TheRoller

Ono to bolo celé pekné a svalnaté, ale stále ide o x-tú variáciu na x-krát videné. Brendan mi pripomínal moju učiteľku fyziky - hoci mala cez 150cm a približne 40 kíl (t.j. ľahšie raňajky tých oblúd videných vo filme), jeden čas, asi 2 mesiace, chodievala na hodiny vždy s novým zranením, hlavne v oblasti hlavy a ťažšie sa jej chodilo. Teraz už viem, že po nociach fajtovala. Ju ale nevyrazili (fyziku vedela určite lepšie) a zranenia po čase ustali, takže jej ráďa asi dohovoril. Alebo mu dala pravý hák, popravde nie je o moc statnejší od nej, a bolo ticho. Nechcem povedať, že som sa nudil, keďže sa stále niečo dialo, ale naschvál som si pozrel, na koľko dopredu dokážem odhadnúť dej a výsledok bol zarážajúci. Tvorcovia vlastne pozbierali všetko klišé nachádzajúc popri ceste, ktorú kedysi vyšliapal Rocky a po ktorej už mnohí prešli a pridali k tomu jeden nápad. Jediný dôvod, prečo tento film nebol podpriemerný a nudný bol Tom Hardy - maaan, ten bolo skutočne Hard. Hoci sa mi páčil viac ako človek (resp. v čase, keď sa dal rozpoznať jeho krk), ako Golem je tiež cool. Vzbudzuje neskutočný rešpekt, ktorý v kombinácii s jeho charizmou (a, samozrejme, svalmi) vyvoláva priam hrôzu. Ja by som mal v gatiach len z toho pohľadu... Nie je len hora svalov a jeho postava nie je "tichá" preto, že nevyniká v herectve ako napr. Šwarci v Terminátorovi. Hardy je aj skvelý herec a tak k tomu navyše toho "tichého" perfektne hrá. Kvôli nemu mi to síce ľúto je, ale zvyšok filmu si pre mňa nezaslúži vyššie hodnotenie, keďže nedisponuje ničím tým, čo som o ňom počul a je priemerne priemerný. Btw, buďme reálni a úprimní - ak by Tom Joelovi naozaj jednu pustil, Joel by si dlho nikde nezahral.... Najlepší moment: Tom dáva instant K.O. tomu čávovi, čo ho ako prvého zložil v telocvični a dali ho na YT. /EDIT/14.12.2014/: Na druhýkrát, musím uznať, oveľa väčšia emócia a mnohé z vyššie uvedeného neplatí. Tom Hardy ešte lepší! Kým prvýkrát to bol čistý priemer, teraz sú to slušné 4*.

"I'm CEO, Bitch." Tak, či sa nám to páči, alebo nie, Facebook je prelomový... nazvyme to objav modernej generácie, ktorá zastupuje miesto obyčajného rozhovoru, hrubého fotoalbumu, detského ihriska a pod. Fenomén, ktorý sa stal doslova ošiaľom a nezmazateľne sa zapísal do histórie. 20. storočie má elektrónový mikroskop, penicilín, štruktúru DNA a EKG. 21. storočie má Facebook. Otázky typu: Ako môže niečo, čo je poskytované zadarmo vynášať miliardy? necháme na inokedy. Nemám ale pocit, že by Fleming alebo Watson a Crick boli multimilionári až miliardári a porovnajme si jednotlivé objavy... Najhoršie je, že ak by ste sa spýtali "facebookovej generácie" (cca narodení od roku 2000+), čo je pre nich dôležitejšie, vybrali by si blbý facebook, pretože "elektrónový mikroskop" po vás nevedia ani zopakovať, "penicilín" počujú prvýkrát v živote a o DNA a EKG si myslia, že ide o nejakú skratku ako WTF a LOL. Takáto úvaha je však bezpredmetná a nič nezmení, podotknúť na fakty s danou témou však nikdy nie je na škodu. A tento dôsledok Facebooku je priam alarmujúci. Čo sa týka samotného filmu, je poňatý veľmi zaujímavo - neupína sa ani na jednu vec úplne, čo je nakoniec možno aj zle. Nehovorí len o Zuckerbergovi, len o Facebooku ako takom, len o jeho vzniku alebo