Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Komedie
  • Animovaný
  • Krimi

Recenze (3 197)

plakát

Grinch (2000) 

Taký typický vianočný film. Vo filme si hlavnú postavu zahral Jim Carrey, no je tak zamaskovaný, že ho ťažko niekto spozná. Všetci sa asi zhodneme v tom, že vo filme mu rola sadla na mieru. Skutočne to bolo vynikajúco zahrané. Film je určený pre deti. Tomu zodpovedá celé prevedenie. Áno, je to pekné a milé pozeranie, je to vianočné, ale celú dobu mám zvláštny pocit, pretože to zelené chlpaté žlto oké stvorenie je veľmi nepríjemne. Chovanie Grincha je z veľkej časti naozaj nerozprávkové. Na druhú stranu je to film, ktorý silne podporuje toleranciu vo všetkých smeroch. A i keď to na konci má pekné poučenie, že Vianoce nie sú len o tej materiálnej stránke, tak mi to aj tak nestačí.

plakát

Kdo s koho (2001) 

Snímka režiséra Franka OZa The Score je klasickou gangsterkou. Gangsterka je určite vďačný námet a aspoň sporadicky sa v kinách objavuje ďalšia verzia príbehu o zlých a dobrých. Tentokrát tvorcovia filmu neváhali siahnuť po osvedčených menách a obávam sa, že aj po osvedčenom príbehu. Angela Bassett je na plátne žalostne málo, aby mohla byť čierna femme fatale a tak najpozitívnejším zjavom je Edward Norton ako talentovaný Jack/Brian. Jeho kreácie sú presvedčivé a myslím, že celkom jasne zatláča do pozadia de Nira i Marlona Branda. Sú tu hlavne výborné dialógy. Taká dobre plánovaná kľudná lúpež prevedená profesionálmi. Kamera a réžia sú profesionálne odvedené. Počas akcie sa snažia byť dynamické. Určite film nekazia.

plakát

Jay a mlčenlivý Bob vrací úder (2001) 

Verím, že veľkej väčšine z vás, tento názov nič nehovorí a že mená Jay a Silent Bob sú pre vás tiež veľkou neznámou. Inu, niet sa čomu diviť. Skutočne veľká popularita týchto dvoch postáv prinútila Kevina Smitha natočiť film, v ktorom by nehrali vedľajšiu úlohu, ale boli sami stredobodom pozornosti. Tento film je myslený len pre ich fanúšikov, a preto normálnemu divákovi nič nedá. Navyše z môjho osobného pohľadu ako fanúšika ma ten film sklamal. Nefunguje absolútne nič. Nieje to vtipné, nieje tam nič nové, čo by oslovilo. Tento film je síce nabitý kopou komediálnych hercov, ale ani oni nedokážu ťahať film s mizerným scenárom. Spomenúť si po toľkých rokoch na hudbu, tak to odo mňa naozaj nečakajte.

plakát

A.I. Umělá inteligence (2001) 

Medzi vrcholy filmu treba zaradiť herecké výkony. A v tomto ohľade patrí všetka úcta Haleymu Joelovi Osmontovi. Osmont bol už nominovaný na Oscara za svoju roľu v Šiestom zmysle. Tu nielenže nežmurká (ako robot ani nemôže), ale zo začiatku sa pohybuje ako robot úplne verne a jeho city prenikajú aj cez túto fasádu. Veľkým potešením pre diváka bol aj Jude Law. Aj keď väčšiu časť réžie mal Spielberg, je v nej predsa cítiť Kubrickov vplyv a hlavne námet. Buď sa človeku zdá, že film je absolútna kravina, alebo má človek pocit, že je v prítomnosti niečoho veľkého, filozoficky hlbokého, čo nemôže pochopiť. Narážky na jednoduchšie veci nášho denného života ako aj hlboké myšlienky o živote samom, o láske, ľudských citoch a ľudskosti sa dajú ešte vyčítať - aj keď niektoré až po niekoľkodennom rozmýšľaní. Ale predsa sa človek nezbaví toho pocitu, že sa mu Kubrick snaží povedať ešte čosi viac, čo mu ešte nedošlo.

plakát

3000 mil na útěku (2001) 

Kevin Costner s ďalšou veľkou hviezdou Kurtom Russellom, sa spoločne pustili na stvárnenie hlavných úloh filmu o lupičoch, ktorí sa v prestrojení za Elvisa Presleyho rozhodli vykradnúť kasíno v Las Vegas. Režisér a v tomto prípade aj scenárista v jednej osobe Demian Lichtenstein nám naservíroval zmes vtipu a akcie a film miestami pripomínal drahšiu dvojičku Dannyho dvanástka (2004). Režisérska schopnosť a scenáristický um umožnili vyšperkovať herecké výkony a tak opäť vidíme drsného Kurta Russella a charizmatického Kevina Costnera. A to nehovorím o pekelne horúcej Courteney Cox. Herecké obsadenie je naozaj bohaté na známe mená. A predovšetkým sa mi páčil Costner v nezvyčajne zápornej postave. Perfektný film, strih, výborná hudba, vtípky.

plakát

Solaris (2002) 

