doMchek

Trefný portrét toho, ako vyzerá život v "kultúre", ktorá nemá ducha.

Ak prežijete úvodné kresťanské porno uvidíte, ako SPOILER nekompromisne, s vtipom a v budhistickom duchu Japonsko naučilo misionárov po kostole hvízdať.

Má to odkaz, má to vtip, má to ducha. A echt dobrú mluvu a atmosféru južanskej ameriky 60tych rokov. A skoro nostalgiu nad tým, keď bol človek povolaný byť nevoľníkom len nejakých trápnych ľudobohov a nie tej všeprítomnej štátnokorporátnej chobotnice.

Celkovo mdlé nezáživné bezmyšlienkové divadelné predstavenie v háve atrapného arkádového digitálu.

Pri filme sa mi projektovalo to tao-povestné: v slabosti je sila a v sile je slabosť. A potom ešte to nezrodené, niekde medzi zábermi kamier.

Film trebárs o tom, ako sa dá zaútočiť zbraňou, ktorá ja vlastne atrapa.

Kombinácia myšlienkovej vyspelosti a detinskej akčnosti.

Trefné znázornenie jednej z bežných podôb mechanizmu diabla, parazita a predátora na životnej energii človeka.

Pohyblivé obrázky, nech zdanlivo dobré či zlé, sú v skutočnosti len katalyzátorom k tomu skutočnému svetu vnútri.

Aby som to zhrnul ešte v nálade filmu: celkom dobrý portrét (návod?) divadelnej, sofizmu-podobnej povahy toho, čomu hovoria demokracia a celej plejády parazitov, manipulantov, a najmä naivných komparzistov, ktorí v tejto tragikomédii účinkujú, samozrejme zviditeľnenej v kontraste jedného alebo dvoch jedincov, ktorý tomuto šaškovaniu chcú nastaviť nejakú hranicu a potom ešte jednej agentky, ktorej agenda nie je (ehm) nikomu známa. Podané v klasicky afektovanom a per se divadelnom usa duchu, lebo na tom si zakladá dramaturgia tohto druhu kinematografie, a i keď sa tento born-to-create- drama dúšok chvíľami tvári, ja nič, ja muzikant, staré slovanské ucho počuje falošný tón. Samoosebe vo výsledku dobré zobrazenie mentality spoločnosti, ktorá sa snaží zožrať vlastný chvost, ale idú mi na nervy tieto filmy, lebo vo mne vyvárajú pocit nočnomúrovej dežavu, tisíckrát videnej sprostosti, ktorá sa donekonečna opakuje, akoby sa celý svet zredukoval na ten neznesiteľný myšlienkový pochod ľahkosti bytia, kedy si človek môže prežívať aj takúto zvrátenosť bez nejakej skutočnej ujmy na duchu.