len o afére, ktorá okolo neho vznikla. Hovorí proste o určitom období sociálnej siete. Miestami to vyzerá na menší dokument, ktorý od diváka očakáva nejaký ten základ vedomostí o problematike. Veď kto by o tom v dnešnej dobe nevedel, nepočul, nepoužíval... Fincher sa ale vyhol tomu, čo "pokazil" u Zodiaca - encyklopedické, zdĺhavé a nezaujímavé vykladanie faktov a tentokrát to trafil majstrovsky presne. Veľmi sa mi páčili humorné vsuvky ako napr.: keď Mark prerušil právničku, aby si overil, či správne pričítala 1000ku. Tento druh sarkastického výsmechu ála House, M.D. mi je najbližší, takže veľké plus. Úsmevným momentom, dokazujúc výbornú kvalitu scenára, je stretnutie so synom našej milovanej Grace Kelly ako vládcu Monaka a jeho "50 kilometrovej zemi". Jesse Eisenberg perfektný výkon, Fincher z neho vyžmýkal všetko - tie nerdovské monológy, pri ktorých len ťažko spracovávate, čo hovorí, sú božské. Asi najväčším dôkazom Fincherovej režijnej geniality je, že pod jeho aktovkou skutočne hral a predviedol niečo, čo sa dá nazvať herecký výkon aj taký neherec ako Garfield. A za to Finchera obdivujem viac ako ktoréhokoľvek súčasného režiséra, pretože toto bola fakt nemožná úloha a on to dokázal. Justin jednoznačne lepší herec ako "niečo" v oblasti hudby. Veľmi sa mi páči záver - keď Mark neuspel u dievčaťa "naživo", skúsil to cez sociálnu sieť - každý to môže chápať inak, ale ja to beriem ako perfektnú narážku na trend nastupujúci s Facebookom "načo sa rozprávať, keď si môžme písať". Veď písať je ľahšie ako rozprávať... Úvaha na záver - "If you're not paying for something, you're not the customer. You are the product being sold." 85% Najlepší moment: Mark žiada o priateľstvo.

"I'm coming." Tak tento "Future Noir" bol chvíľami viac Noir ako Future, čo je len dobre. Som troška zmätený, pretože tento film je buď, ako som si 85% jeho dĺžky myslel, priemerný, miestami nudný so slabou kostrou a dobrým vizuálom, alebo (zvyšných 15%) ide o výnimočné dielo plné metafor a inotajov, ktoré nie je možné pochytať a pochopiť všetky ani po niekoľkonásobnom pozretí. Buď šedý priemer, alebo dokonalosť tak dokonalá, až je nepochopená, resp. ťažko pochopiteľná. Fakt neviem. 85% je veľa, ale niekde v hĺbke podvedome cítim, že by mohlo ísť o niečo výnimočné. A to tak, že veľmi. Ak v tom objavím aspoň polovicu toho, čo si myslím, že to v sebe skrýva a na prvýkrát mi to ušlo, tak pôjde doslova o nadfilm. Zvláštny pocit, pri ktorom vidím obrovský potenciál v 15% dobrého dojmu a som ochotný na ten film čumieť znovu a znovu a znovu a znovu až kým si nevšimnem a nepochopím všetko to, na čo som bol blbý na prvýkrát. Stále nevylučujem, že ide o priemerný film s dobrou atmosférou, hudbou a vynikajúcim vedľajším hercom, no nedá mi to a jediné, nad čím rozmýšľam, je vhodný časový odstup pre druhé pozretie. Úsmevné bolo, že aj keď je technika z vyspelej budúcnosti, mašiny sú dizajnovo stále z 80. rokov. :) Vééľmi, ale véééééľmi zaujímavý Sci-Fi Noir, na ktorý budem potrebovať asi najviac opakovaní zo všetkých filmov. Zatiaľ hodnotím, čo som videl a nesmierne sa teším na to, čo mi ušlo. Najlepší moment: Harrison hrá naháňačku s Hauerom (neskutočný výkon!) - tá časť bola taká mrazivá, že by sa za ňu nehanbil žiaden dobre rozbiehajúci sa horor.

