ScarPoul

Keď som si pozrel prvý diel pred pol rokom, povedal som si srať na to. Seriály moc nemusím a občas sa stene, že sa k nejakému dostanem, ale väčšinou je to zo zvedavosti, než z potreby vidieť kam to televízia posledných pár rokov ťahá. Lenže prišiel Silvester a tak som si to zhliadol celé na jeden záťah. A bol som nadšený. Stále som. Fukunaga a Pizzolatto vytvorili perfektne dramaturgicky vystavaný príbeh. McConaughey a Harrelson bezchybný. Seriál ma v sebe veľa krásne napísaných a zobrazených nuansí. Pohráva si s formou a nie je až tak ľahko čitateľný. Pohráva si s divákom - s tým čo mu prezentuje ako skutočné a zároveň sleduje rôzne aspekty vyšetrovateľskej práce. Od zháňania dôkazov, prácu v utajení, alebo samotné prestrelky. Jedna z najlepších vecí aká bola na poli seriálovej tvorby natočená. Bez pochyby. Neviem sa dočkať druhej série. Ak sa bude niesť v rovnakom duchu, budem viac ako spokojný. 1. séria 100%

Druhá séria sa nesie v úplne inom duchu ako prvá. Vzťahov a zlepencov medzi nimi je viac. Rovnako aj emotívnejších rovín. PIzzolatto viacej rovín len naznačí a neukončí. Tým pádom nevieme vždy o postavách všetko. Ich vzájomná kooperácia a hlavne finálne vyústenie potvrdzuje silnú prácu s motívmy a preto je aj druhá séria výborným detektívnym seriálom. Rovnako si treba zvyknúť na pomalý rozbeh, potom sa seriál, ale divákovi krásne odplatí. Najviac ma teší, že po dlhej dobe som mal možnosť vidieť Farrella v postave v ktorej naplno využil svoj herecký talent. 2. séria - 80%

Alebo ako sa nám Malick stratil. Strom života bol ďalším posunom v jeho tvorbe a bol natoľko odlišný, že som jeho odlišnosť rešpektoval. To the wonder bolo príbehovo jednoduché, obrazovo podmanivé, ale bez presahu a bez výraznejšej emócie. A rovnaký je aj Knight of cups. Čo na tom, že sa tu zišla plejáda hercov, ktorý nemajú čo hrať. Pretože dialóg tu nie je skoro žiaden.. Len monológy, voiceovery, pláž, vtáky, púšť a hudba. Lubezki je stávka na istotu. Jeho zábery sú hravé a komponované s neuveriteľnou precíznosťou. Ak sa má novodobý Malick niečim pochváliť tak je to práve kamera. Ale to filozofovanie, zvnútorňovanie postáv k obrazu svojmu a bez vedomia, že to nie je film pre režiséra samotného, ale pre divákov tu tak bije do očí, že je to miestami až neznesiteľné. Nemôžem dať menej pretože umeleckú hodnotu nemôžem uprieť, ale tento impresionistický štýl sa na súčasnú artovú americkú tvorbu a keď na to príde aj tú európsku vôbec nehodí. A dôvod je jasný - hovorí o pekných myšlienkách veľmi povrchovo. Bez presahu. Bez priblíženia. Takže čo na tom, že je tu znázornených 5 vzťahov. Okrem záberov pláže a bosých chodidiel si z toho aj tak nič neodnesieme.

Sympatické a vtipné. A hlavne krátke. Jedna séria a v zásade milo vyrozprávaný príbeh o jednom vzťahu. Ústredné duo na čele s krásnou Tipton je plnohodnotným a zaujímavým sprievodcom po vzťahových úskaliach a dôležitých milníkoch. Pozreté na jeden záťah.

Ach kuchárske filmy. Mám ich rád, kvôli množstvu rôznych rád a tipov a vizuálne lahodného jedla. Burnt bol pre mňa jedným z najočakávanejších filmov. Bohužiaľ je značne nefunkčný v rámci hlavného charakteru v podaní Coopera. Neviem čím to je, ale akonáhle sa snaží hrať drámu tak mu to nie som schopný uveriť. Vedľajšie postavy ho značne prevyšujú. Či už Sy, Millerová, alebo perfektný Bruhl. Nenáročný film o akejsi ceste naspäť, ktorá ma v zásade netrápi. Emócie a vzťahy sú naznačené a ako divák ich musíme rešpektovať či už chceme alebo nie. Ale aj tá odľahčenosť je v zásade veľmi provizórna. Chef od Favreaua je omnoho úprimnejší a zábavnejší hoci sa jedná o prípravu sandwichov. Toto je čistý priemer a zase raz sa jedná o nevyužitý potenciál. Film bez pridanej hodnoty, ktorý je síce príjemný ale nikto sa k nemu už nevráti.

