Třináct životů

Po nadšených recenziách si sadnete, rozbalíte nejaké to pochutenstvo a začínate vklzávať do potencionálneho emotívneho dobrodružstva. Podľa skutočných udalostí, režírované majstrom v obore, s klbkom skvelých hercov a sugestívnym remeselným spracovaním. A kým bola jaskyňa plná dramatických kľučiek, tesných otvorov a iných nebezpečných zákutí, film samotný tak nepôsobí. Ide sa po stále tej istej dramatickej lajne, s minimálnou gradáciou, na ktorú ste však nanešťastie naladený aj vy. (15.11.2022)

Mission: Impossible - Tham Luang. ___ Ron Howard zřejmě na stará kolena natočil svůj nejlepší film. Film, který takřka s dokumentární pečlivostí rekonstruuje záchranou akci z roku 2018 na pomoc chlapeckého fotbalového týmu uvízlého v zatopené jeskyni Tham Luang. A to jsem si prosím pěkně myslel, že "hollywoodština" už mě nemůže dostat do kolen! Co míním "hollywoodštinou" v souvislosti se survival filmy? "Přislib", že když člověk napne všechny své síly (jak fyzické, tak mentální), tak i v zdánlivě beznadějných situacích vše dobře dopadne. Konkrétně to pak vypadá tak, že divák sleduje film, ve kterém se banda drsných, ale empatických chlapáků nebojí pro správnou věc riskovat vlastní životy, film zahrnující šílený, takřka beznadějný záchranný plán, film, během něhož napětím nedýcháte a modlíte se za zázrak - i když víte v hloubi víte, že tragický konec nepřipadá v úvahu (o tragédiích a katastrofách se fakt točí jinak). Dojemné, bohužel ne vždy to tak v skutečném světě funguje. Každopádně, nebýt Thirteen Lives inspirováno skutečnou událostí, bylo by to za lepší 4* (mimo jiné i z důvodu mé klaustrofobie), takhle nemohu jinak... 90 % (08.06.2024)

V sobotu 23. júna 2018 o 15:07, následne vkročilo akési thajské, futbalové, chlapčenské družstvo do mimoriadne kĺzavej jaskyne Tham Luang, nachádzajúcej sa v Národnom parku Khun Nam Nang Non, zároveň spadajúceho pod provinciu Čiang Rai, keď vzápätí začalo liať ako z krhly, aka dostavil sa vskutku naprosto dosť silný, monzúnový dážď, kedy niekoľko dní tak intenzívne pršalo, že to normálne neuveriteľne sťažovalo snáď i všetky záchranné operačné práce, ktoré sa postupne vynaložili na záchranu týchto chlapcov, nielenže pochádzajúcich z Ban Čongu v Thajsku, ale súčasne taktiež aj uviaznutých až 2,5 km a v skutočnosti asi ešte aj viac - od základného vstupu do daného, zatopeného 'prirodzeného, podzemného priestoru', čo nakoniec pre potápačské tímy predstavovalo naozaj i nemalú výzvu, spočívajúcu v tom zmysle, ako a či vôbec jestvuje nejaká potenciálna šanca na »vyslobodenie stroskotancov«, nakoľko sa na povrch rovnako vynáralo i ďalšie množstvo problémov, nekompromisne sa vzťahujúcich na neutíchajúcu aktivitu zo strán podieľajúcich sa zložiek, ktoré sa niekoľko dní intenzívne usilovali najmä o to, aby vlastne celá táto medzinárodná «záchranná akcia» dospela do zdarného konca, ale ako sa to napokon celé skončilo, uvidí divák na vlastné oči, akoby sa práve v tomto okamihu nachádzal v samotnom bode epicentra, tak bolo dané spracovanie klaustrofobickým poňatím realistické, že som mával pomerne častejšie i reálny dojem, že takmer pomaly ani nedýcham! • V podstate celý tento »prebiehajúci ošiaľ« postavil svet na nohy s tým dôvetkom, že americký režisér Ron Howard, nazeral na kompletnú vec; až by som dokonca podtrhol, že fascinujúcim, dokumentárnym spôsobom - nielen čo sa celkovo týkalo toho počas záchrany v jaskyni, ako autenticky pristupoval k jednotlivým bodom operácie, „nazvime to, ako súčinnosť v interiéri,” ale popritom sa tiež [po]venoval i exteriérovým scénam, ktoré boli podobne návykovo zaujímavými, čiže obidva články variže vytvárali harmonický konsenzus bez náležitého pocitu pátosu. • Ústredný prim priam dotváralo: thajské obsadenie + thajský, hlavný kameraman Sayombhu Mukdeeprom, a to ani nehovoriac o popredných, hollywoodských predstaviteľoch: V. Mortensenovi, C. Farrellovi a J. Edgertonovi, ako povedzme hlavných aktéroch-potápačoch, a ďalších v tíme, ktorí sa pravdepodobne pohybovali po autentickom prostredí, čo ešte zvyšovalo kredit titulu do najvyšších možných sfér; presne tak, titul Trinásť životov podľa skutočných udalostí; považujem za maximálny možný strop v rámci špičkovej ukážkovej filmárčiny, ktorej sa tvorcovia priblížili až na úplne možné maximum. • Jednoducho povedané: jeden z najlepších titulov, aké som mal možnosť za posledný čas vidieť! Klobúk dole a hlboká poklona pred týmto spracovaním, ktoré neustále disponovalo nadštandardnou superkvalitou, akú mám tak strašne rád, t.j. vo veľkej obľube, a veď predsa ako inak, všakže. PS: VŠETKO NAJLEPŠIE K VÁŠMU OKRÚHLEMU JUBILEU 70 ROKOV, KTORÉ BUDETE MAŤ 01.03.2024. (28.02.2024)

Filmy, zejména ty katastrofické, založené na skutečné události, mají tu výhodu, že nemusí příliš vymýšlet kostru příběhu, ale na druhou stranu z toho plyne nevýhoda, že divák zevrubně ví, co přijde, a tudíž film musí budovat napětí a atmosféru jinak. Třináct životů je skvělý příklad, jak to může fungovat. Všichni víme, že chlapci přežili, ale stejně cítíme každou vteřinu strach. Boj člověka s přírodou je starý jako člověk sám, ale tenhle snímek zase jednou ukázal, jak působivý ten boj vlastně je. Oproti přírodě jsme malí a bezmocní, a přesto jsme na ni vyzráli... Zkrátka dvě a čtvrt hodiny uplynou jako voda a tempo ani na chvíli nepoleví. Ron Howard dokázal ponor do hlubin jeskyně na obrazovku doslova přenést. 8/10 (23.09.2022)