"Ought to send you out with a shotgun a lot more!" Jude, Jude... to máš za to, že si mohol mať Natie a ty blb si pokračoval v návrate za šeredkou Nicole. A tak si aj skončil. Ak Cold Mountain vyhráva nad inými filmami, je to len a len kvôli hereckému obsadeniu. Začiatkom by som chcel rýchlo a bezbolestne popraviť Nicole, pretože tentokrát ani jej herecký výkon, ktorý bol ničím výnimočný šedý priemer, ma nedokázal zaujať. A keďže je to na nej vždy tá jediná vec, ktorá ma dokáže zaujať a kvôli ktorej som ju ochotný trpieť, tu nastal menší problém. Ona je totiž krava (pokojne s urážkou) a keď ešte aj hrá nič moc, je to dosť prúser. Našťastie zvyšok hercov bol dokonalý - Jude Law niesol celý film na pleciach a poskytol nám jeden z najlepších mužských hereckých výkonov vôbec a on je tým faktorom, vďaka ktorému na tento film nezabudnem až tak rýchlo. Čo mi Kidmanka kazila na plnej čiare urovnávala Renée, ktorej rola jednak sadla a jednak hrala ako život. Najviac potešila Natie Portman a aj za to zrnko času, čo mala v porovnaní s hlavnou postavou, Kidman sfúkla ako hurikán Isabel roku 2003 Ameriku. Veľmi dobré obsadenie potvrdzuje napríklad aj to, že zaujal aj Cillianko Murphy chudáčisko, aj v takej mikroskopickej úlohe. Čo sa týka filmu, ani jedno oko nezostalo suché - nieže by som plakal, ale vizuál (čo sa týka prostredia) bol tak krásny, že som potreboval čistiť oko žmurkaním častejšie ako obvykle. Ešte viac potešila hudba a napr. aj záverečné titulky boli bomba. Na dej ako taký nechcem použiť výraz "nudný", skôr to netrafilo tempo, na aké bol nastavený môj metronóm. Zároveň nevidím dôvod tak ukurnej dĺžky filmu, kde sa už vážne ponúka výraz "nudný", ale pri tej audiovizuálne kráse a výkone Juda ho jednoducho nejde použiť. Zostaňme teda pritom, že film má vlastné tempo, ktoré sa môže a zjavne sa aj mnohým páči a mňa to zrovna netrafilo. Práve jeho dĺžka je ale fakt, pre ktorý nie som zrovna dvakrát ochotný sa na to pozerať znovu, resp. dať tomu šancu, nech to naplní očakávania. Ale za skvelý obraz aj zvuk, náladu zlepšujúcu Renée, pri ktorej čas utekal lepšie a pocitovo zlepšovala aj to tempo (plus neutralizovala moju obľúbenkyňu Nicolku), heroický výkon Juda a potešujúca prítomnosť Natie to nejde nižšie. S odretými ušami tak, že ostali len zvukovody bez ušnice a s ťažším svedomím, ale nejde. Najlepší moment: Aby to nebolo šmrncnuté spoilerom, povedzme, že posledná scéna Nicole a Juda. :)

"Tam kde satan stráca silu, deleguje ženu. Krásnu, milú." Povedal v Epigramoch J. I. Bajza a ono je to snáď jedna z najväčších právd. Tu máme jeden pekný príklad. The Mysterious Lady som si vybral ako prvý Grétkin film na pozretie z jej filmografie a myslím, že som urobil dobre. Film starý ako môj dedo (doslova), ale s atmosférou a napätím, ktoré mu môžu závidieť aj dnešní kolegovia. Greta tak krásna, že by mi nerobilo problém pozerať sa na ňu hodinu a pol ako sleduje operu. Príbeh a jeho spracovanie veľmi prekvapivé - vzhľadom na rok som čakal oveľa menej. Skvelé zábery na koleso auta, vlak, spôsob záberov "jeden cez druhý", ktorý je geniálne použitý na predstavu von Radena, čo by chcel urobiť s Grétkou a čo sa naozaj deje. S veľmi dobrou hudbou, príbehom, atmosférou a chladne dokonalou Garbo ide o film, ktorý sa nestratí ani po štyroch generáciách. 90% Najlepší moment: Grétka rozmýšľa v pracovni, čo má urobiť a končí sediac v kresle v "príjemnej" spoločnosti.

