tron

Asi nie som správny človek na hodnotenie tohto filmu. Mením sa v požehnanom veku 42 rokov na ufrflaného dôchodcu, ktorý bude do zunovania tvrdiť, že jednotka a dvojka boli lepšie. Bol som na nich v kine a z Vigga a slizovej rieky mám dodnes traumu. Reštart Jasona Reitmana začal s čistým stolom a zároveň paradoxne pekne a ku koncu mimoriadne silne a dojemne (Harold Ramis) nadviazal na prvé dva trháky. Páčil sa mi, neodrovnal ma, bol skrátka fajn. Od dvojky (ehm, štvorky?) som po matných traileroch veľa nečakal... a urobil som dobre. Nie, že by bol výsledok katastrofálny... ale nie je ani svetoborný. Tvorcovia občas prídu s niečím zaujímavým a originálnym (presun duchov z miesta A do miesta B, o tom by som si s chuťou pozrel celovečerák), ale rovnako rýchlo, ako s tým prišli, to skrkvali do guľôčky a šmarili do koša. Nejeden raz výsledok vyzerá ako ťažkopádna pocta prvým dvom dielom. Takže sa vracajú nielen pani z knižnice a Slimer, ale tiež Annie Potts (ktorá vyzerá akoby od premiéry dvojky neubehlo 35 rokov, ale 10), Ernie Hudson (ktorý vyzerá na šesťdesiat a nie na temer 8O) a samozrejme Aykroyd s Murrayom. Áno, s TÝM Murrayom, ktorý zjavne zabudol na to, že v deväťdesiatkach robil všetko pre to, aby nevznikla plnohodnotná trojka. Tvorcovia každopádne neboli až takí machri, aby na návrat dokázali prehovoriť aj Petra MacNicola a legendárneho Ricka Moranisa. Pritom minule ulovili Sigourney Weaver, vzbudzovalo to otázky, čo s ňou, lež v Mrazivej hrozbe nemá ani sekundu. Inokedy to vyzerá ako remake, takže je znova prítomný natvrdnutý newyorský starosta zakazujúci krotiteľov duchov a opäť ho hrá William Atherton. Ústredný bubák je zhmotnená digitálna nuda, „ľadový“ motív tomu nič nepriniesol a Kumail Nanjiani pôsobí dojmom, že vo filme pôvodne nebol, ale štúdiu predbežný zostrih pripadal nudný a tak režisér musel dodatočne narýchlo dotočiť pár scén s novou (pseudo)vtipnou postavou. Páčilo sa mi rozširovanie resp. evolúcia univerza, takže krotiteľov je v skutočnosti oveľa viac, než budete čakať. I kvôli tomu je tu strašne veľa postáv, ale neviem, či sa dá povedať, že ten alebo onen je hlavnou postavou. Skôr mi to pripadalo ako film plný vedľajších postáv, čo je možno dobre, lebo žiadna z postáv mi nepripadala nejako enormne skvelá, takže skôr, než ma vyložene začala nudiť, objavila sa na scéne úplne iná postava. Je to roztrieštené? Samozrejme. Ale vadilo mi to? Skôr nie, ako áno. Samozrejme nechýbajú drony. Scenár je celkovo blbosť, napr. aby proti zlu ničiace veľkomesto postavili komickú figúrku, ktorá dokáže ohnúť oheň na sviečke, tak to dole klobúk. A zrejme starnem, ale pýtal som sa, či je normálne, aby neplnoletí vykonávali také nebezpečné veci a dospelí ich v tom podporovali. Nejak ma to neurážalo (hoc bolo divné, že zápletka sa naplno rozbehla až niekde v polovici, ale možno to tak aj bolo nakoniec lepšie), ale proste to bolo strašne predvídateľné a zimomriavky som mal až z poslednej scény.

Mám podobné extrémne komorné vyhrotené drámy/trilery istým spôsobom rád, ale ich hlavný problém je zároveň ich titulným plusom: komornosť. To, čo spočiatku zaujme tým, aké je to komorné, začne ku koncu nudiť práve z dôvodu, že je to... komorné. Žiaľ, je to i prípad filmu Circle, kde je zápletka ozaj jednoduchá, ale zas je natoľko WTF, že nás zaujíma, o čo ide. Obávam sa však, že postupne začne tempo stagnovať do takej miery, že vás to niektorých možno úplne prestane zaujímať a dopozeráte to len aby ste to dopozerali. Zaujímavý priemer.

