potápa všetky Die Hardovky, doposiaľ natočené, Najlepšia scéna charakterizujúca vážnosť situácie je definitívne zdieľanie prírodného lôžka mokrých protagonistov - len si to preneste do praxe a pochopíte, ako ďaleko od reality film má.

Green Lantern nie je vyslovene zlyhaním, avšak nemá k nemu ďaleko. Lineárny vývoj iba potápajú nezmyselné postavy, ktoré v podstate postrádajú reálny význam v tomto vesmírnom príbehu. Trik s autodráhou, rovnako aj ostatné trápne maškarády z repertoáru Reynoldsovej (Halovej) predstavivosti pôsobia skôr smiešne, než hrdinsky, predsa aj ten nevybalancovaný pomer medzi schopnosťami ľudského Green Lanterna a ostatných. Ktovie odkiaľ vyhrabali toho Parallaxa.

V rámci dialógového merítka je scenár v podstate veľmi podarený - teda možno by bol, keby sa jednalo o iný film. Pokiaľ zoberieme do úvahy všetko ostatné, to už tak vydarené nie je. Scény pôsobia umelo, vlastne bez emócií - ako by im chýbala kreativita (to sa týka rovnako teatrálne drsných, akčných scén - pri granátovej naháňačke som to mal chuť celé vypnúť), motivácia postáv bez akejkoľvek kredibility - hlavne španiel, ktorý za celý film vlastne ani nedostal priestor, aby vysvetlil odkiaľ prišiel a o čo mu ide a napokon - finálna bitka pri fontáne. Nebol som si celkom istý, či štáb iba nezamenil kamery, pretože zábery sa zdali byť úplne amatérske(aj s mojím starým sony ericssonom W200 by som hádam spravil lepšie) a celý ten vývoj maximálne zaklincovali. Trochu ľutujem vynaloženú snahu hercov na úkor dobrej gangsterovky, kedže režisér so scenáristom im ju srdečne okorenili.

Štart až do prvej polovičky naozaj vynikajúci trhák plný všetkej potrebnej serióznosti. Avšak nie tak celkom plynulá metamorfóza žánru a "len" chválitebné zakončenie skladačky, plnej potenciálu, film vracia späť do ľahkého nadpriemeru. Ani dokonalé telo Rosarie Dawson(mám pocit, že vyobrazenie ženskej nahoty sa tu pohlo o krok vpred), ani inteligentné skrývanie backtrackingu pod koberec ma nepresvedčia, že Trance je lepším, než ktorýkoľvek iný kriminálny pseudo-thriller. Je dobrý, ale od majstrovského diela má ešte nejaký ten krôčik. Koniec mi veľmi pripomenul podobné sklamanie z vyvrcholenia zápletky Now You See Me, seriózne ich mám chuť prepojiť ako podobné.

Aj napriek úspechu ktorý film zožal stále len preceňovaná melodráma o nespočetných nástrahách vo vesmíre a opustených družiciach, v ktorých je všetko zadarmo. Myslím, že v tomto prípade ťahal koncept, za kratší koniec než čírá povrchnosť, v ktorej sa snímka doslova utápa. Odušu dychčiaca Stonová (Sandra Bullock), ktorá mimochodom s ôsmymi percetami kyslíku chcela ešte hodinu opravovať svoj dôležitý výkvet, spočiatku celkom zaujme, Kowalsky (George Clooney) jej pomáha, ako to len ide a efekty veľakrát pohladia - lenže stále, ten spád, ktorý tam nastane postráda dušu, nepomôžu ani Stonovej monológy, ani miestami znamenitá hudba a ani ruská uspávanka. Predpokladám, že film pred akademikmi exceloval práve pre to, že v ňom videli niečo iné, ako v tých ostatných.

V rámci pomerne skeptického začiatku veľmi decentné spracovanie. Žiaľ mnoho pozmenených skutočností a akýsi zvláštny kasting uberá na genialite pôvodného diela. Alan Arkin, stvárňujúci Yosarriana pôsobil viac ako Talian, než ako Američan a jeho scény boli často-krát neprirodzené. Orson Welles ako Generál Dreedle bol zas práve naopak vynikajúcim. Ako najväčší zásah do deja som považoval Natelyho zabitie pri Milovom vlastizradnom nálete, nakoľko v pôvodnej verzií zahynul pri nálete a Milo teda nemal nijaký podiel na jeho smrti. Myslím, že tak geniálne dielo a rovnako ostatná Hellerova tvorba by si zaslúžila lepšie spracovanie, prípadne viac pozornosti.

Naidealizované dokonalé divadielko, ktoré aj napriek všetkému vytvára vrelý záujem o postavy a ich skomplikované osudy. Koncept ideálnej švédskej trojky je veľmi presvedčivý, taktiež aj s Opheliinými svojráznymi úvahami, ktorými akoby pretvárala samotný žáner filmu. Benicio Del Toro správne zákerný a svinský, Salma Hayek síce menej presvedčivá, ale stále dostatočná mrcha, aby zamiešala karty. Násilne vytvorený vzťah medzi jej postavou a Opheliou počas únosu by som však do deja zbytočne nekomponoval, napokon odznel ako úplne zbytočný - podobne na mňa vplývalo i Benove a Chonove krviprelievanie, kedže nakoniec sa aj tak rozhodli pre únos. Ignorujúc nedostatky, film bol pre mňa skvelý zážitok..

Vskutku náročný materiál. Dejom znamenitý, ale náročný. Aj napriek tomu, že vzťah Blacka a Whita obsahoval kopu nejasností, to čo bolo medzi nimi sa zdalo byť viac, než bežným priateľstvom - niečím, čo hocikde nenájdete. Animácia je zrejme vecou vkusu - mne osobne sympatickou nebola, zato však dejovo plynule vyniká. Najviac mi prekážalo to prelínanie medzi fantasy a realitou, akoby tvorca nevedel určiť jednoznačnú hranicu, čoho sú postavy schopné a tým definovať javisko, na ktoré hľadím. Každopádne, pokiaľ nemáte podobné výhrady ako ja, snímku vám vrele odporúčam.

Popri kvalite spracovania dĺžka pomrzí, avšak stále sa je načo dívať. Za najviac vydarené považujem prvú a tretiu časť, v ktorých sa dôkladne venovali súbojom, nakoľko mnoho z nich vyškrtli a tým prišli o celkom dobrý materiál. Nato sa rozhodli pre menej zaujímavé témy, ako Fujiho záchrana, ktorá si myslím, že v hre vôbec nebola podstatnou - iba jedným z mnohých povinných míľnikov. Sklamalo ma taktiež násilné prepojenie s X Y vo vývoji na Mega Charizarda, čo s hrou nemalo vôbec nič spoločné, čiže zbytočne zabralo čas, ktorý mohol byť investovaný napríklad pre súboj s Elitnou štvorkou, či finále s Greenom.

Nadčasová dráma, ktorá aj napriek dlhšiemu rozlúsknutiu ma niečo do seba. Cainov zatrpknutý starec a sympatická francúzka pôsobili prirodzene, scenár(po rozbehnutí) prekvapivo pútavý a napokon spracovanie aj s prostredím obnášali akúsi odľahčenú atmosféru, plnú spomienok a prepojení starej lásky. Veľmi príjemné investovanie času.