Fiftis

Na samom začiatku sa necháte uniesť odľahčeným britským vtipom a skvostnou atmosférou 60. rokov, ako vystrihnuté zo Scorseseho. Trvá to však len prvú pol hodku. Názov je síce pútavý, no obsah mu vôbec nezodpovedá. Legendami sa bratia stanú, ale okrem vtipne štylizovanej scény prestrelky v bare nie je vo filme žiaden významný čin, ktorý by ich na legendárnych zločincov povýšil. Popri evidentnom konflikte medzi charakterovo rozdielnymi bratmi sa črtá romantická línia. Takáto štylizácia premieňa film o bratoch skôr na príbeh o smutnej a nenaplnenej láske Francis k Reggiemu, plnej žvástov o spoločnom živote a bezbrehej nudy. Vrcholom nešťastne zvolenej šablóny je absencia chémie medzi herečkou Emily Browning a Hardym. Samostatnou kapitolou je hudba. Soundtrackový výber síce dokresľuje dobový nádych výpravy, ale piesne sú akoby náhodne vybrané. Chýba prepojenie medzi hudbou a charakterom scény, počuté viac vadí než dokresľuje videné. V konečnom sumáre nestačí zopár dobrých scén a perličkových dialógov. Ani dvojnásobná porcia Toma Hardyho, nech je akokoľvek mega.

Druhá časť Tedyho nemá na prvý pohľad takú silnú tému ako jednotka - vulgárny macík a jeho majiteľ, čo odmieta dospieť, bol krásny protiklad v jednotke a ponúkal skvelé možnosti rozvinutia. Druhý diel sa posúva do sveta paragrafov a na vybrané momenty zvážnie, čo mnohí nebudú čakať. Prišli sem na bujarú zábavu a zrazu sa vážni právnici tvária ako u Johna Grishama a prednášajú citlivé prejavy. Osobne mi prechod nevadil, lebo už v druhej tretine empaticky s Tedom súcitíte, že čo ak by sa niečo podobné stalo vám. Seth MacFarlane má našťastie dosť nápadov na bizarné, vulgárne a nečakané epizódky, ktoré hlavnú líniu vyvážia. Frky o darovaní spermií a zháňaní vhodných darcov zaberú naplno: od sympatických požiadaviek, cez nočné misie až po návštevu kliniky. Vynikajúco fungujú aj scény manželstva Teda a Tami-Lynn. Herecký ansámbl ťahá Mark Wahlberg, ktorý tupým pohľadom opätovne získa srdce divákov. Je tu x y známych tvári v cameo a vedľajších rolách. Najviac však zaujme sexy riťka - Amanda Seyfried.

Fury Road sa odohráva 70% času v pohybe a takmer celá akcia je výlučne na kolesách. Všetky autiaky uháňajú vpred, otáčajú sa o 180 stupňov, na mašinách sú šíky vojakov a bojovníkov, ktorí vrhajú kopije, pália zo strelných zbraní a v arzenáli nechýba plameňomet, poctivá brokovnica, dýka v šaltpáke a iné vychytávky. Pomer dynamických scén k statickým je vyhovujúci, film sa počas prvej hodiny s výnimkou pár strihov nezastaví a akcia je zábavná, nápaditá a graduje. Kamera miluje prelety okolo konvoja, strih je jakš takš a užijete si to naplno. Bohužiaľ je pravda, že Mad Max tam nemá žiadnu osobnosť a Tom Hardy, ktorý je na tú úlohu skvelá voľba, je tak potláčaný v tomto filme, že hrá druhé husle za Charlize. Celkovo veľmi nevýrazná postava na to, že to malo byt o Mad Maxovi. No a dej, respektíve príbeh je nudný. Gibsonovmu Maxovi to nesiaha ani po päty.