Pri úvodných titulkoch som sa dosť smial , čo sa mi ešte nikdy nestalo, a preto som v kombinácii so zážitkom z Život Bryana očakával veľké divadlo, pri ktorom sa nasmejem. Žiaľ, nestalo sa. Po úvode som sa za celý čas zasmial maximálne dvakrát, z čoho raz mi bolo už trápne pred sebou samým, že tento film vzhľadom na ohlasy jednoducho má byť a musí byť neskutočne vtipný a on jednoducho nie je. Ani sa mi nechce veriť, že za týmto stojí tá istá banda ako za Bryanom. Najlepší moment: Súboj s postupne bezrukým a beznohým rytierom, keďže ide o jediný moment v priebehu hraného filmu, ktorý ma pobavil.

"Hey Steven, do I keep fucking your wife in the meantime, or what?" Toto je dokonalý príklad, že dnes už nevznikajú filmy, ako kedysi. Povezdme si na rovinu fakty: Gwynethka nie je a nikdy nebude Grace Kelly, ani keby si kákne. Ale inak bola chutná. Tunajší scenárista nie je a nikdy nebude génius Frederick Knott. A hlavne, Andrew Davis nie je ani zďaleka (Z Bratislavy do Prahy cez Moskvu, Šanghaj a New York) Alfred Hitchcock. To sú hlavné dôvody, prečo ma tento film nezaujal tak, ako Knottovo/Hitchovo dielo. Podľa mňa hlavný dôvod, prečo to nefungovalo (okrem toho, že scenár nepísal Knott a nerežíroval Hitchcock, samozrejme...) je, že napriek predlohe, ktorou je divadelná hra, sa to snaží byť čisto stopercentný film a za každú cenu sa snaží predčiť, prechytračiť pôvodný námet. Lenže ako niečo také dokážete, ak pôvodný námet je bezchybná divadelná hra? Jedna z najlepších vôbec? Odpoveď je jednoduchá - nijako a tak to aj dopadlo. Naopak ak sa pozrieme na Hitchov počin z 1954, vidíme, akým skvelým a chytrým režisérom bol - v podstate "len" sfilmoval divadelnú hru a scény potrebné pre film (manželovo aliby,...) obmedzil na minimum. Z malých priestorov vyťažil maximum - ako z atmosféry, tak najmä z hercov. Navyše nechal scenár napísať najpovolanejšiemu, samotnému autorovi divadelnej hry. Tento faktor však už logicky nemôžeme brať ako výhodu dostupnú pre oba filmy. No a čo sa stalo tu? Presný opak - príliš veľký odklon od predlohy v snahe stvoriť niečo originálne/lepšie, dej rozťahaný na veľa nepotrebných miest, nedostatok miesta pre individuálne výstupy hercov (čo je asi najväčšia škoda, hlavne pre diabolského Douglasa), apod... Ono vlastne tie dva filmy ani nejde veľmi porovnať, keďže tu ide o niečo úplne iné. Navyše zhody s originálom mi veľmi nesadli, resp. neboli to tie kľúčové a potrebné veci (tenis, vydieranie v inej forme). "Vrchol" to pre mňa dosiahlo, keď sa tento film snažil predčiť Knottov masterpiece v tom, že jeho kľúč k vyriešeniu celého prípadu (kľúč :) ) postavil ako malý, takmer zanedbateľný kúsok "dokonalej" skladačky. No to som mal dosť... Z hľadiska scenára a celkovej "adaptácie" Knottovej hry to bolo jednoducho dosť zlé. Nebyť Douglasa a jeho skvelého herectva (jeden jediný aspekt, ktorý sa vyrovnal Hitchovmu filmu!), a čiastočne Gwyneth (tentokrát bez hanby plus za výzor, nie za herectvo), idem výrazne dole. Tí, ktorí nevideli Hitchov "originál" alebo nečítali Knottovu hru, to môžu považovať za skvelý, nadpriemerný film, čo možno objektívne aj je, ale keďže som jednak videl Hitchov film (a patrí k jedným z mojich najobľúbenejších a najviac oceňovaných) a jednak som čítal hru (tá je dokonca moja naobľúbenejšia), tak sa na tento film neviem pozerať inak ako kriticky. Hodnotenie s ťažkým svedomím 4* len a len kvôli perfektnému Michaelovi. Inak 3* jak oči. Najlepší moment : Michael dáva Gwyneth bozk s otvorenými očami - čistý devil.

