tron

„Máš na viac.“ – „To každý.“ Tento horor som si pozrel len preto, lebo mi bolo povedané, že má šokujúce záverečné rozuzlenie. Preto ma milo prekvapilo, že kým sa k nemu dostaneme, čaká nás dobrá kamera, sľubné gore, sympatické postavy (čo je v slasheroch nečasté a teda vítané) a nie úplne márny pokus o budovanie atmosféry odľahlého motorestu v pustine. I kamera mala občas svoje svetlé chvíľky. Konanie postáv síce často nemalo základný sedliacky rozum, dialógy tiež neboli žiadne perly a scenár bol plný žánrových klišé. Ale úplne zlé to tiež nebolo. Bohužiaľ, čo sa týka záverečnej pointy, nie je to otrasné, len som to už minimálne raz (tiež v horore) videl. Nebudem prezrádzať, ale vznikol v roku 2003 a v jeho slovenskom názve/preklade sa vyskytuje biela farba.

„Že se na to Jardo nevysereš. Dyť je to trapný.“ – „Já se ti divím, že se ho zastáváš... katolík nejseš.“ Ak by som raz režíroval, asi by to bolo niečo vážne a vybral by som si do hlavnej úlohy slávneho komika. Bolek Polívka je ďalší z rady komediálnych hercov (ďalej mi napadá napr. Jim Carrey), ktorému by kedysi nikto hlavnú „serióznu“ rolu nedal. Nakoniec to riskol Vladimír Michálek a Zabudnuté svetlo mu vďaka sympatickému Polívkovi vyšlo. Vyšla aj poetická kamera lazov, vydarené podporné postavy, napriek vážnosti témy jemný ironický nadhľad, hlášky a dialógy. Bez Polívku by to ale nebolo v žiadnom prípade ono.

„Hotovo, mama.“ Mám rád hixploitation a Georgea A. Romera pokladám za jedného zo 100 najlepších hororových režisérov, akí kedy na svete žili. Na nízkorozpočtovom a totálne neoriginálne napísanom (a zúfalo nakrútenom aj zostrihanom) filme jeho syna Camerona nie je NIČ, čo by mi stálo aspoň za 40%. Od neúspešných hereckých výkonov po podpriemerne napísané postavy cez nezmyslené jednanie postáv po 84 predvídateľných klišé zvratov, samozrejme nesmú chýbať banálne dialógy a smiešne hlášky. Zopár sekúnd kvázi tuhého gore to nezachráni. Banalita, nehodná mocného priezviska ROMERO. 20% snáď len za snahu a zasa pôsobivú Kathy Lamkinovú („čajová lajdy“ z Nispelovho TEXASKÉHO MASAKRU MOTOROVOU PÍLOU).

„Hlavu nepotrebujeme.“ Vôbec netuším, čo napísať. Videl som to. Bál som sa? Určite nie – hororov, starých X desaťročí, sa v podstate už ani NEMOŽNO „skutočne“ báť, byť napnutý, nervózny. Či ma príbeh zaujal? Nie, vôbec ma nezaujal. Hercom česť zachraňoval Peter Cushing, ale strhol ma jeho výkon? Nestrhol. Zaujala ma výprava? Tak raz za 30 minút. Dialógy ma nebavili... postavy tiež. Atmosféru to občas malo, ale nebavilo ma to.

„Nech pošlú sanitku. Nemusí sa ponáhľať.“ V podstate kópia (o dva roky starších) ČEĽUSTÍ, ibaže morské mestečko sa vymenilo za pieskové, Roy Scheider za Jamesa Brolina a bezdôvodne zabíjajúci žralok za bezdôvodne zabíjajúce auto. Plus to samozrejme má v sebe i veľa z inej Spielbergovej klasiky DUEL, kde tiež zabíjalo ničnetušiacich civilov auto tak záhadné, že sme sa nikdy nedozvedeli, prečo vlastne robilo to, čo robilo. AUTO je síce béčko, ale vzhľadom na bláznivý scenár mohlo dopadnúť aj ako céčko. Dosť tomu dáva zaujímavá výprava, po technickej stránke (útoky auta) to prekvapivo za X desaťročí príliš nezostarlo a príjemne ma zaskočili postavy: sympatický šerif a jeho sympatickí parťáci, človek by si ich takmer rád predstavil v rodinnom seriáli (bez hororového auta). Okrem Brolina som postrehol dve výrazné tváre: R.G. Armstronga (neskôr PREDÁTOR a KUKURIČNÉ DETI) a Ronnyho Coxa (ktorý svoj o 5 rokov starší výkon vo fantastickom VYSLOBODENÍ bohužiaľ, hoci podľa očakávaní, ani omylom neprekonal). O tom, že AUTO je vlastne fajn horor, myslím dostatočne svedčí informácia, že som seriózne uvažoval, že mu dám až 60%. Ale iné autové trilery/horory ma bavili o čosi viac (okrem DUELU ešte napr. CHRISTINE či JAZDA DO PEKLA). Každopádne, autové trilery obecne nie sú žiadny zázrak, kvalitný vznikne tak raz za 3O rokov.

