Cervenak

Čistá radosť, zábava a esenciálna filmová mágia.

Pekných 7/10, výborná chalanská zábava.

10/10, jasný film roka. Už si ani nepamätám, kedy som naposledy takto zhypnotizovane civel na plátno. Iste je to umocnené tým, že milujem viktoriánske gotické horory a tento film je ultimátnym eposom tohto žánru s dokonalým vizuálom a hutnou atmosférou. Ospalá diera, ustúp.Každý jeden záber je starostlivo komponovaný, ale zároveň to nie je vôbec strnulé, práve naopak, celý film nervózne pulzuje a sála z neho energia, ba až dravosť. Hudba je na samostatné počúvanie náročnejšia, ale vo filme funguje dokonale. Herci sa mi zdali miestami prepálení, najmä mladá Deppová, ale postupne som si uvedomil, že aj to prehrávanie je zámernou a funkčnou súčasťou onej gotickej teatrálnosti. Kostýmy, dekorácie a rekvizity sú fantastické. Neodpustím si poznámku, že vo filme nie je ani náznak černocha, ale Eggers už v Severanovi dal jasne najavo, že si modernými trendmi nenechá dosrať poctivo zobrazené dobové reálie.Na Nosferatu ma najviac nadchli dve veci. Prvou je samotný Orlok / Dracula. V traileroch nám ho neukázali a jeho podoba je proste šok. Eggers v jednom rozhovore povedal, že nechceli žiadne peleríny, žiadneho zvodného štramáka ani plešivcov so špicatými ušami a srandovnými hlodákmi. Chceli bytosť, ktorá naozaj vyzerá ako 400 rokov mŕtvy transylvánsky šľachtic. To sa im podarilo bravúrne. Nechcem príliš prezrádzať, ale zobrali proste portrét Vlada Tepeša aj s jeho bajúzmi a kostýmom... a pridali patinu a hnilobu. Billa Skarsgaarda pod tou maskou ani na sekundu nezazriete a vlastne ani nezačujete. Orlok je dávno mŕtvy ghúl, ktorý prežíva vďaka krvi a čiernej mágii, a podľa toho aj vyzerá a pohybuje sa (tie kroky znejúce ako ťažké dopady podkutých kopýt, to vynovené vstávanie z truhly, ten fyzický prejav, keď glgá krv, ufff). A aj napriek tomu, že je nevýslovne odporný, démonický a odromantizovaný, dokáže byť akýmsi zvláštnym spôsobom podmanivý. Na tom má zásluhu najmä jeho hlas – znie akoby starecky, zadychčane, no zároveň vás obklopí, opantá, prenikne do špiku kostí.Druhá vec, ktorá ma nadchla, je fakt, že film fantasticky funguje ako horor (to sa napr. o Coppolovej verzii povedať nedá). Je naozaj strašidelný, nepríjemný, miestami vyslovene hnusný, a stále veľmi intenzívny, pričom to dokáže ešte gradovať. Dokonca sú tam fungujúce ľakačky – ja som celkom skúsený hororista a nenechám sa len tak prekvapiť, ale párkrát ma solídne myklo a bežných smrteľníkov v kine riadne hádzalo.Skrátka a dobre, tlieskam a Robert Eggers sa mi pomaly presúva do top10 najlepších režisérov.