Prvá hodinka snímky strieda emotívny dej dievčatka s dobrodružstvami malého princa rozprávané starým chrenom. Dokážete ich jednoducho rozlíšiť vďaka štýlu animácie. Zatiaľ čo súčasné scény sú skôr vo vysokom rozlíšení a kvalitnou animáciou súčasnosti, princove dobrodružstvá majú jednoduchú kúzelnú animáciu s jemne archaickým vyznením. Tá dualita sa na plátne neskutočne krásne vyníma a je to formálne vynikajúci nápad pre ľahké odlíšenie i rozmaznávanie vašich zmyslov. Finálna tretina tieto dve línie začne prepájať v dramatickom oblúku. Bez podľahnutia a vyzradenia istej pointy možno naznačiť, že fantastická rovina príbehov naberie vyššie obrátky a mladé dievča začne riešiť hlbšie otázky. Objavia sa tu nové postavy, dostaneme odpovede na isté hypotézy. The Little Prince je nečakane citlivý film. Rieši štyri postavy, ich životy, vývoj a interakcie. Celý film obsahuje viaceré sugestívne pasáže. Hans Zimmer a Richard Harvey pripravili kvalitný soundtrack plný melódií a nápadu, kedy sa odriekané slovíčka prelínajú do melódie. Otázne je, koľko ľudí dnes pozná ešte Malého princa. Ak sú to najmä dnešní rodičia a ich ratolesti sa s ním nestretli, bude to pre rodinu náročné sledovanie. Malý princ nie je pre malé deti, skôr pre staršie detváky, ktoré pochopia abstraktné momenty, dve súčasné línie a nadstavbu, čo si tvorcovia starostlivo pripravili. Za srdce chytí a azda osloví skôr dospelých, čo je možno len dobre.

Ridley Scott má vo svojej režisérskej palete pestrý register snímok a mnohé z nich vo vysokej kvalite a vzrušuje ho najmä sci-fi. Od temna a cool napätia Votrelca a zaujímavo-inovatívneho Blade Runner sa posunul k celkom neobvyklej rovine v rámci sájns fikšn. Z troch dejových línií, ktoré sa prelínajú príbehom, je práve osamelý osud Marka Watneyho ten najzásadnejší. Posádka vesmírnej lode, čo ho nechala na Marse v domnienke, že je mŕtvy, predstavuje svedomie, solidaritu a ľudskosť príbehu. Ansámbel na Zemi zase zoskupil zástupcov politiky, vedátorov a mozgy medziplanetárnej záchrany. Úloha oboch je však nevyhnutná. Samotný Watney by príbeh neutiahol. Jeho vedomosti, schopnosti a nápady sú síce obdivuhodné, chýba však hĺbka stroskotancov, ako sa so svojimi hrdinami pohrali Cuarón v Gravitácii a Nolan v Interstellari. Okrem humoru a technickej stránky, ktorú ocenia najmä fanúšikovia vesmíru, snímku robí atraktívnou aj predstavenie hlavného protagonistu. Matt Damon zosobňuje podstatný článok príbehu a celkom zaslúžene si pozornosť kradne len pre seba. Až na inej planéte a neskôr v blízkosti hviezd podáva jeden z najlepších výkonov svojej hviezdnej kariéry, čo určite neunikne ani pozornému oku akademikov. Jessica Chastain takisto patrí k ozdobám ambicióznej snímky.

The Minions splnilo moje očakávanie. Sú teda podpriemernou zlátaninou pre retardované deti. Ak ste si obľúbili celú radu Mimoňov v sérií snímok - Despicable Me, musíte veru skrotiť očakávania, vo filme uvidíte vlastne iba troch. Kevin-Stuart-Bob majú isté charakterové črty, aby ste ich odlíšili a dokázali sa s nimi stotožniť, ale o ostatných z veľkej časti prídete. Zúženie na tri postavy je citeľné. Najväčšou výzvou Mimoňov bola absencia poriadnych dialógov. Ľudské postavy síce hovoria a pár viet tu odznie, ale Mimoni medzi sebou vedú reči v hatlanine odvodenej z angličtiny, španielčiny, taliančiny a lokálneho jazyka. To si vyžaduje istú mieru pozornosti. Dospelí diváci budú kritickejší, pri absencii poriadneho deja budú do hodinky zo základného štýlu otupení a pozornosť venujú inde. Mimoni sú vlastne groteskou natiahnutou na celovečernú stopáž. A je ťažšie spracovávať ju celých 90 minút. Najmä keď základný dej je slabší ako dvojica hlavných filmov. Mimoni nie sú zábavní, pri svojej forme sa určite nemôžu vyhnúť mnohým nedostatkom či monotónnemu štýlu.

