HDeer

Scenáristicky nezvládnutá vyvražďovačka, oproti ktorej sú filmy s tematikou ako This is The End, House of Wax či Cabin in the Woods majstrovskými kusmi. Mizerný kasting iba prehlbuje už dosť nezáživnú zápletku, ktorá si robí doslova výsmech z amerického vojenskému výcviku a držiac v akomsi survival vytržení sa snaží o veľké zvraty a prekvapenia, na ktoré však nebol vytvorený dostatok priestoru. Napokon je vyvrcholenie predsa len jasné o niečo skôr, kedže posledná žijúca postava na strane ''spravodlivosti'' je známa už v trištvrtine filmu a keby sa jej náhodou podarilo natiahnuť bačkory, štvrtina stopáže by tak padla popolom. Jediné, čo oceňujem bol pohotový priebeh, ktorý mi zubami, nechtami bránil zaspať.

Obdivujem Pfisterovu odvahu pustiť sa do tak zložitého námetu. Navzdory tomu, že finálne rozuzlenie vlastne nie je až tak komplikovaným, zachovať dôležité súvislosti vrátane tempa a mnohokrát pokrivkávajúcej kredibility jednotlivých postáv považujem za jedny z najrozhodujúcejších vecí, čo sa týka žánru sci-fi/thrilleru. Pri Transcendence som dostal takmer všetko. Škoda len toho nešťastného (a zbytočného) spolieru zo začiatku, ten si mohol scenárista odpustiť, nie vždy je potrebné pôsobiť ako imidžový štandard. Túto drobnosť si však mnohí komentujúci užívatelia viditeľne zle vysvetlili.

Hlavným problémom Sword Art Online je rozsiahlosť, pre ktorú poväčšine sledujeme príbeh cez ústrižky jednotlivých kapitol odohrávajúcich sa v hrade Aincrad, čím narúša určitú plynulosť a nie celkom využíva svoj obrovský potenciál. Avšak, bolo by chybou sa nechať odradiť! Popri minimálnemu prenikaniu do psychológie postáv (okrem Kirita a neskôr aj Asuny) sa vám predstaví dokonale rozmanitý dav charakterov, ktorí vynahradí všetky drobné nedostatky zápletky ako napríklad romantická dovolenka uprostred životy-berúceho zdolávania vrcholný kôl, vrátane žalostne slabej hudobnej stránky seriálu. Toto nadšenie trvá zhruba po štrnástu epizódu, kde do seriálu vstupuje mierne preriedená zostava, pokračujúca v mierne degradujúcom dizajne postáv, oproti predošlému svetu - taktiež zavrhujúc drastickú ideológiu. A napokon, vidieť, kde sa autor inšpiroval, nielen vyobrazením čierneho šermiara s veľkým mečom, sprevádzaného drobným elfom, no i finálnou scénou, kde Sugou znásilňuje Asunu - ide jednoznačne o seriál Berserk. Po štrnástu epizódu 4*

Navzdory pomerne plytkému deju som sa po celú dobu trinástich epizód výborne bavil. Seriál si držiac svoju koncíznosť postupne naberá tromfy, ktoré mimo spleti flashbackov míňajú pôvodnosť, akú by si seriál zaslúžil - to však môže byť aj neúplnosťou pôvodnej mangy, v čase spracovania. Na tú sa však už nemôžu sťažovať scenáristi, ktorí do seriálu vpustili tie trápne, nezmyselné a dej-brzdiace repliky, ktoré zbytočne znižujú úroveň seriálu. Ani vynikajúci hlavný motív, ktorý autenticky vykresľuje náladu tohto anime napokon nezastrie vedomie, že tento seriál mohol byť oveľa lepším, než je teraz.

Absolútne nechápem dôvod jednotlivých kritík, ja osobne som nenašiel ani jednu chybu, ktorá by stála za zmienku. Jednoducho dokonalosť, v podobe bezkonkurenčného spracovania vynikajúcej manga predlohy do toho azda najšťavnatejšieho vizuálneho obalu. Po celú dobu 25 epizód som sa ani na moment nenudil, zachytávajúc dostatočnú premyslenosť dejových línií, v ktorých je oveľa viac charakterného rozvoja, než tvrdia "vážení" zaprisahaní hateri. Postavy sú už len perličkou pre ktorú ideológia seriálu tak zaryto funguje - Eren, Mikasa, Armin - hrdinovia dnešnej generácie. Prítomnosťou krviprelievania, krutosti a drámy sa naozaj nešetrí a rovnako tak ani vynikajúcimi hudobnými sprievodmi každou veľkou udalosťou, vrátane otváracích a zatváracích zvučiek. Pripomienky k humoru, použitom v seriáli, označujúce ho ako trápny považujem skôr za individuálne postrehy, nakoľko seriál si svojím občasne "suchším" ale stále záživným humorom vytvoril vlastnú originálnu cestu, nekopírujúc ostatné úspešné anime seriály.

