M.a.t.t.

Že v čase, keď si už z Pixaru viacerí uťahujú, príde toto štúdio so svojim asi najdospelejším snímkom, som naozaj nečakal. Škatuľku klasickej zábavy pre deti vlastne napĺňa iba "roadmovie" v strednej časti a tá je pritom najslabším článkom. Dohromady to našťastie ladí na jednotku s hviezdičkou a silný emocionány náboj je prítomný v pravidelných intervaloch. Je to vlastne trochu smutný film, ale som za to rád. Nie každého musel nutne presvedčiť, že na to Pixar stále má, iní ho zase označujú za ich začiatok návratu na vrchol. A niekomu ako mne sa zase môže javiť ako ich najlepší film vôbec.

Zabudnuteľná Sandlerovka. Zmysel nedáva ani zápletkou, ani dejovými zákrutami a príliš nefunguje ani po stránke humoru. Ale najhoršie je, že zo sľubného námetu ťaží len pár samoúčelných, nielen osemdesiatkových, odkazov, ktoré sú využívané nekoncepčne a je otázne, kto ich má doceniť. Divák pre ktorého je film určený v prvom rade, to asi nebude. A keď sa ani Adam Sandler evidentne nesnaží a kreácia Kevina Jamesa ako amerického prezidenta je skôr bizarná, ako zábavná, Pixely zachraňuje len Peter Dinklage v menšej úlohe. A to žiaľ nestačí ani na priemerné hodnotenie.

Navzdory očakávaniam solídna žanrovka, ktorej jediný problém je, že pôsobí akoby vypadla z deväťdesiatych rokov. Vtedy by určite pôsobila originálnejším a sviežejším dojmom, dnes už vyložene neprekvapí ani jedným zvratom. Je to škoda, pretože z námetu sa dalo vyťažiť viac a je jedno, či by sa scenáristi vydali cestou oddychovej, alebo filozofickejšej zábavy. Alebo to chcelo aspoň viac klasického Singha. V tejto podobe ostal Nesmrteľný doslova na polceste. Sklamanie sa nedostavilo, ale chcel som komplexnejší zážitok.

Je ťažké fandiť hrdinovi, ktorý v prvej polovici robí všetko preto, aby si vaše sympatie nezískal. Síce sa mu dejú nepríjemné veci, ale čo z toho, keď si za väčšinu vlastne môže sám. Lenže aj napriek tomu, že dejovo nejde o nič, čo by zásadne obohatilo tento žáner, si ma táto cesta za vykúpením nakoniec predsa len získala. Aj vďaka fantastickej kreácii Jaka Gyllenhaala, ku ktorému sa neskôr pridáva Forest Whitaker. V závere som cítil presne tie emócie, ktoré sa mali dostaviť a prípadné zaváhania sú nakoniec zabudnuté.

Seriálový Vreskot stavia na trochu iných prvkoch a mytológii, ako tie filmové, z ktorých si vypožičiava len pár základných kameňov. Je to pochopiteľné, pretože s kvalitami originálu sa zákonite nemôže rovnať. Naviac hádať, kto za tým stojí, je oveľa jednoduchšie, ak má na to divák dostatok času. Z toho pramení aj relatívne čitateľná hra na vraha, ktorá je asi najväčšou slabinou tohto projektu. Inak je však seriál čím ďalej tým zaujímavejší a hoci by mohol obsahovať viac popkutúrnych a meta referencií, v rámci takmer mŕtveho slasher žánru ide o veľmi slušný prírastok.

V Temných kútoch je cítiť kvalitnú knižnú predlohu, aj preto zamrzí, že film pôsobí len ako rutinná dvojepizóda Odložených prípadov. Dojem áčkového projektu navodzujú iba herci a do istej miery aj kamera Barryho Ackroyda, ale skratkovitý scenár a nevzrušivá réžia ho naopak posúvajú na úroveň neurážajúcej a zabudnuteľnej kriminálky. Škoda.

Citeľne slabšie ako prvý diel a po takmer všetkých stránkach. Ak som prvému dielu vyčítal hlavne nelogickú premisu, Rezistencia sa chvíľami topí aj v nie úplne logických scénach, či zvratoch. Ani dej sa výrazne neposúva dopredu a ako takou záchranou sú len veľmi dobre osadení herci a úplný záver, ktorý zdá sa mení pravidlá hry. A že ide o záchranu na poslednú chvíľu. Tradičné rozdelenie finále na dva samostatné filmy však už teraz nepôsobí dobrým dojmom. 50%

Mám rád Zaklínača, ale toto bolelo. Ak môžem niečo naozaj pochváliť, tak je vypustenie menej podstatných podzápletiek zo seriálu, no tým výpočet kladov končí. Dej filmovej verzie sa snaží zameriavať výhradne na vzťah Geralta a malej Ciri, ale zostrihaný je bez akejkoľvek koncepcie a nádväznosť scén v podstate neexistuje. Adaptovať trinásťdielny seriál do podoby filmu skrátka nebol vôbec dobrý nápad a zákonite z toho vzišla mimoriadne povrchná a pritom i dosť nezáživná záležitosť. Beriem, že tvorcovia boli mimo iné limitovaný aj natočeným materiálom, no hoci seriál nie je žiadne veľdielo, oproti filmu ním vlastne je.

Nakoniec vôbec nie zlé. Škoda, že skutočne niečo sa začne diať až od polovice a aj to sa dej občas utápa v logických lapsoch. Keď už nič, aspoň je možné doceniť postupné prepojenie často nie až tak zaujímavých a naťahovaných vedľajších línií (Avram, Debbie) s hlavným dejom a záverečné diely sú aj vďaka tomu vynikajúce. Kladom je aj uzavretý dej, lenže rozohraté bolo na viac. Dig je nakoniec iba pomerne zaujímavý béčkový thriller s vhodne zvoleným predstaviteľom ústrednej postavy. Ale bavil ma predsa len o niečo viac ako Kringov Touch.

Obdivuhodná rehabilitácia Wachowských za Jupiter Ascending a je až k neuvereniu že na oboch projektoch sa podieľali tí istí tvorcovia. Sense8 sa na prvý pohľad tvári ako seriálová verzia Cloud Atlas a do istej miery ňou aj je (na réžii sa spolupodieľal Tom Tykwer, soundtrack Johnnyho Klimeka, Doo-na Bae v jednej z hlavných úloh), ale inak je, našťastie, dostatočne odlišný. Prelínanie rôznych svetov či kultúr tu hrá významnejšiu rolu a hoci si každá z postáv v prvom rade rieši svoj vlastný život, všetky sú ochotné kedykoľvek pomôcť svojim senzitívnym náprotivkom. V zásade jednoduchá a neobjavná myšlienka, že niečo ako rasové alebo náboženské rozdiely nemôžu brániť ľudskému spojeniu, dokáže zapôsobiť hlavne vďaka vynikajúcej réžii, skvelému obsadeniu, ale i scenáru, za ktorým stojí aj skúsený J. Michael Straczynski. Sense8 je skrátka seriálová udalosť, ktorá však svojou špecifickosťou určite nemôže sadnúť každému. Ale stále je to seriálová udalosť.