"Why do I keep hitting myself with a hammer? Because it feels so good when I stop." PILOT & 1. SÉRIA: Tak som v rámci nadchýnania sa pre štúdium medicíny oprášil Grey's Anatomy a ono to je ešte lepšie, než keď som to zvykol pozerať na estévéčke. V čase, keď som nemal ani ideu, že by som sa vybral podobným smerom, ako hlavní hrdinovia tohto seriálu. Veľkou výhodou je, že si zo seriálu mnohé nepamätám, čo mi umožňuje ísť takmer ako odznovu. Po prvej sérii si človek povie jupíí, to som si ale vybral povolanie. A rodičia sú šťastní, že nebudem musieť ťažko pracovať... Koľká naivnosť. Ale napriek tomu je to krásne. Pilot je skvelý (s názvom "A Hard Day's Night :) ), chvíľu som si myslel, že sa pozerám na House, M.D. (nezvyčajný prípad, "tím" hľadá a vylučuje možné choroby presne ako v Housovi), ale sadlo to dobre. Navyše niekedy v ďalšom priebehu seriálu je spomenutá často prízvukovaná metafora o tom, že ak za sebou počujete dupot, je veľmi malá pravdepodobnosť, že to bude zebra, ale je to najskôr obyčajný kôň (neviem presne ako to bolo v seriály, každý to hovorí inak, ale myšlienka zostáva). Veľmi sa mi páči pomer deja, ktorý sa sústredí na medicínu a toho, ktorý sa sústredí na postavy. Drvivá väčšina sa odohráva v nemocnici, divák zisťuje aké ťažké a namáhavé je byť lekárom a aj napriek tomu toho vieme dosť o jednotlivých postavách (a je ich dosť). Hudbu netreba spomínať - ak hľadáte seriál s najlepšou hudbou, Grey's je jasná voľba. Voice-over hlavnej hrdinky začiatkom a koncom epizód je fajn - dáva náznaky poučení, životných rád a ukazuje ako to v (ne)normálnom živote chodí, ale nijakým spôsobom nemoralizuje. Jediné, čo mi chýbalo, resp. v čo som dúfal, bol dáky zvrat - podľa očakávaní a vlastne aj logických ťahov seriálov prišiel na záver a dokonale navnadil na druhú sériu. Tá prvá na 95% 2. SÉRIA: Tak a oficálne, Grey's Anatomy je paradoxný seriál - je celý o záchrane životov a pritom vystavuje svojich divákov infarktu a emocionálnemu zosypaniu. Taká hromada emócií, akou disponuje druhá séria tohto seriálu nemajú niektoré seriály ani za celú svoju existenciu. Ďalším paradoxom je, že život sála najmä z konečných fáz epizód, v ktorých niekto zomrie. Veľmi sa mi páči, že seriál sa stále drží v nemocnici a vlastne mimo nej sa odohráva nevyhnutné minimum. Ešte viac sa mi páči rozmanitosť jednotlivých častí, nespadá to do určitej schémy ako mnohé iné seriály zamerané na určitú tému, z oboru sa dá spomenúť napr. House, M.D. (neobyčajný prípad, všetci doktori neschopní, pokraj smrti a geniálny House zachraňujúc paciena) a aj keď sa House 95% času drží tejto schémy, je to skvelý seriál. Grey's Anatomy je o to lepšia, že nikdy neviete, čo sa môže stať (ďalej s House, M.D. neporovnávam, pretože Grey's Anatomy nemá napr. takú dominantnú a charismatickú postavu,...). Prežiť/zomrieť môže naozaj každý, bez ohľadu na to, ako vám je daný pacient sympatický. Vždy keď som si myslel, že to zapadne do predvídateľného a bol som si istý, ako daná situácia dopadne, zväčša to tak nebolo. Na druhej strane to vôbec nepôsobí tak, že tvorcovia s postavami robia presný opak, ako očakávate. Dokonalo vyvážené. Stále celkom nechápem, ako sa popri deji, ktorý sa takmer celý odohráva v nemocnici a sústredí sa na medicínu, dokážu tak brilatne vyvíjať jednotlivé postavy a hlavne vzťahy medzi