doMchek

Podobenstvo na kolobeh ľudského života, smrť a znovuzrodenie (samsára) a hnaciu silu za tým (pudenie k tvoreniu), veľmi lyrické, psycho-deliktné s dôrazom na regresné prvky (klasický bad trip), s dôrazom na kľúčové ontologické štádiá (sebarealizácia, bezúnikový stav, krivda, strata zmyslu) a náznakom transcendentna (vezmi si moje srdce a nechaj ma ísť), ktoré vyznieva celkom doprázdna, ako sa na nositeľa tejto idei, tohto stavu, patrí. Takže slovom o ničom a na jednotku.

Epicko-lyrická balada idúca až do oblasti transpersonálnej psychológie, svojsky a vtipne podané niektoré aj bolestné fázy, symboly a archetypy vývoja osobnosti, partnerských a pracovných vzťahov, medzi riadkami poukazujúc na ich podstatu, z ktorej vychádzajú (kolobeh láska a jej nočná sestra nenávisť, vážnosť a hravosť, autenticita a papagájčenie, alebo všetci sme jedno a jedno je všetko) a vskutku adekvátne zobrazujúca stav mysle artistu, ktorý sa existenčne začal zaoberať otázkou: Akú úlohu mám v tomto živote? - "What´s your function in life?"

Nudná a klišová varianta veľakrát videného, ešte aj tej chutnej chobotničke z tretieho nebeského patra museli privizážovať votrelecký kukuč, stále o tých istých posádkových stereotypoch, idem opraviť kábel, nechoď, idem ja, nie idem ja (nech aj ten posledný zúfalec, čo práve objavil kino vie, že tam otrčím kopítka (čítaj obetujem sa v prospech tímu)....Tak mimochodom, chcel by som sa dožiť filmu z holého údu, kde sa mimo-zemšťan počínajú úrovňou inteligenciu článkonožca nepremení na stroj na zabíjanie úbohých ľudí (čítaj američanov), a kde americký astronaut (a nie len astronaut) v podobnej (umelo nasimulovanej) problémovej situácii nebude chcieť zachrániť svet a ľudstvo... Ale hej, bolo to večerníčkovo kúl v deväťdesiatych rokoch, keď brjúz behal s vŕtačkou po asteroidoch, dnes, aj vo svetle amerických počinov v globálnej sfére, je to veľmi výpovedný výraz o neustálom videní nepriateľa vo všetkom (NEAMERICKOM) a dokonalá karikatúra tej notorickej americkej bezbrehej arogancie a doseba zahľadenosti.

Film o realite, ktorá je akoby rovno z veľkej knihy rozprávok o dobre a zle, alebo toto je ďalší z tých existenčných hororov o medzidruhovom zneužívaní, proti ktorému sú aj tie najpodarenejšie fiktívne mentálne strachovače len nevinným večerníčkom.

Celkom úderné metamorfózy, ktorým by osožilo viac duševnejšieho či duchovnejšieho rozmeru na úkor toho vcelku dekadentného pseudointelektualizmu, napriek tomu, že tento sám osebe môže byť účelovým nástrojom výpovede.

X-tá reminiscencia na ten odveký ľudský príbeh dvoch a ich "nakomponovania sa" do sveta protivenstiev. Nostalgické, romantické, teatrálne sladené, solené, kyslené, scenáristicky a choreograficky pilované, odmakané, ničím však nezaujímavé a vcelku až prekvapivo banálne, myslím že už dnes večer prvou hviezdou na nebi zatienené.

Zaujímavý pohľad na upírstvo, kde, oproti populárnemu klišé, obyčajný ľudský tvor z nutkania popíjajúci ľudskú krv neoplýva žiadnou nadštandardnou fyzickou silou a s tým spojenými fyzickými výkonmi, vie sa opekať na slniečku a pripáli sa mu akurát tak pokožka, čo nášmu silne spigmentovanému protagonistovi asi ani to nie, môže si kľudne dopriať garlic bread a aj do kostola zájsť, ak treba, ale, na druhej strane, je napojený na akúsi animálnu silu, ktorá mu prepožičiava významnú dávku odpútanosti, chladu, ba až vypočítavosti a najmä pudového individuálneho sebavedomia, ktoré sa však niekedy dostáva do konfliktu s tým vedomím ľudsky kolektívnym a empatickým. Tak ako oheň keď je silný vyparí vodu, a voda keď má svoj deň uhasí akýkoľvek oheň, ani tu nie je jasné, ktoré vedomie napokon prevládne, ak vôbec nejaké prevládne.

Film o súčasnom extrémizme, tak trochu naivné a z kontextu vytrhnuté, asi aby to pochopili aj samotní nevedomí extrémisti, ale práve tá naivita tomu dodáva tú typickú náladu, na ktorej se tento extrémizmus vezie, ona je tou hybnou silou skutočného terorizmu. Svojím spôsobom fenomenálne podchytený 1984. Výborne zahrané.

Film pro forma, ako robot, bez duše, vo večnosti preň miesta niet.

Veľmi dobrý seriál, výborné hlavné charaktery všetkých kultúr, Ragnar priam fenomenálny svojou postavou s prvkom šialenstva a osvietenosti a postupným prerodom a zrením. Príjemne a bohužiaľ len skoro nepríjemne naturistické, drsné a mytologické a najmä v 3 a hlavne 4 sérii miestami nadmieru komorné a presexované a prevzťahované (klišé súčastnosti), až to chvíľami pôsobí ako stredoveká verzia dnešných juhoamerických telenoviel, ale napriek tomu to nestráca svoj pôvab.