jedna_vrana

Atmosféra 80-tych rokov fungovala. Benedict Cumberbatch dostal úlohu, v akej som ho doposiaľ nevidela. Hrá otca, talentovaného grafika a autora televíznej show, založenej na plyšových bábkach, chytľavej pesničke a sloganoch, ktoré si recitujú deti v predtínedžerskom veku. Je alkoholik a má neuspokojivý manželský život, kde prevládajú hádky a výčitky. Benedict dáva seriálu šmrnc, vyvoláva pocit súcitu aj beznádeje. Detektívna zápletka je uveriteľná, aj to, ako sa postupne odkrývajú jednotlivé vrstvy príbehu. Eric bol fajn. Celé to „dokašlal“ posledný diel, ktorý potvrdil, že americkým heroizmom sa v našich končinách ľahko presýtime. Príliš  homosexuálnej a pedofilnej problematiky – zo začiatku jemné náznaky sa zmenia na pocit, že všetkého veľa škodí.

Seriál, ktorý som si chcela pozrieť (severské kriminálky ma častonadchnú), tentokrát sklamal. Prvej sérii som dávala šancu do posledného dielu. Od začiatku som však bojovala s averziou voči hlavnej postave – vyšetrovateľke Sofii Karppi. Stvárňovala typ ženy, s ktorou by som v jednej miestnosti vydržala horko-ťažko jeden celý deň. Jej súkromie ma iritovalo – matka roka! Jej „poskok“ Sakari Nurmi bol ďalšou čerešničkou na torte. Akoby vedľa nej posadili fackovacieho panáka. V ďalších sériách sa síce jeho postava rozvíja výraznejšie, ale Sofia zostáva v pozícii tvrdohlavej, nepríjemnej a premúdrelej policajtky. Vyberá sa do opustených skladov sama uprostred noci len s baterkou a zbraňou v ruke. Keďže mám v oblasti filmov masochistické sklony, poctivo som dopozerala do konca.  Na záver konštatujem: scenáristi si vymysleli zápletku a páchateľa - a všetko medzi tým spáchal generátor náhod. Alebo nepravdepodobnostný pohon ako zo Stopárovho sprievodcu galaxiou.

Zaujalo ma odporúčanie a pozrela som si jeden diel - potulka končiaca na slovenských hraniciach, snáď sa zorientujem na "stezkách", ktoré vôbec nepoznám. Miroslav Vladyka je naozaj upokojujúcim hlasom a postavou, ktorá vás upozorní na miesta, inak by ste ich ľahko prehliadli. Prekvapujúce informácie, napr. že tu nájdem stopy Dušana Jurkoviča?

Meno Václav Nedomanský som počula. To je všetko. Ale kedy je vhodnejší čas na citové pohnútky z príbehu mladšej generácii neznámeho hokejistu, ako v čase majstrovstiev sveta v hokeji? Navyše tento rok v Čechách a so zlatým vavrínom? Človek by si nepomyslel, že nevraživosť súdruhov hlboko zasiahla toľkých prvotriednych športovcov a pán Nedomanský ako jediné riešenie videl útek do zahraničia. Príbeh sa mi zdal silný aj kvôli dobovým záberom zo zápasov, výpovediam jeho súčasníkov a jeho prijatiu na Hrade.

Scenár je napísaný tak, akoby bol priamo určený pre Jiřinu Bohdalovú. Napriek pokročilému veku si zachovala dôstojnosť, myslí jej to a rozpráva. Opilecké scény sú horkosmiešne. Vzťah s dcérou je vďaka obidvom herečkám uveriteľný a dodáva príbehu pikantnosť. Že filmu chýba morálne posolstvo? Ani to si nemyslím, nie je podaný ako heroický príbeh väzenkyne, ktorý má inšpirovať budúce generácie. Čo je pravda a čo je lož? Sú lži milosrdné... Film som brala len ako príbeh človeka, ktorý sa mohol aj takto odohrať.