nimi. Nepredstaviteľnú guču v krku som mal už pri šiestej epizóde (!), tí dvaja spojení tyčou ma dostali na pekne dlho... Ukončenie 25. časti bolo to najlepšie, čo som na poli seriálov za posledný čas videl. Vývin vzťahu Meredith s Georgom. Zdieľanie psa - to ako slúži ako jediné, podvedomé puto medzi Meredith a Derekom. Jediná zámienka, ako byť spolu. To, ako je Meredith zdrvená po strate psa - na jednej strane zoviera diváka samotný fakt, že zomiera miláčik (na čom sú postavené celovečerné citovo-vydieračské filmy), a k tomu (opäť trochu paradoxný) fakt, že to nie je ten pravý dôvod až tak veľkého smútku. Že ide o stratenie toho puta, čo si Meredith uvedomuje. Moment Meredithinho "I love him so much", pričom si veterinár myslí, že sa hovorí o psovi, ale my všetci vrátane Meredith vieme, že o psa nejde, je slovami nepopísateľný. Týmto tempom bude mať tento komentár väčšiu dĺžku ako toaletný papier v plnej forme, ale je mi to fuk. Niekde tie neuveriteľné pocity z tak neuveriteľne dokonalého seriálu vypustiť musím. Druhá séria navyše doplňuje jednu jedinú vec, ktorá chýbala sérii prvej - zvraty aj v priebehu seriálu. A že ich je... Čo viac povedať, prítomná How To Save the Life od The Fray (prvá skladba, ktorú som vedel hrať na klavíri; životná srdcovka), Chasing Cars od Snow Patrol vo finále. Tam sa proste nedala umiestniť lepšia hudba a to platí pre všetky epizódy. Tie piesne sú silné svojim textom samé o sebe, ak ich však vhodne spojíte s daným dejom (čo sa najvhodnejšou možnou cestou deje práve v Grey's Anatomy), prejavia sa u vás, chtiac-nechtiac, tie najsilnejšie emócie. O tom, aká je druhá séria tohto seriálu dokonalá by som vedel písať celý deň - treba to jednoducho vidieť, prežiť. V tomto prípade je hodnotenie trápnych 100% urážkou. 3. SÉRIA: Na tretej sérii sa mi nepáči jedna vec. Možno je to už záležitosť série druhej, ale jej dokonalosťou som bol tak ohromený, že som si to nevšimol. Ide o akési umelé dosadzovanie (konkrétne dvoch) postáv - prvá je Dr. Sloan, veľký fešák a sympaťák aj keď má nevďačnú rolu. Druhou je tá lepšia masérka, naprávačka kostí, s ktorou paktuje George a ktorá mi je až tak veľmi nesympatická, že si ani neviem zapamätať jej meno. Úprimne, dosť mi prekáža a vadí v takom perfektnom seriály, vôbec, ale ani trochu mi tam nesedí a preto ma potešil začiatok nadchádzajúcej série, resp. koniec prvej epizódy tejto série. To umelé na tom mi príde, že zrazu na každom druhom prípade je potrebný plastický chirurg alebo ortopéd, kým dovtedy to fičalo bez najmenšieho náznaku týchto špecializácii. Jednak je to takto viac reálnejšie, ale ako hovorím - tá náhla zmena "z ničoho naplno" mi prišla trocha silená. Ale inak stále TOPka nestrácajúca na kvalite. 95% 4. SÉRIA: ...ma naštvala v tom, že úplne odpísala jednu z mojich najobľúbenejších a herecky najdôveryhodnejších postáv a namiesto nej obsadila herečku, pri ktorej si neviem pomôcť a stále ju vidím na dne studni v Mlčaní jahniat. Trend umelého dosadzovania postáv síce oslabol, ale stále funguje. Celá séria funguje akoby na zotrvačníku, ktorý bol nakopnutý behom pvých dvoch až troch sérii a záchranou je to, že bol nakopnutý až tak dobre, že to stále fičí. Po skončení série sa nedozvedáme dokopy nič nové, z časti sa vraciame niekam do druhej série a z časti sa posúvame ďalej - táto časť ma ale bohužiaľ veľmi nezaujíma. Veľké plus je zakončenie série (jednoducho neprestane udivovať výber hudby: Adele - Hometown Glory) a pre mňa osobne vývoj mojej najobľúbenejšej postavy vôbec - Georga. Štvrtá za 90%. 