Neobyčajný anime reboot, ktorý vás bude prenasledovať ešte dlho potom ako ho dopozeráte. Doslova vynikajúco spracovaná animácia, rovnako i s víziou zruinovaného sveta, ktorý je dokonalé uveriteľný. Spoznávame i jedného z najnezvyčajnejších hlavných charakterov vôbec - Casshern - hrdina s dokonalým menom, ktorý vyniká nesmiernou silou, obratnosťou a najmä odolnosťou. Taktiež zaujmú vedľajšie postavy ako Ringo, Luna či Lyuuze. Problémom je však, že epickosť ktorou seriál disponuje vydrží tak prvých šesť - sedem epizód, potom už na ňu natrafíte už len zriedkakedy. To, čo spôsobuje viditeľný deficit je akási repetitívnosť Casshernových súbojov, kde okrem svojich ostrých pästí a kopancov nepoužíva prakticky nič iné, okrem jedného razu kedy použil pripevnené trysky na páse (rešpektujem však možnosť, že Casshern nikdy nenadobudol svoju predošlú pamäť a preto tak ako poznamenal Dio, nebol schopný využívať svoj plný potenciál) a taktiež ma rušila nezmyselnosť niektorých dialógov, ktoré sa buď snažili navodiť ešte väčšiu epickosť a nevyšlo im to, alebo jednoducho chceli zaplátať trhliny medzi hlavno-líniovými debatami. Casshern napokon sám občas pôsobí, ako keby bol nesvojprávny s tým jeho Boku wa... chápem ale, že spočiatku bol zmätený, no opakovať to 23 epizód sa mi zdá trochu priveľa. Nakoniec sa ale úroveň predsa len vráti na nastavenú latku a dôstojne seriál zakončí, veľmi nepredvídateľným spôsobom. Aj napriek spomenutým nedostatkom som tento seriál zbožňoval a nehanbím sa priznať, že som ho prešiel za pár dní. BTW. Najlepší anime opening song aký kedy bol! EDIT: Dlhší čas dal definitívne uznať pocitom, ktoré vo mne daný seriál ponechal. Všetky prekážajúce chyby už zdá sa odniesol prúd rieky času a ostal len pocit, akého geniálne príbehu som to bol vlastne svedkom. Takto premýšľať nad smrťou ma hádam neprinútil ešte žiadny jestvujúci seriál. Keď počúvam soundtrack, začínam sa nazdávať, že aj ten bol niečím výnimočným a zrejme taktiež prispel na zážitku. Svoju mýlku ohľadom takto nedoceného anime teda mienim okamžite napraviť.

Rozhodne jeden z lepších (česko) slovenských filmov, až do švíkov nabitý slovenským mainstreamom (Apple, McDonald, Ulož.to, JOJ) so známymi, už dávno zunovanými pokusmi o vtip v podaní ústrednej dvojice Kubovčíka a Dlouhého. Priznám, to nedotiahnutie pointy o sledovaní s otvoreným koncom ma trochu sklamalo, no beztak som sa po celý čas skvele bavil. Majeský nie stopercentný, ale v rámci našich pomerov skvelý jasne vyvracia všadeprítomnú kritiku slovenského herectva v kinematografií, rovnako dáva najavo už dávno známy fakt, že pokiaľ má snímka za sebou schopného filmára, herec sa v nej nikdy nezníži ako je tomu tak v dnešnom odpade ako Búrlivé Víno, či Chlapi Neplačú.

Myslím, že nebudem žiadnym puritánom, pokiaľ tento seriálový počin označím za neucelený a rozháraný. Možno v rámci iného žánru by som to ešte hodlal akceptovať, no školáčky ponúkajúce mlieko za účelom posilnenia svojho akéhosi ochrancu VÁŽNE? To už vážne nevedia vymyslieť nič úchylnejšie? A to som čakal celkom nátresk súbojov s živlami. Miesto toho som dostal nezaujímavé dialógy nešikovných dievčat, ktoré za každým rohom padajú, ukazujúc celý obsah spod sukne. Téma sexuality si určite nezaslúži označenie TABU, avšak ak sa ju niekto rozhodne používať, mal by to robiť s mierou a to je hlavným kameňom úrazu Seikon no Qwaser.

Tento animovaný seriál ma zaujal akousi zvesťou o vyobrazení magického sveta. Rýchlo som však pochopil, že na to aby som v ňom mohol bádať, potrebujem oveľa viac trpezlivosti, než naozaj mám. Seriál v mnohých smeroch postráda originalitu, kúzla vôbec nepôsobia impozantne a celé prevedenie je zľahka zabalené do infantilného obalu, ktorý v porovnaní s iným anime tentokrát dráždi. Najväčším problémom sa mi zdá fakt, že hlavné postavy ani vlastne nemajú cieľ, pre ktorý by dané dobrodružstvo podstúpili a iba tupo predstierajú svoj vyšší účel pod záštitou ich slávnej guildy.

Vynikajúce spracovanie! Miestnosť samovrahov, tajomstvom zahalená fantasy, odohrávajúca sa v mozgu každého zúčastneného, postupne sa prepracujujúca až k finálnej fáze odsúdenia hodného plánu. Počas sledovania som si predstavil dva možné myšlienkové scenáre, odohrávajúce sa v divákovej hlave. Buď hlavným hrdinom pohŕdate, nenávidíte všetky jeho patetické výbuchy, neschopnosť vidieť cez nezmysly jeho novej komunity, či samotné odvrhnutie jeho najbližších, ktorí napokon nie sú až tak nepodstatní, ako sa zdali. Alebo s ním jednoducho súcítite, rešpektujete jeho relatívne nezrelý mladý vek, jeho zmätenú sexuálnu orientáciu, abnormalitu presvedčení a ovplyvnenie izolácie, radi by ste ho potľapkali a pomohli mu z jeho martýria, či už cestou tvrdého detoxu, výchovnou bitkou alebo vykúpením, ktoré po celý čas zvažoval. Snímka je nezvyčajným prekvapením, nastolením závažného problému a niekoľkých dôležitých otázok, ako s ním pracovať, v snahe vyhnúť sa najhoršiemu. Veľmi rád by som sa pozrel aj na autorove iné dielo, teraz už však radšej niečo optimistickejšieho charakteru.