Jeden z najslabších a najnezáživnejších Butlerových filmov – a to treba veľmi rýchlo dodať, že ani jeho najlepšie filmy neboli nejaké enormné bomby, ale v lepšom prípade ľahké nadpriemery. Kandahár sa topí v dvoch hodinách, ktoré sú smrtiace: absolútne nudné postavy, matné dialógy, vcelku jasne viditeľný nedostatočný rozpočet (občas to vyzerá ako hnusné TV béčko) s minimom akcie. Ako-tak ma to chytilo až v poslednej polhodine, čo je, povedal by som, „trošku“ neskoro, nemyslíte? V špionážnej linke som sa striedavo strácal a striedavo ma absolútne nezaujímala, nikto nevedel, komu môže veriť a to ma nebavilo. Viaceré dejové linky pôsobia dojmom, že tvorcovia z každej vystrihli 2 – 3 zásadné minúty (novinárka, dcéra) a na okraj priepasti nezáujmu je odsunutá i zrejme najvďačnejšia zápletka celého tohto utrpenia a tou je nepravdepodobné spojenectvo lomeno priateľstvo medzi Butlerom a zaujímavým Navidom Negahbanom. Charizmatický Travis Fimmel s tými svojimi kov prepaľujúcimi očami, bol veľmi fajn, ale taktiež dopláca na „o ničom“ napísanú rolu. Dobrá bola postava zabijaka vyrážajúceho po stopách hrdinov, ale znova: bol to divne spracovaný motív, ktorému do dokonalosti chýbalo ku*va veľa. Ako ostatne celému tomuto nešťastnému filmovému predstaveniu. Ak bola pointa, že situácia v danej krajine je natoľko neprehľadná, že je neprehľadný aj samotný film, tak sa ju síce podarilo zrealizovať, ale doplatil na to divák, ktorý nedostal ani kvalitný akčný biják, ani druhú Syrianu. Ritchieho obdobný The Covenant sa vydaril neporovnateľne viac.

„Přemyšákováno.“ Prahu zbožňujem od 9O. rokov, kedy som ako malý vyrazil na dva týždne na Malovanku, ale hoci si to precítený Jiří Macháček fakt užíva, priznám sa, že som čakal predsa len viac. Zaujal ma kontrast veľkomesta a prírody, ale ocenil by som ešte viac záberov na samotné mesto, jeho ulice, štvrte, budovy. Bolo toho na môj vkus dosť málo.

Ak to fakt stálo len 15 miliónov dolárov, tak to vizuálne nevyzerá vôbec zle, ale že by som z toho bol uhranutý, to nie. Ono je síce pekné, že tvorcovia dej umiestnili do 4O. rokov 2O. storočia, ale to z toho automatiky ešte lepší film nerobí. Stvárnenie Godzilly ma na zadok si sadnúť neprinútilo. Miestami sa mi až vyložene nepáčilo. Tvorcovia sa snažili prísť so sympatickými, uveriteľnými, v dobrom „obyčajnými“ postavami, ale aj tak ma žiadna nechytila za srdce. Na mňa to pôsobilo pietnym dojmom, akoby sa Japonci snažili vziať svoje národné zlato a natočili o ňom čo najneškodnejší film tak, aby sa páčil každému, aby nikoho neurazil. Asi by ma viac bavilo, ak by to bolo komorné, ak by sme sledovali len plavbu pár chlapíkov na lodi, pretože akonáhle sa do toho následne začali pchať iné postavy a deštrukcie miest a veľkolepé zrážky vojnových lodí a kamikazde, paradoxne to stratilo na intenzite a padla tomu reťaz. Menej je niekedy viac. Uvedomujem si, ako absurdne toto tvrdenie môže vyzerať u pramatky všetkých veľkofilmov, ale ak sa tvorcovia chceli odlíšiť od konkurencie, mali z toho naozaj urobiť komorný film a nie toto.

„Dokážem človeka rozštvrtiť, zahladiť všetky stopy a ešte stihnúť správy o pol ôsmej. Ale keď je moja priateľka smutná, neviem, čo jej mám povedať.“ Otec-policajt ho učil zahladzovať stopy a keď Dexter (hypnotický a pritom „obyčajne nenápadný“ Michael C. Hall) vyrástol, zamestnal sa u polície, aby mohol pracovať s krvou, ktorá ho fascinuje. Vo voľnom čase zabíja sériových vrahov, odolával platonicky ho zbožňujúcej šéfke, sex ho nudil natoľko, že keď ho k nemu chcela nútiť (v minulosti znásilnená, ale nie ním) priateľka, chcel sa s ňou rozísť. Užíva si neschopných kolegov, ktorí ho nikdy nemali šancu chytiť (a ktorí sa na vrahov, vraždiacich v noci, de facto nehnevajú kvôli vraždám samotným, ale preto, že ich prevádzajú v noci a oni teda nemôžu spať) a snaží sa pomôcť na vyššie miesto peknej (ale ako tágo sprostej) sestre, ktorá by sa tam sama nebol nikdy dostala (ani cez posteľ). Tak toto je NÁPAD, vážení. Za TOTO sa medzi scenáristami zabíja. Čertovsky dobre napísaná postava, brutálny slang (v slovenskom dabingu som prvý raz v živote počul „pi*us“). Výslednú kvalitu dotvárajú mrazivé medicínske fakty (viete, čo to urobí, ak človeku pretnete tepnu?).