5. SÉRIA: Tak piata séria ma odrovnala. Totálne. To je všetko, čo viem o nej povedať bez SPOILERu, takže ďalej len s ním. Už sú to dve celé série a mne ešte stále chýba doktor Burke - pre mňa to bola asi najlepšie napísaná postava a s ňou akoby odišla aj časť seriálu. Ten nový djud z Iraku je síce fajn, ale na Prestona proste nemá. Navyše odišla aj deva z Jahniat a aj keď mi moc nesedela, vždy lepšie je mať aspoň nejaké kardio ako žiadne kardio... "Číf" za celú piatu sériu prehodí dve linky o tom, že nemá hlavu kardiochirurgie ale inak nedáva shit, párkrát dobehne nejaká autistka a tým je to vybavené. Na to, že spočiatku to tvorilo dá sa povedať polovicu seriálu (kardio vs. neuro) a malo to takú skvelú postavu ako Burka, je to veľká škoda. Uvidíme čo s tým ďalej. Vyvíja sa to však prirodzene, pribudlo oveľa viac špecializácií (Dr. Sloana som si dosť obľúbil, zvykol som si na nováčikov na čele s Lexie, na hlavu ortopédie som si zvykol a už mi vôbec nevadí). Beží to už na zabehnutom režime a ja som sa dokonale adaptoval. Celá séria je emočne na rovnakej úrovni ako séria druhá, od približne polovici som pri každej časti buď skončil so slzou v oku, alebo som zabúdal, ako dýchať. Pri časti, kde má voice-over Alex som sa pristihol, že mi slza po líci steká trikrát (nie tri slzy, ale tri rôzne momenty) ! Iné seriály v piatej sérii vysielania melú z posledného prípadne vykrádajú svoje skoršie (lepšie) časy, Grey's Anatomy sa stále prirodzene vyvíja, stále niekam smeruje, stále sa v ňom niečo deje a stále je to až neuveritelne dobrý seriál držiaci si svoju kvalitu. Žiadny iný seriál alebo film u mňa nevyvolal toľko emócií ako práve Grey's Anatomy - to už viem povedať po piatich sériách. Toto prvenstvo mu pravdepodobne dlho nikto nevezme a aj preto je Grey's Anatomy jeden z mojich najobľúbenejších seriálov. Bližší mi je o to viac, že sa chystám robiť to isté, čo hlavní aktéri. Kým celá séria ma pomaličky lámala, záver ma rozrazil na najdrobnejšie kúsky. Na totálku. Nikdy som si pri seriály (filme) nehovoril: "Ži...ži... prosím, ži!" (Izzie)... a čo povedať o Georgovi? Jednoducho MUSÍM vidieť ďalšie časti... 100% 6. SÉRIA: Poznámka na úvod pre čitateľa, ktorý zablúdil: Nasleduje rada veľkých SPOILERov.____ George bol pre mňa srdcom seriálu (bol glue :) ) a kým v piatej sérií malo ťažkú chorobu (T.R. Knight to vystihol presne - už počas celej piatej série sa cítil ako do počtu a ono to tak naozaj bolo). Už absencia v piatej sérií ma pekne štvala, ale bolo to vždy lepšie, pretože v šiestej to srdce prestalo biť úplne... Vyradenie najobľúbenejšej postavy, spôsob akým to urobili, spätné spomienky na predošlé série, čo ste si s ním všetko prežili a ako ste si podobný - ja som mal naozaj pocit, že zomrel môj dobrý kamarát a reálne som to rozdýchaval 3 dni. Nikdy mi nebolo tak ľúto kvôli zážitku z filmu/seriálu. Predtým som oplakával Burka (obrazne, Georga som oplakával s reálnymi slzami), to som ešte nevedel, čo sa stalo v zákulisí práve s predstaviteľom Georga a Burke. Že je idiot a vyhodí tak vlastnú postavu zo seriálu - fajn, ale aby spôsobil odchod ďalšieho herca, to je trochu