Fiftis

Pupendo rozhodne nie sú Pelíšky II. Treba napísať, že režisér sa podstatne zamotal do množstva charakterov a niektoré minipríbehy zostali v deji nedotiahnuté do konca v podstate zabudnuté. Prekvapujúco umelo pôsobí aj exhibicionistická scénka nahej Vilmy Cibulkovej, ktorá bola skôr demonštráciou vylepšených predností ženského tela, ako metaforou úplného odhalenia osobnosti. Okrem jedného pozitíva a to kamery je Pupendo charakteristické aj svojou hudobnou stopou - tvorenou archívnymi skladbami daného obdobia, čo diváka veľmi poteší. Režisér Jan Hřebejk sa raz vyjadril že sa vždy snažil točiť filmy, ktoré sa dajú pozerať aj niekoľko krát. To sa mu v tomto prípade v skutku nepodarilo. Tentokrát nám servíruje podpriemernú nostalgicko-smutno-komickú, jednoduchými metaforami osadenú filmovú zlátaninu. Diváka chce predovšetkým inteligentne baviť a nie ho trápiť skutočnou situáciou rokov osemdesiatych. Nemyslím si, že ho ale za to treba kritizovať.

Ako prvé treba pripomenúť, že tento film má na svedomí Ridley Scott. To je lákadlo samo o sebe. Ak máte náhodou z ukážok traileru pocit, že ide o sentimentálne rodinné stretnutie, či nebodaj o nereálne bezstarostnú cukríkovú komédiu, ste na omyle. Skutky postáv majú svoje prirodzené dôsledky a s postupom deja je čoraz jasnejšie, že Royova idylka sa skôr či neskôr pokazí. Kazenie však dospeje k dosť originálnemu rozuzleniu a záver filmu patrí medzi najkrajšie, aké existujú. Na rozdiel od mnohých iných filmov uvidíme kvalitnú hereckú prácu aj pri vedľajších postavách. Sam Rockwell, ktorý hrá Frankieho je skvelý..Réžia a kamera sú na očakávanej vysokej úrovni. Tento film sa čo do kvality rozhodne medzi ostatnými nestratí. Ridley Scott natočil inteligentný, ale prístupný príbeh, ktorý je príjemným vybočením od hollywoodskych klišé. Ak si chcete vychutnať kvalitný dej v dobrom tempe a originálny záver, netreba váhať.

Z Master & Commander doslova sála dobrodružná atmosféra, ktorá skutočne pripomína dobrú knihu a zaujme aj mnohých z tých, ktorým je historická beletria viac-menej cudzia. Ide o veľmi dobre vyvážený film. Nedominujú v ňom technické podrobnosti, úvahy o vojenskej taktike ani príliš akčné scény, a tak ostal dostatočný priestor na bohatú kresbu postáv, ktorá napočudovanie nezdržuje príbeh, alebo len minimálne. Jedinou, avšak nevyhnutnou, slabinou scenára je vykreslenie Acheronu a jeho posádky ako abstraktného nepriateľa bez tváre a citov. Celkový pozitívny dojem ostáva zachovaný aj vďaka šikovnému zvratu v posledných sekundách filmu. Z technickej stránky je Master & Commander urobený takisto veľmi kvalitne. Bol som hlavne prekvapený prepracovanosťou búrkových scén, z ktorých zvyčajne kričí, že boli robené v štúdiu - nie však v tomto prípade. Vlny sú impozantné. Ak máte náladu na kvalitný dobrodružný film, alebo na kvalitný hocijaký film, môžem vám tento len doporučiť.

Pôdorys tejto snímky tvorí niekoľko viac-menej nezávislých príbehov, ktoré poukazujú na lásku v jej mnohých podobách. Súrodeneckú, mileneckú, šťastnú i komplikovanú. Mám pocit, že skoro každý divák si môže nájsť (minimálne) dva príbehy, ktoré ho dostanú. Jeden individuálny a ten druhý štandardný. Tento film nestojí a nepadá s réžiou, alebo s kamerou. Ide o výbornú scenáristickú a dramaturgickú prácu, ktorá príbehy poskladala, tak trochu pospájala a vypointovala. Nemám rád anglické filmy, ale toto je jedna z mála výnimiek. Herecké osadenstvo je tiež skvostné, neviem o nikom, kto by vyložene prehrával. Na záver per tých, ktorí o tom nevedia pripomeniem, že v roku 2017 vzniklo krátke pokračovanie príbehov našich hrdinov a to s odstupom času, či je veľmi milé a takpovediac jedinečné.

Veru tak, Creeper síce nemá charizmu a jeho herecký výkon je spomedzi všetkých postáv asi najhorší, ba čo viac, jeho portfólio útočných pohybov tiež nie je veľmi pestré. Približne v polovici filmu vás už jeho kúsky pomaličky prestanú baviť, podobne ako tvorcov filmu, a tak chtiac - nechtiac prikročíte až k žánru hororovej komédie. Strach je nadobro preč, nastupujú veľmi absurdné momenty vyvolávajúce smiech. Nie každý si môže byť istý, či sa do filmu nepriplietla aj pasáž viac známeho Scary Movie 3. Film tak po hodinke stratí tempo, nasadenie, pestrosť a zvrhne sa na naťahovanú zlátaninku. No a čo sa týka skvelej známej piesne Jeepers Creepers - tak tá v druhom dieli prakticky ani neodznie, hoci sa záhadným spôsobom dostala do uvedenia v záverečných titulkoch. Zvláštne. Že by vystrihli takú perlu na soundtrack. Tomu sa mi ani nechce veriť.

