misterz

Zaujímavé a bizarné priblíženie životných príbehov ľudí a koní, ktorí si žijú niekde na samote v údolí na Islande. Špecifické pre toto prostredie a ľudí, ktorí tu žijú. To najlepšie a najunikátnejšie na filme je to, že aj keď ide väčšinou o smutné veci a tragédie, nedalo mi, aby som sa pritom neusmial. Skrátka prvotriedna tragikomédia v bizarnejšom prevedení. 80/100

Úplne chápem užívazeľov, ktorí sa vo svojich komentároch odvolávajú na maestra D. Lyncha. Písať komentár na tento film, no pritom ho nespomenúť sa ani nedá, pretože ide o presnú kopírku filmových nástrojov a postupov, ktoré používa vo svojich filmoch tento režisérsky velikán - stieranie hranice sna s realitou, flashbacky, časové skákanie v deji, rozprávanie príbehu v príbehu a v príbehu a pod. Po technickej a filmovej stránke ide preto naozaj o majstrovský kúsok. Nič jednoduché a niečo, čo má ambície poriadne nadlho zavariť hlavu divákovi, to treba uznať. Len bohužiaľ čo sa mňa týka, bolo to kórejské, a to už tradične u mňa znamená trápenie sa s postavami (všetci vyzerajú rovnako) a ich menami (to je samý Hwang, Kong, Min... a čo ja viem čo ešte). Kým si spravím poriadok v tom, kto je kto, tak mi zvyčajne ubehne aj tretina filmu. No a u snímkov tohto razenia je to niečo nemysliteľné, tu vážne záleží na každom detaily, na každom zábere a predmete v miestnosti. Stačí aby človek na pár sekúnd otočil hlavou a odvrátil zrak od filmu a už je v deji nenávratne stratený. Jediné čo viem je, že snímku nemožno uprieť akýsi cyklický charakter, frustrujúce a depresívne vyznenie a tiež som identifikoval niekoľko kľúčových scén, zásadných pre pochopenie pointy (napr. bodnutie pavúkom mnohé vysvetlí a pod.). No ale vo finálnej scéne v tom tuneli som sa už nadobro stratil, mal som dojem, že som v tom pavúčom lese zostal aj ja. Takže priznávam, hodnotím alibisticky priemerom. No priemerné to rozhodne nebolo. Minimálne čo sa týka filmových nástrojov. Možno by to preto chcelo aj opakovanú projekciu. 60/100

Napínavé a do poslednej chvíle strhujúce, vo veľkej miere aj vďaka výborným hereckým výkonom. Nedá mi nespomenúť hlavne R. Harrisa, u ktorého určite ide o jeden z jeho najlepších hereckých výkonov vôbec. Páčilo sa mi aj to, ako snímok perfektne reflektuje dobu a zmýšľanie mocných, žiaľ na úkor tých slabších. V tomto smere bol koniec zdrcujúci, vôbec som nečakal niečo také. Záver by som však možno ešte trocha rozviedol, celkom by ma zaujímalo, ako by to bolo ďalej, ale aj bez toho ide o výbornú a nezabudnuteľnú záležitosť. Jeden z najlepších thrillerov 70. rokov. 85/100

Nekompromisné a dramaticky výborne spracované. Film stojí predovšetkým na hereckých výkonoch a perfektných dialógoch, pomocou ktorých si tu režisér pohráva s divákom ako mačka s myšou, aj keď nikoho nenechá na pochybách, kam ten dlhý, večerný rozhovor matky s dcérou bude viesť. Tiež sa mi páčilo, ako v druhej polovici pekne naberala na sile aj emotívna stránka snímku, čo samozrejme vyvrcholilo samotným záverom. Veľká spokojnosť. 80/100

Niektoré chyby, ktoré človek urobí, sa už nikdy nedajú napraviť. Môže sa len s nimi naučiť žiť, ak to dokáže... Tento film nemá žiadnu chybu, je dokonalý. Námetovo veľmi silné, inteligentne napísané a dramaticky priam majstrovsky spracované. Každá jedna scéna vo filme tu má svoje miesto a spôsob akým sa celý príbeh postupne pred divákom odhaľuje prináša veľký pôžitok. Dokonca toto je snáď prvý film, kde mi C. Affleck nevadil, ba skôr naopak, mám dojem, že si práve strihol svoju životnú rolu. Postavu utrápeného Lee Chandlera zahral priam ukážkovo, klobúk dole. Tu je škoda niečo ďalej písať, treba len vidieť. Filmový zážitok ako hrom, za poslednú dobu určite.