moc... Na druhej strane sa mi páčil postoj Patricka Dempseyho, ktorý dokázal, že je v skutočnosti rovnaký sympaťák ako v seriály. Odhliadnuc od faktu, že George je preč, maximálne ma naštvalo správanie sa ostatných postáv. Christine je viac ľúto, že nemôže operovať ako to, že zomrel jeden z nich. Všetci ostatní sú akoby sa nič nestalo, len Iz a Mer trocha smútia... Od začiatku som si postupne jednotlivé postavy obľúbil v poradí: George > Meredith > Izzie > Alex > Christina, pričom za Izzie je pomyselná čiara, ktorá hovorí, že zvyšok dvakrát nemusím.A čo sa stane? George zomrie a Izzie z dielu na diel zmizne a zvyšok ostáva... Dovalia sa vrcholne nesympatický ľudia z druhej nemocnice a pre mňa je to už jednoducho veľké množstvo nesympatie - veď na mojej strane zostala len Mer a Derek, prípadne Lexie a Sloan... Proste s odchodom Georga a Izzie pre mňa zomrela časť seriálu, ktorá sa už nevráti a nikdy to už nebude také, ako predtým. A čo k samotnej sérií? Je fajn, hlavne zakončenie je dobré a napínavé (na druhej strane všetko vyrieši, nič nenecháva v napätí na sériu nasledujúcu...), ale je to už iný seriál. A chýba mi George... 90% 7. SÉRIA: - Beží na zabehnutom a ustálenom živote našich hrdinov v Seattle, no nijakým spôsobom nespadá do stereotypu a tým pádom ani nenudí. Je pri tom ale jedno ALE, a to, že v snahe nespadnúť do oného stereotypu a zachovať si tvár v zmysle "stále sa niečo deje", viaceré situácie nevyznievajú dvakrát prirodzene. Navyše nám to nejako nenápadne kopíruje House, M.D. :) Najskôr nápad so streľbou v nemocnici, neskôr natáčanie pre TV, nakoniec muzikálovo (?) ladená epizóda... Na siedmej sérii sa mi ale hlavne nepáčila jedna vec - Christina - ako postavu ju nemám rád vôbec, je len dobrý chirurg - a začiatkom série sa jej po traume každý snaží pomôcť. Ona namiesto toho aby bola vďačná je stále "ehm, whatever, I don't know", takže je pre mňa totálne nepoužiteľná, vadí, prekáža, zavadzá na každom kroku a bil by som ju s palicou v každej sekunde, čo je na obrazovke... K tomu mi stále chýba George (snaha nahradenie jeho postavy Kepnerovou je očividná a neskutočne trápna, slovom na facku) a aj Iz... Jasné, seriál sa posunul, vyvinul,.. ale pre mňa to už kvalitu prvých 5. sérií mať pravdepodobne nebude. 90%

Neviem, kde som to čítal, ale je to úplná pravda - Hitchcock dokáže vziať obyčajnú, neškodnú vec a prinútiť vás, aby ste sa jej báli. A to bola Aves moja najobľúbenejšia trieda z Vertebrata, resp. jediná, o ktorej som si myslel, že mi od nej nehrozí nebezpečenstvo. Teraz sa mi bude na jeseň chodiť po parku, ktorý mám hneď pred domom a býva plný tak že full vranami, značne ťažšie ako doteraz... Fakt díki Hitch! 80% P.S.: Možnosť záveru so záberom na Golden Gate Bridge by u mňa značne zvýšila dojem a hodnotenie minimálne o 10%, Najlepší moment : Tippi v telefónnej búdke.

Pre mňa jednotka lepšia ako dvojka - pocitovo bolo zlého Arnieho v jednotke zničiť oveľa ťažšie ako zlého, technicky oveľa vyspelejšieho, terminátora Roberta v dvojke. Efekty sa nestratia ani v dnešnej dobe a stále to má vysokú frekvenciu akcie. Neskutočne sa mi páči práca Camerona so Schwarzeneggerom, ako jeho nedostatky premieňa na výhody - dnes už kultové a nezapomenutelné. Ten chlap je režisérsky, ale aj scenáristický génius. 85% Najlepší moment: Záchrana Sarah z nemocnice.