Atmosféra filmu, vytvorená práve tak nelineárnou štruktúrou, ako aj perfektnou hudbou, kamerkou a strihom, vyvoláva impozantnú naliehavosť režisérovej výpovede. Na otázky položené filmom divák nedostane subjektívne režisérove odpovede. Film je podľa mňa úžasnou poémou zaoberajúcou sa otázkami pre život človeka najdôležitejšími a podľa mňa poskytuje dostatok priestoru pre interpretáciu každého diváka zvlášť. 21 gramov je film s dobrým príbehom, niekoľkými naozaj silnými momentami a technicky predstavuje dobre zvládnutú strihačskú etudu. Solídne dielko, ktoré ale netreba glorifikovať.

Dawn of the Dead je jasným ťahom na bránku bez skrytých metafor. Ide o čistú akčno-hororovú jazdu, ktorá sa na nič nehrá a je od začiatku do konca esenciou toho, kvôli čomu bola natočená - výborná zábava pre fanúšikov, vyprodukovaná práve minimálne rovnako nadšenými obdivovateľmi a fanúšikmi daného žánru. Film je aj vďaka kratšej stopáži a vyšperkovanej technickej stránke neuveriteľne dynamický a doslova akceleruje z nuly na maximum hneď od začiatku. Tento fakt je potom paradoxne možno aj zdrojom jedinej, malej slabiny filmu, pretože od úvodu nastolené rýchle tempo nevydrží celý čas a v momentoch, kedy dáva režisér postávam priestor na ich stručnú ale výstižnú charakterizáciu, tak dochádza k občasnej nevyváženosti v rytmike deja. Úsvit mŕtvych jednoznačne jeden z najlepších zombie filmov, aké boli kedy natočené.

Kto pozná Kaufmanove (režisérove) predošlé snímky - Adaptácia a V koži Johna Malkovicha, tak vie, že bežné príbehové štruktúry v nich dostávajú na frak a sú obmeňované neuveriteľne zvláštnymi a originálnymi postupmi, ktoré ale nemusia sadnúť každému. Jim Carrey už dávnejšie dokázal, že dokáže aj hrať, nie len robiť ksichty. Kate Winslet je tu vo skvelej forme (ale to vlastne vždy, kedže ju radím medzi najlepšie herečky), Elijah Wood sa prekvapivo rýchlo vymanil z Frodovho tieňa - tu si na Hobbita prakticky ani nespomeniete a Kirsten Dunst sa zhostila vedľajšej, ale významnej úlohy celkom so cťou, aj keď ju nemusím. Aj pri tomto filme musíte byť ale ochotní prijať režisérovu a scenáristovu hru, inak sa môže stať že film absolútne nepochopíte a budete z neho veľmi sklamaní. Bohužiaľ to je práve môj prípad.

Team America je bábkový film. Všetci tamojší filmoví hrdinovia sú v skutočnosti vysokí asi 45 centimetrov a sú to bábky zavesené na špagátoch svojich vodičov. Bábiky sú v skutku detailne vytvorené, oplývajú širokým pohybovým a mimickým repertoárom, majú výborné kostýmy aj fyziognómiu. Ale viac než bábkami som bol unesený skvelou výpravou. Veľké množstvo prostredí, prepracovaných od architektúry celých miest až po najmenšie detaily. Stone a Parker a Pam Brady vzali príbehy tých najslávnejších akčných hrdinských filmov zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, rozložili ich na najmenšie kúsky a potom ich znova poskladali do úchvatne zábavnej zmesi klišé, akcie a ďalšieho klišé, obohatenej o zdanlivo nekonečné množstvo gagov, paródií a urážlivých útokov na hercov a politikov. Okrem Aleca Baldwina si svoje užijú aj Michael Moore, Samuel L. Jackson, Tim Robbins, Susan Sarandon. Pre mňa obrovské prekvapenie.

Jeden z najlepších životopisných filmov, ak nie úplne ten najlepší. Dej má po celý čas svižné tempo, jednak vďaka rovnomernému striedaniu a prelínaniu tém - hudba, ženy, drogy, obchod - ale aj vďaka retrospektívnym sekvenciám, ktoré sa vracajú do Rayovho detstva a dopĺňajú obraz o jeho motivácii v dospelosti. Prakticky všetky scény z detstva sú nesmierne silné. Foxx dokázal do postavy vložiť kus svojej osobnosti - je to rozhodne jeho Ray - ale podarilo sa mu to bez toho, že by chirurgicky presnú rekonštrukciu originálu akokoľvek narušil. Jeho Oscara hodný výkon ťahá celú snímku dopredu ako silná lokomotíva. Ray je snímkou, aká sa v kinách objavuje zúfalo zriedkavo. Ide o pravdivý a silný film, pri ktorom vám prestane záležať na tom, či je nakrútený podľa skutočnej osoby alebo nie. Jednoducho na to zabudnete, pretože sa ľudia na plátne stanú dokonale skutočnými vďaka filmu samotnému.