Dokument sa špecificky zameriava na vzťah dvoch velikánov výtvarného umenia - van Gogha a Gauguina. Ich osobný vzťah bol komplikovaný, van Gogh sa chcel s Gauguainom priateliť, vzhliadal k nemu. Jeho snaha o vytvorenie "hniezda" pre umelcov v žltom dome v Arles však skončila hádkou a odcudzením. Dokument sa snaží odhaliť, či si van Gogh mohol ucho odrezať sám a uvádza fakty, ktoré to vyvracajú. A po tejto udalosti to už išlo s Vincentom dole kopcom. Fascinuje ma, v akých chudobných pomeroch žil a za aké ceny sa vydražili jeho obrazy pomerne nedávno. Hovoríme o desiatkach miliónov eur!

Každý štát v rozvinutejších častiach zemegule má svoju národnú galériu. Bolo mi do plaču, keď som videla, v akom stave bola budova národného významu v čase pred rekonštrukciou. Ako si ministri hľadali zdôvodnenia, že nenašli prostriedky v rozpočte. Áno, stálo to horibilnú sumu, ale tu sa nachádza slovenský národný poklad, kam by sme mali vodiť naše deti! Nie v Auparku, ani v IKEi. Zázrakom sa nakoniec projekt rekonštrukcie schválil. Celým dokumentom nás sprevádza riaditeľka SNG Alexandra Kusá, ktorej otec sa na obnove navyše podieľal. Je možno prehnane emotívna, ale ten príbeh stál za to. Možnosť vidieť pána Vladimíra Dedečka a počuť, čo ho v živote tento projekt stál. Sám sa dokončenia prestavby nedožil, ale my, ostatní, sme vďační, že nakoniec SNG nespadla.

Kevin Costner na mňa už prvým filmom, ktorý som videla v kine „Tanec s vlkmi“, zapôsobil tak charizmaticky, že sa snažím sledovať filmy ním obsadené alebo režírované, či produkované. Len niekoľko z nich ma sklamalo, väčšinou tie z posledného desaťročia. Občas sa pustil aj do projektov, ktoré nevyšli. Ale nezabudnuteľné filmy so silným charakterom postavy mi zostali navždy v pamäti. Len jedna výhrada k dokumentu -  práve poslednú dekádu dokument úplne vynechal a s pribúdajúcimi rokmi komentár k filmom zvýšil rýchlosť na „prelet“ nad obsahom.

Obsah to vystihuje tentokrát presne. Aká bude cena? Otec zachraňuje dcéru a zametá stopy jej zločinu. Príbeh vás zasiahne, to áno. Lenže mnohé kroky postáv sú nechronologické, pôsobia deravo a neuveriteľne. Opäť hrozný zvuk, že musíte reproduktory vytiahnuť na maximálnu únosnosť, aby ste rozumeli dialógom. Ondřej zahral výborne, ale narazil na deravý scenár a ten žiadne herecké výkony nenahradia. Ak vám je jedno, ako to dopadne, znamená, že tento miniseriál nenapísali pre vás. Teda pre mňa.

O Alvarovi Aaltovi sme mali krátku prednášku na univerzite. Bolo to tesne pred Nežnou revolúciou, takže o architektoch mimo socialistického bloku sa smelo hovoriť len stroho. (Zato si dodnes pamätám modulový systém bytoviek P1.14!) Aj po toľkých rokoch si pamätám, ako nám prednášajúci povedal: „Ak Aalto stál pred úlohou vymyslieť projekt a na pozemku rástol strom, tvrdil: vymysli to tak, aby tam ten strom zostal.“ Veľmi som sa potešila darčeku, ktorý som v tom čase dostala – bola to kniha o severskej architektúre a už vtedy som zahorela túžbou, že tieto krajiny raz musím navštíviť. Tento sen sami čiastočne splnil, ale vo Fínsku som ešte nebola. Dokument o Alvarovi bol pre mňa prínosný, dozvedela som sa viac o jeho súkromnom živote - o dvoch ženách, ktoré ho sprevádzali životom – Aino a Elissa. Bavili ma zábery - svetlo bolo dôležitým prvkom na vytvorenie pocitu z jeho architektúry. Objavila som čaro jeho dizajnérskych interiérových prvkov – stoličiek, či lámp.