Čím novšia časť Mission Impossible, tým viac sa nemôžeme ubrániť pocitu, že Toma Cruisea v tejto sérií nevystrieda asi nikto, hoci pokusy o ten krok tu boli. Aj v päťke posúva hranice ďalej, hoci scenárista pochopil, že ak chce divákov skutočne ohúriť, musí zájsť za extrémne limity. Nová femme fatale Ilsa je vynikajúce obohatenie série – silná ženská hrdinka, ktorá hrá vabank, no stará sa o seba vo viacerých situáciách. Len finále mohlo byť azda zaujímavejšie, ale na to, koľko scén a elementov si preň scenárista a režisér v jednej osobe Christopher McQuarrie prichystal, to stačí. Je tu jeden výrazný moment, kedy absolútne jednoduchým efektom McQuarrie z vás takmer vyrazí dych. Pritom stačí málo. Je pútavé sledovať celý rad režisérov, ktorí sa vystriedali v sérií. Každý doručil tonu nápadov, ani jedného nemožno pasovať za oveľa lepšieho oproti ostatným.

V tomto dynamicko-obrazovom filme so suchou londýnskou atmosférou sme svedkami čudných obchodných praktík, precíznej kostýmovej práce, takisto ale aj premárnenej šance spracovať po obsahovej stránke z knižnej predlohy. Namiesto toho sa dočkáme lingvistických tančekov ohľadom Charlieho závislosti na dokonalých fúzoch, prehnanej Deppovej mimiky a oku lahodiaceho doplnku v podobe sexi židovky Gwyneth Paltrow. Neznámy režisér David Koepp sa bezhlavo zameral na Johnnyho Deppa a stroskotal v príbehovej nude a neefektívne vysoko nastavenom vizuáli. Nedokáže vykryť scenáristickú hluchotu, ani trápnu anti-akčnú Charlieho motoriku. Všetko sa odohráva v neatraktívnom povznášajúcom duchu, akoby práve štýl mal zatieniť to strašné príbehové prázdno, v ktorom aj Deppove herecké kvality miznú v kŕčovitej grotesknosti a mylne vedú divákove kroky k televízoru, že tam hrá jeho obľúbený herec.

Bridge of Spies režíruje Spielberg - hlavnú postavu hrá Tom Hanks. Čo viac chcete? Je tu veľmi veľa žánrov dokopy, ale to absolútne nevadí, vďaka nim je pozeranie predvídateľné, ale o to impozantnejšie. Rozdelenie na dve polovice funguje skvele - najprv sledujeme pomalšiu súdnu dráma, ktorá ponúka priestor pre budovanie vzácneho vzťahu Abela a Donovana. Po nej sa treba nadýchnuť - prichádzame na povojnový Berlín, kde sa rysuje hlavný most i výmena. Hoci ani prvej časti nechýbajú napínavé pasáže, v tej druhej sa ich dočkáte násobne viac. Každá scéna v západnom i východnom Berlíne totiž skrýva momenty, kedy ide o život. Či priamo na uliciach alebo aj ruskej ambasáde, číha tu nebezpečenstvo. Bridge of Spies neodpovedá na všetky otázky, ale ponúka strašne veľa. Pohľad na vtedajšiu dobu, ostrý kontrast medzi Berlínom či životom v New Yorku. Množstvo Spielbergových symbolov, aj sondy do života dvoch mužov. Je fascinujúce sledovať Toma Hanksa, ako s postupujúcimi minútami rastie so svojou rolou.

Self/less je rozporuplná snímka o "cestovaní v čase". Scenár sa ukázal byť určite zaujímavý, ale veru neutiahne plných 100 minút bez väčších ideí. Self/less má isté čaro, ale v centre sa ukáže ako nie veľmi originálny. No a čo viac, na začiatku druhej polovice si začnú mnohí klásť otázky i dávať stávky, čo sa musí stať do konca, no a veru mnohé na istotu vyjdú. Prekvapenia na konci, pomer tam je i témy sú jasné. Návraty do minulosti, prezretie samého seba. Budúcnosť je síce načrtnutá, ale obrovskú futuristickú sondu nečakajte. Ani jeho tradičné spomaľovačky či iné efekty nenaplnili stopáž v očakávanej miere. Avšak nad hranicu nadpriemeru ešte dokážu vystreliť Self/less herci. Ben Kingsley je nečakane obstojný, ale veľa priestoru nemá. Ryan Reynolds si ťahá väčšinu filmu sám, ale ani v jeho filmografii nebude táto rola najsilnejšia - skôr dobrý štandard. Mrzí ma však že vo filme nieje žiadna sexi kosť, ktorá by ťahala ženskú stránku filmu.