George Clooney opäť preukazuje, že okrem réžie na ktorú sa dávnejšie dal, je to aj pán herec a to veľmi kvalitný. Solaris nie je filmom pre všetkých a rozhodne nie pre veľmi náročné publikum. To, čoho som sa od začatia snímky obával, sa veľmi rýchlo vytratilo a kompozične prepracovaná forma ma dostala. Takpovediac komplikovaný dej sa odohráva v nie presne určenej dobe, pravdepodobne niekedy na konci 21 storočia. Kamera úpenlivo sleduje osamelého psychológa, ktorý sa nachádza na špeciálnej stanici kdesi hlboko vo vesmíre pri nepreskúmanej planéte Solaris. Solaris nie je typickou sci-fi snímkou, ale skôr hlbokou duševnou inventúrou lásky a utrpenia. Jej príbeh by sa mohol kľudne odohrať aj na zemi, prvky sci-fi žánru však vytvárajú osobitú atmosféru a rozmer. Film si drží tempo a napriek všetkým faktorom ideálnym na vytvorenie dokonalej koláže stále núti diváka odhaľovať tajomstvo planéty spolu s hlavnými hrdinami.

plakát

Equilibrium (2002) 

Super zaujímavý nápad. Prejavy emócií sú veľmi prísne zakazované a ich prítomnosť - teda prejavovanie akýchkoľvek citov, je posudzované ako trestný čin. Réžiu a taktiež scenár tejto snaživej a veľmi kvalitnej sci-fi akcie má na svedomí u nás málo známy Kurt Wimmer. Okrem slušných hereckých výkonov, profesionálneho soundtracku Klausa Badelta a excelentnej kamery Diona Beebeho, treba režisérovi Wimmerovi uznať snahu o udržanie neutešenej atmosféry sveta ľudských otrokov, a napriek občasným nelogickostiam aj scenáristickú a dialógovú obratnosť. Dialógy v Equilibrium neskĺzajú k zbytočnému filozofovaniu a pátosu. Postavy sa vďaka hercom ako Sean Bean, William Fichtner či Emily Watsonová stávajú motivačne uveriteľné a charakterovo prepracované. Equilibrium je citeľne nízko rozpočtová ale za to super sci-fi dráma, ktorá si zaslúži vašu pozornosť.

plakát

Divoká krev (2002) 

Je to príbeh, ktorý sa naším kinám vyhol, čo možno považovať za sklamanie. Na DVD i videokazetách mal však priestor aspoň na čiastočný úspech, už len pre svoje zaradenie do žánru retrofilmov, ktorých sa príliš veľa v súčasnosti nenatočí. V tomto príbehu vás 50.roky minulého storočia a príhody gangov zamestnajú natoľko, že zabudnete že sa pozeráte na b-čko. Všetci hrajú minimálne chválitebne, pričom niektorí z tohto začlenenia vyčnievajú a sú výborní. Divoká krv je stominútové retro s jednoduchým príbehom a solídnou atmosférou. Túto jednoduchú story píše sám život a je jasné, že hoci nie je úplne jednoduchá, jej zložitosť nemusí byť príliš vysoká. K Scorseseho eposom má ďaleko, ale pre bližšie porovnanie by však mohli poslúžiť snímky ako Príbeh z Bronxu (1993) či Spáči (1996).

plakát

Přeber si to znovu (2002) 

Ak si ešte pamätáte záverečný happyend prvej časti, určite viete, ako skončil veľký šéf mafie Paul Vitty. Režisér Harold Ramis nemusel dlho pátrať po príbehu, ktorý by sa dal opätovne použiť a vyžmýkať až do poslednej kvapky. Sám je jedného takého autor a stačilo len zvolať skúsenú scenáristickú pomoc a pokračovanie vtedy štyri roky starej krimi-komédie bolo na svete. Z hereckej dvojky De Niro a Billy Crystal mal jednoznačne navyše Niro (hlavne vďaka scenáristickým zvratom), ktorý má s komediálnym žánrom bohaté skúsenosti. Billy Crystal je rovnako podarený jedinec, ako v prvej časti a snaží sa čo najmenej prehrávať svojho skúseného kolegu. Je pravdou, že aj tento diel stál na jednoduchom nápade konfrontácie dvoch odlišných osôb a dvoch odlišných sociálnych prostredí, ale jednoznačne si držal tempo narácie a prepracovanú dialógovú stopu.

plakát

Štvanec (2003) 

V prvom rade poteší skutočnosť, že Tommy Lee Jones v úlohe L.T.Bonhama dokáže aj napriek na prvý pohľad možnej príbuznosti s postavou Sama Gerarda z filmu Utečenec (1993) a Šerifovia (1998) zahrať úplne iný typ samotárskeho lovca. Herecká kreácia Benicia Del Tora svojimi nespornými hereckými kvalitami jej dokázal vtlačiť výbornú charizmu a dôveryhodnosť. Čo sa mi na Štvancovi najviac páčilo, je forma vyrozprávania príbehu. Z každého políčka filmu cítiť návrat ku klasickému spôsobu vyobrazenia akčnej krimidrámy z obdobia 70. a 80. rokov minulého storočia. Žiadna zbesilá jazda kamerou, neuveriteľné rakurzy, dynamický strih, slow-motion prípadne bullet-time. Namiesto toho stabilná, miestami až realistická kamera zachytávajúca osudné súboje s takou mierou autenticity, že často krát až sami cítite tie smrteľné zárezy nožom. Tento dojem umocňuje aj samotná hudba, ktorá v tých najdramatickejších okamžikoch počas súboja na chvíľu úplne stíchne. Jedinou slabinou týchto súbojov je iba ich nízky počet v celom filme.