Ťažko pozerateľné béčko s hnusne lacným vizuálom a nevydareným scenárom. Do úvodu skočíme tak po hlave, až som si myslel, že omylom pozerám druhú časť a nie prvú. Nechápem, prečo to spravili takto narýchlo, keď mali k dispozícii obriu trojhodinovú stopáž. Poteší pár dobrých apokalyptických výjavov, drsná a špinavá atmosféra a fajn výkony Jasona Prietleyho (!), Briana Coxa a Joey Richardsonovej, prví dvaja však majú pomerne malý priestor. Inak ma to strašne nebavilo, nudné postavy, divné dialógy, blbé scény. Vrcholom je Dougray Scott, ktorý kedysi mal hrať Wolverinea, ale vyfúkol mu to Jackman. Scottova divná, naštvaná charizma by sa k Wolverineovi MOŽNO hodila, ale tu je katastrofálny a jeho obsadenie do hlavnej titulnej kladnej úlohy je ako keď si urobíte akvárko s gupkami a po dvoch dňoch doňho je*bnete anakondu.

Deň pred týmto filmom som videl iný horor o humanoidnej chlpatej príšere z lesa, Creature from Black Lake a paradoxne hoc obsahoval oveľa menej sexu a krvi, bavil ma viac. Night of the Demon je plnohodnotnejší horor, ku koncu už z toho urobili temer Piatok 13, ale kým ten sa dodnes môže pochváliť realistickým, odporným gore, to v Night of the Demon má béčkarskú pachuť. Pozoruhodne blbé je správanie postáv, ktoré stoja v otvorenom okne, hoc vonku behá krvilačná beštia, ostatné sú šokované, keď toho, čo stojí v okne ako blbec, príšera vytiahne von, ale následne, ak mi niečo neuniklo, je toto okno vybavené mrežami (!) a následne už teda asi nie je, lebo nám netvor vlezie pekne krásne daným oblokom do domu. Alebo šlo o dve rozdielne okná resp. miestnosti? Okrem toho film obsahuje plno ďalších zarážajúco absurdných momentov (nežné milovanie s Bigfootom, to ako vážne?).

Tento film je niekedy spájaný s Bigfoot témou, preto ma zarazilo, že je dej umiestnený do južanského kraja plného bažín, močiarov, typicky južansky zaspatých mestečiek a vlhkých, hnijúcich lesov. Prvé sekundy som si myslel, že pozerám buď  Swamp Thing, alebo remake 4 roky starého Vyslobodenia (dokonca nechýba pesnička). Potom som si ale uvedomil, že to s Bigfotoom nemá nič spoločné, žiadna z postáv mu tak v podstate celý film ani raz nepovie. Naopak, vraví sa o ňom výlučne ako o „kreatúre“. Scény  sním sú ešte i dnes, v r. 2024, nepríjemné, tiesnivé a hororové. Niečo chlpaté a humanoidné, čo na vás zíza z kríka alebo zrazu „vyrastie“ uprostred noci tesne pri vašom stane. Fuj. Čosi také by ste na odľahlom mieste fakt stretnúť nechceli. Problém je „len“ v tom, že ak by sme zrátali čistý čas, ktorý sa príšera vyskytuje na scéne, došli by sme k smutnému záveru, že je to maximálne zopár minút. A o čom je väčšina hodinu a pol dlhého filmu? O dvoch kamarátoch, ktorých hereckí predstavitelia to poňali ako konkurz na sitkom. Veru tak, netešte sa na ktovieaký brutálny, vážny, seriózny a temný horor, takých okamihov je tu žiaľ len veľmi málo. Ale zas musím povedať, že mi obaja herci pripadali sympatickí, síce som nechápal, komu (a prečo) pripadalo ako dobrý nápad dať do hororu o lesnom netvorovi týchto dvoch panákov, ale vlastne to istým spôsobom bolo milé a sranda. Hoc som napokon dostal čosi iné, než som čakal, za mňa prekvapivá spokojnosť, hoc zázrak to samozrejme nie je a občas to mali filmári zjavne ťažko v paži, za čo sa plusové body veruže neudeľujú (vo finále sa obdivuhodne strieda denné svetlo s hlbokou nocou).

Monštrum s Charlize Theron + Thelma a Louise. Presvedčivé herecké výkony (odporný Harris), špinavá a realistická atmosféra, trocha mi to pripomínalo zvláštne snovou atmosférou vybavené americké nezávislé filmy z 9O. rokov. Stewart tradične v pohode (ale v minulosti zahrala lepšie) a Katy O´Brian vyzerá ako She-Hulk aj bez CGI/masky. Finále WTF, ale pravdupovediac mi to nielenže nevadilo, ale sa mi to dokonca do takto nastaveného videnia sveta absolútne hodilo a všetko „obyčajné“ by som naopak vnímal ako podvod na divákovi.