Klasický, jednoduchý, dobrodružný príbeh s pekným vizuálom a s nádhernou Margot Robbie. Dejová linka je plná všakovakej akcie od výmyslu sveta a romantiky ako hrom. Len ten Alexander Skarsgård sa mi za Tarzana akosi nehodil. Inak si ale nemôžem sťažovať, nenudil som sa a to je hlavné. Ide o ukážkový príklad oddychového filmu s jemnou prímesou exotiky a slušnou výpravou (páčilo sa mi najmä prostredie viktoriánskeho Londýna). Priemer. 60/100

Claude Chabrol opäť raz predviedol svoj úžasný režisérsky talent, pričom sa neprestávam čudovať nad tým, ako vždy vo svojich filmoch dokáže elegantne a podprahovým spôsobom vzniesť kritiku vtedajšej spoločnosti. Nenásilne a naoko nenápadne, no o to viac rozumne. V rámci tohto snímku to vnímavý divák ocení asi najviac. Samotný príbeh aj keď je pomerne jednoduchý a z časti aj predvídateľný, je svojim dramatickým poňatím a rozborom postáv zaujímavý a dokáže udržať pozornosť po celý čas. V tomto smere tiež oceňujem samotný záver, ktorý bol celkom šikovne vymyslený. Čo mi tu trocha chýbalo bola emotívna stránka, tá mohla byť trocha lepšia. Celkovo však ide o výbornú záležitosť. 80/100

Asi nikdy nepochopím to vysoké hodnotenie. Coppolu si ako režiséra veľmi vážim, veď koniec koncov má na svedomí také klenoty ako ságu o Kmotrovi alebo Draculu, no tento jeho počin má veru od chvály ďaleko. Síce tu nejaká obrazová symbolika bola (hlavne co sa týka tých rybičiek), no to ešte dobrý film nerobí. Ani jeho asociácia s nemeckým nemým filmom. Už námet bol pre mňa málo atraktívny (problematika dorastu mládeže kdesi v americkom vidlákove), to však ešte nebolo to najhoršie. Najhorší bol samotný dej, kde sa vlastne nič nedeje a ja som sa tak skoro unudil k smrti. To je len samé pofľakovanie so žvárom v ústach a obsmŕdanie okolo výkladov. A tie reči čo sa pri tom vedú, no páni, až na jeden dialóg s otcom v tej krčme hotová trápna konina. No skrátka, bolo to nudné a banálne až hrôza. 40/100

Jake Gyllenhaal si vyberá zaujímavé námety pre filmy, v ktorých sa rozhodne hrať. Alebo sú zaujímavé svojím spracovaním. V tomto prípade platia obe možnosti. Spletitý príbeh vyrozprávaný na troch úrovniach a za pomoci spomienok a príbehu z knihy. Film o rozhodnutiach a váhaní a tiež o tom, ako to môže skončiť, keď sa rozhodneme zle, alebo váhame príliš dlho. Veľká spokojnosť. 80/100

Čudujem sa, že tento snímok má ako žánrové zaradenie uvedenú komédiu, pretože to komédia nebola ani náhodou. Skôr len romantická dráma, ktorá však nešla moc do hĺbky a dosť často aj nudila. Ponúkla však jednu peknú a dôležitú myšlienku na zamyslenie - niekedy si ani neuvedomujeme, ako dôležití môžu byť aj tí, ktorí vstúpia do nášho života iba na chvíľu. Oplatí sa aspoň zamyslieť nad tým, čo nám hovoria. 60/100