„Tiež ťa rád vidím.“ Mám slabosť pre votrelecké klony (DEEP STAR 6, LEVIATHAN, SATURN 3, NETVOR s Kinskim) a prekvapilo ma, že toto nie je céčko, ale „iba“ béčko. Také klasické, od Cormana. Po stránke scenára je to samozrejme katastrofa, ale hŕstka hercov tomu dodáva aspoň náznak vážnosti (Sid Haig a mladý Robert Englund), prvá polovica sa môže pochváliť solídnou atmosférou a výprava nie je až taká lacná, ako v CREEPOZOIDS. Bohužiaľ, druhá polovica sa začne topiť v blbých zvratov, blbých postavách, blbých akčných scénach, blbých trikoch, blbom všetkom. Ale pokiaľ aj vy máte pre podobné filmy slabosť, zrejme vás neodradí žiadny názor... P.S. Na relatívne nedôležitej funkcii sa podieľal (začínal) James Cameron.

„Ešte máte šancu prežiť. Ak ste aj doteraz nikdy pred ničím neutekali... pred týmto utečte.“ Tento film ma napriek fajn Pierceovi Brosnanovi, niekoľkým zaujímavým klipovým scénam (tanec na aute) a pôsobivej kamere nebavil. Vôbec som mu nerozumel. Ale neľutujem, že som ho videl. Jednak som si doplnil filmografiu človeka, ktorý neskôr nakrútil pecky PREDÁTOR a SMRTONOSNÁ PASCA a jednak ma atmosféra preniesla do detstva; pripadal som si ako školák, ktorý je v piatok sám doma, má pred sebou dva voľné dni, je hore do neskorej, letnej, sparnej noci a v telke pozerá zakázané erotické filmy a horory. Pritom NOMÁDI vlastne nie sú horor, maximálne mysteriózny triler.

„Ale nie si blázon, že? Chlap, ktorý tu spal minule, tvrdil, že je z inej planéty.“ – „Z ktorej?“ Nápad dobrý, ale to je všetko. Nie je to zverstvo ako NORBIT. Je to len nuda s množstvom v lepšom prípade rozpačitých trikov (umelohmotný interiér lode beriem ako umelecký zámer, zadnú projekciu nie) a sériou nudných postáv. Zaujal ma len nežný šéf bezpečnosti a asi dvakrát som sa zasmial (záchod, bankovky a mince). Snímka pôsobí miestami, po stránke strihu, chaoticky (akoby niekto v opitosti scénu ustrihol niekoľko sekúnd pred vtipnou pointou) a logické kraviny ani riešiť nemienim (prečo má strúhadlo ceruziek v nose?). Miestami mi herci dokonca pripadali trápni.

„Bodaj by už bol koniec,“ hovorí v istej scéne postava. A hovorím to veru aj ja. Čítal som knihu a videl som túto verziu a môžem s čistým svedomím skonštatovať jedno. Príšerný príbeh. Proste príšrený. Ale ozaj. Nesympatické postavy, ulepené, patetické dialógy, nepochopiteľné, nelogické správanie postáv, smiešny, nedôveryhodný dej o láske a v tomto prípade i hororové herecké výkony. Neviem, či bola otrasnejšia Juliette Binoche alebo Ralph Fiennes (ich neskoršie stretnutie v ANGLICKOM PACIENTOVI bolo neporovnateľne lepšie). Obaja boli takí hrozní, že som takmer plakal od bezmocnosti. Snímke jemne pomohla pôsobivá výprava (to prostredie je ozaj fenomenálne, to treba uznať aj knihe), ale rozhodne som čakal stokrát viac hmlistých ponurých interiérov a burácajúcich horských bystrín.

„O loď sa príliš nestarajú. Ktovie, z akej krajiny sú.“ – „Z Nemecka.“ Bojím sa mora a fascinujú ma záhady Bludných Holanďanov (mysteriózne lode bez posádky, plaviace sa svetovými oceánmi, vynárajúce sa z hmly – a následne sa do nej znova noriace a miznúce v nej na ďalších 40 rokov). No toto malo len dobrý námet, nie scenár. Príbeh bol zmätený, chaotický, od určitej chvíle pozostával už len z nudného behanie temnými chodbami a prekvapivo tomu veľa nedali ani Richard Crenna (RAMBO) a George Kennedy (FRAJER LUKE). Zo začiatku to ešte malo hrsť atmosféry, ale tá čoskoro zmizla pod nánosom nezaujímavostí.