Drsné a sugestívne. Revenant ukazuje neštylizovanú a neidealizovanú predstavu americkej divočiny a všetkého čo vás tam môže zabiť. Iňarritu opustil burlesknosť a miestami samoúčelne štylizovanie alá Birdman a vracia sa k svojim drsným koreňom, hoci aj tu sa dá vytknúť chladnosť a v zásade plytkosť charakterov. Film rozdelený na tri časti - (nebezpečenstvo a zrada, putovanie a liečenie, a pomsta) je plný silných scén - útok indiánov, medveďa, unášanie prúdom, alebo zohriatie sa vo vnútri konskej zdochliny - a každá z týchto scén predstavuje bezpochyby režisérsku a kameramanskú vycíbrenosť a cit pre detail. Bohužiaľ filmu dominuje viac formálnych zložiek než tých príbehových. Survival film je to v pohode, ale DiCaprio ma viac presvedčil ako Vlk z Wall Street. Hardy ho miestami značne prevyšuje. V zásade je to film svieži a iný ako ostatné. Nebojí sa krvi ani násilia. A to nesmiem opomenúť výborného lokačného - pretože prostredie je dychberúce. Mám pocit, že Lubezki si ide znova po oskara hoci druhá časť filmu už nie je taká úchvatná v rámci dlhých záberov ako tá prvá. A potešia silné samurajské motívy Rjúičiho Sakamotoa. Nebyť priamočiarosti bol by to plný počet. Takto mi stále neamerická tvobra Iňarrituho príde ľudskejšia a v rámci silného ľudského príbehu aj uveriteľnejšia. Scéna z Indiánom a zachytávanie vločiek snehu na jazyk má v sebe až existenčnú hravosť.

Nový Tarantino si užíva každú jednu minútu, každé jedno filmové políčko. Divákom servíruje pomalú ale vo finále o to krvavejšiu a na zvraty bohatšiu konverzačku. Postavy sa neustále menia a my sami sme v neustálom napätí čo bude ďalej. Prvá hodina a pol je takmer bez výraznejšej akcie, ale o to viacej si užívame herecké kreácie všetkých zúčastnených. Ennio zase raz nezabudnuteľný. Celý čas som dumal nad tým prečo je tento film taký pomalý. Stiesnení na jednom priestore. Stále som si pripomínal v čom mali predchádzajúce filmy( snáď až na Jackie Brownovú) svoje osobité čaro. Potom prišla zvyšná hodina a pol. A veci začali do seba zapadať a odrazu sa aj moje očakávania ako diváka, ale aj túžba byť znova uchvátený režisérovou predstavou natoľko uchvátili, že posledných 20 minút som sa škeril blahom. Takéto filmy vie robiť len Tarantino. S každým ďalším pozretím nám znova odhalí niečo čo sme si pred tým nevšimli a znova nám dokáže že o svojich filmoch premýšľa a robí všetko preto aby nás bavili. Nesklamal.

Veľmi krásny príbeh. A veľmi svieže aj v rámci Zemeckisovej tvorby. Levit uveriteľný aj napriek neustálemu Francuzskemu prízvuku. Prvá časť pôsobí čarovne rozprávkovo ako keby som pozeral nejaký fantastický príbeh o niečom neuveriteľnom. Pritom je to neuveriteľný skutočný príbeh. Posledných 40 minút aka realizáciu plánu – je potom dychberúcim záznamom jedného veľkého sna. Silvestriho hudba do toho nádherne rezonuje. Soundtrack povinnosťou. Už veľmi dlho som necítil taký úžas a napätie ako pri finálnej scéne. A aj dozvuky majú v sebe neuveriteľné čaro. Jeden z tých filmom na ktoré sa dať pozerať stále a stále a nestratia nič so svojej krásy a úprimnosti. Veľmi príjemné prekvapenie. Hlavná kráska je úžasne čarovná. A veľmi dobrá postava pre Kingsleyho.

Alia Bhatt je kočka. A v súčasnosti patrí k mojich obľúbených Bollywoodskym herečkám. Shaandaar je typická bláznivá komédia o svadbe. Funguje hlavne na tom, že si robí srandu z filmárskych techník. „Keď si bol malý bol si Sikh?“ „Ako to vieš?“ „ Teraz som to videla vo flashbacku“... a podobne ladené vtipy. Nebudeme si klamať obohacuje to príbeh o dosť výrazný element. Inak rutina. Piesne ujdú. Ale nejaký príbeh s presahom sa tentoraz nekoná. Pozerateľné naozaj len v tých kontextoch keď potrebujete vypnúť a nechce sa vám premýšľať a nedávajú zrovna žiadny Hollywoodsky film. Pozerateľné aj vďaka sympatickým hercom.

Znesiteľný Scott. Čo je inak slovné spojenie aké nepoužívam veľmi často. Jeho réžia je veľmi priamočiara bez osobitosti. Ako keby mu hovorilo 20 ľudí ako to má vyzerať a potom sa to odráža na výsledku. Mám rád jeho žánrové veci ako Dobrý ročník a Labyrint klamstiev a potom ranné veci ako Votrelec a Blade Runner, inak mi servíruje jedno prostoduché sklamanie za druhým. Marťan je ale výnimkou. V zásade si treba povedať, že sa nejedná o úžasný film v kontexte iných žánrovo podobných filmov. Gravitácia mala aspoň gule a Interstellar aspoň myšlienku. Toto je taký americký survival, kde je všetko možné, hoci sa všetko na začiatku javí ako absolútne nemožné. Fakt jediná vec, čo to vyťahuje z absurdných vôd sú istou rukou vedený herci. Tí ani jeden krát nezaváhajú a predvádzajú divákovi uveriteľné výkony. Hlavne Matt Damon. Ale znova sú dejové zvraty rozdelené veľmi nešťastne, takže nakoniec vyznieva omnoho lepšie celá línia v NASA než na Marse. Hoci ten vyzerá dychberúco.